SME

Kandidát na prezidenta Melník: Slovensko potrebuje mňa

Kandidát na prezidenta Melník: Slovensko potrebuje mňa

Mám na to, porovnávam sa s Merkelovou a Thatcherovou, tvrdí Milan Melník.

[content type="longread-pos" pos="full"]

Mám na to, porovnávam sa s Merkelovou a Thatcherovou, tvrdí v rozhovore Milan Melník.

[/content]

[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/7/54/5453617/5453617.jpeg?rev=2" author="" longread-pos="full"]

Milan Melník (na fotografii Pavla Funtála) sa narodil v roku 1938 v Košickej Novej Vsi. Vyštudoval Farmaceutickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave a Chemickotechnologickú fakultu STU. Od roku 1993 je profesorom, stále aktívne pracuje a prednáša vo svete. Patrí k našej vedeckej špičke,
prednášal na viac ako 70 univerzitách, získal tiež množstvo ocenení, ovláda tri cudzie jazyky. V roku 2009 kandidoval s podporou HZDS
na prezidenta Slovenskej republiky, tento rok kandiduje na rovnaký post ako občiansky kandidát.

[/content]

[content type="fb" stype="fanpage" render-type="longread" url="https://www.facebook.com/pages/Karol-Sudor/227192927091"][/content]V predvolebných prieskumoch máte 0,1 percenta hlasov. Ste racionálny človek, vedec. Viete, že sa nedostanete ani do druhého kola. Na čo je teda dobré kandidovať?

Na to, aby ľudia videli, že je tu aj človek bez straníckeho trička a veľkých peňazí.

To o sebe tvrdia aj iní.

Ja to netvrdím, u mňa je to realita. Čo tí druhí urobili pre Slovensko? Treba ukázať fakty, nielen účelovo rozprávať.

Kde beriete istotu, že dobrý vedec rovná sa dobrý štátnik?

Čo bola Merkelová? Čo bola Thatcherová? Obe boli vedkyne.

To neznamená, že keď ony, tak aj vy.

A prečo nie? Ukázal som vám dva príklady vedkýň, ktoré uspeli aj v politike. Jedna z nich bola chemička, druhá farmaceutka. Politikom môže byť len ten, kto vyštuduje právo?

Potom platí aj to, že ak bol Reagan dobrý herec a dobrý prezident, logicky takým bude aj Kňažko.

Chcete porovnávať Reagana s Kňažkom?

Chcete sa porovnávať s Merkelovou a Thatcherovou?

Prečo nie? Z hľadiska vedy určite, lebo som veľmi úspešný. Podstatne úspešnejší, ako boli ony. A keď dostanem šancu, tak vám garantujem, že pri svojich vlastnostiach, charaktere a čistote to určite dokážem aj v politike. Môžete si myslieť, čo chcete. V tomto mám v sebe veľký elán a skúsenosti, ale najmä som nevydierateľný.

Prečo si uznávaná kapacita vo vede potrebuje kaziť meno politikou?

Nechcem byť politikom, ale štátnikom. Som zrelý človek, nikdy som nebol v žiadnej strane, hoci ponúk som mal neúrekom. Za bývalého režimu som to nemal jednoduché, vďaka svojim výsledkom som však dodnes prešiel 72 univerzít celého sveta.

Som teda úspešný športovec vo vede, doteraz mi vyšlo 69 vedeckých monografií, 350 karentovaných publikácií, mám na konte viac ako 4000 citácií a 200 vystúpení na sympóziách a konferenciách. Našu republiku som reprezentoval ako málokto.

Otázka znela, prečo chcete ísť do politiky.

Lebo môžem ponúknuť všetky svoje skúsenosti. Vo Fínsku, v Kanade a Japonsku som videl, ako ľudia žijú a pracujú. Vo Fínsku prakticky neexistuje korupcia. Vážia si tam prácu každého človeka vrátane zametača ulíc. To je súkolie, ktoré ženie štát dopredu.

Na vedu a školstvo tam dávajú obrovské financie, lebo prosperita ľudskej spoločnosti je závislá len a len od vedy. Mnohí však túto jednoduchú pravdu nechápu. Všetky svoje kontakty chcem teda premietnuť do práce štátnika vo svojej dedovizni. Neskromne si myslím, že Slovensko ma potrebuje a že na to aj mám.

Nehovorme akademicky, skúsme konkrétne.

Mojím volebným heslom je rodina, národ a štát. Pod rodinou myslím tú klasickú, teda muža, ženu a deti. Ak je rodina zdravá a prospešná, zdravý a prospešný je aj národ.

[content type="citation"]Republiku som reprezentoval ako málokto[/content]

Na webe uvádzate, že za rodinu považujete aj „neúplné rodiny rozvedených rodičov a ich detí, ako aj slobodných rodičov a ich deti.“ Bezdetní manželia už rodinou nie sú?

Možno mi to v tom návale vypadlo, ospravedlňujem sa, malo to tam byť. Viem, že mnohí nemôžu mať deti zo zdravotných dôvodov. Áno, aj takéto páry tvoria rodiny.

Ste veriaci?

Áno.

Čo hovoríte na umelé oplodnenie? Cirkev je proti.

Ak niet inej cesty, treba vyjsť týmto párom v ústrety.

Katolícka hierarchia to odmieta.

Môže to byť názor niektorých ľudí. Katolíci aj ich predstavení sú tiež len ľudia. Treba sa však vžiť do situácie tých, čo veľmi túžia po dieťati a nemôžu ho mať.

V programe máte, že chcete „zaviesť nové skutkové podstaty trestných činov pre neprispôsobivých asociálov a príživníkov.“ Čo konkrétne vám chýba?

Máme tu korupciu.

Tá je trestná aj dnes. Že sa paragrafy dostatočne nevyužívajú, je iná vec.

To však znamená, že ich treba sprísniť. Nie som síce právnik, ale mám ich vo svojom tíme. Právo u nás, žiaľ, pokrivkáva. Aj v zahraničných médiách sa píše, že naším najväčším problémom je korupcia.

To je však chyba aplikovania paragrafov v praxi, nie ich absencie.

Tak ich treba sprísniť. Paragraf je skrútený a potom sú z neho, samozrejme, úniky. S korupciou sa tu nič nerobí.

Som si istý, že ak by som vám dal vymenovať nové skutkové podstaty trestných činov, ktoré chcete zaviesť, tak to neurobíte. Nie je problém skôr v justícii? A nie je ten bod vo vašom programe len populizmom?

Som veľmi ďaleko od populizmu, môj život bežal v trochu iných koľajach. Populizmus som nikdy nepotreboval, žil som a žijem z plodov vlastnej práce. Za mnou je veľmi tvrdá robota.

Právo je iná brandža, než v akej sa pohybujete.

Nejaké diery tam sú. Hovoria to moji právnici, ktorých mám v tíme.

Ďalšia vec z programu – v médiách chcete podporovať osobnosti, teda „vedcov, učiteľov, podnikateľov a umelcov, ktorí vytvárajú trvalé odborné a morálne hodnoty pre slovenský národ.“ Nie je to voči iným profesiám urážlivé? Osobnosti sú len medzi tými, ktorých menujete?

Všetko sa vymenovať nedá. Je pravda, že potom môžeme menovať celú plejádu. Sú u nás vedci ohodnocovaní tak, ako by mali byť?

To isté sa môžem spýtať na 200 ďalších profesií.

Lenže každá profesia má svoju vedu. Treba to vnímať širšie. Prepáčte, zle ste to pochopili.

Ste hrdý Slovák?

Som. Všade, kam idem, prezentujem naše Slovensko, našu krásnu krajinu, našich ľudí, našu kultúru a, samozrejme, aj naše ženy. Slovenky sú najkrajšie na svete. Nemýlim sa v tom, potvrdzujú to aj zahraniční hostia, ktorí ku mne chodia. Je to teda svätá pravda.

Pri návratoch zo zahraničia však mávam dva pocity – jeden neuveriteľne sladký, keď počujem materinskú reč. Druhý je už menej lichotivý, keď vnímam špinu okolo nás. To je hanba, nehovoriac o našich chodníkoch a cestách.

Nie je čudné byť hrdým na niečo, o čo sa človek nijako nezaslúžil? Že ste sa tu narodili, ste nijako neovplyvnili.

Narodil som sa tu a pracujem pre Slovensko. Som Slovák, hrdý Slovák a našu krajinu prezentujem aj vo svete. Prepáčte mi, ale vo svojej profesii skutočne patrím k svetovej špičke, nech to znie akokoľvek neskromne.

Američania sú hrdí na to, že sú Američania, Dáni, že sú Dáni, Izraelčania takisto a Nemci dokonca vo svojej ústave namiesto pojmu občan používajú slovo Nemec. Teda len Slováci nemajú byť hrdí na svoj pôvod? A to prečo?

[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/0/54/5453620/5453620.jpeg?rev=2" author=""]Chcete povedať, že po roku 1998 to tu nebolo skorumpované?[/content]

[content type="citation"]HZDS lepšieho kandidáta ako ja nemalo[/content]

Hrdý sa dá byť na konkrétne činy a charakter, na veci, o ktoré sa človek vedome zaslúžil, nie na čosi, čo sa stalo bez jeho pričinenia. V prezidentských voľbách v roku 2009 ste získali 2,45 percenta hlasov. Počas kampane ste sa nechceli vyjadrovať k neslávnej minulosti HZDS, ktoré vás vtedy navrhlo. Tvrdili ste, že minulosť vás nezaujíma. To je vyjadrenie štátnika?

Moja žena je historička, takže o histórii niečo viem. Treba to chápať tak, že z minulosti sa treba poučiť pre lepšiu budúcnosť. Ľudia sú len ľudia a robia aj chyby, pričom tie stále pokračujú. Ak si niekto myslí, že po roku 1998, keď došlo k zmene vlády, sa tu veci zlepšili, tak sa mýli. Zlepšilo sa len to, že sa otvorila cesta do Európskej únie. To je realita, pánboh zaplať, že ju máme.

Po roku 1998 sme ostali morálne aj ekonomicky na tej istej úrovni ako za mečiarizmu v rokoch 1994 až 1998?

To hovoríte vy.

Buď sa to zmenilo k lepšiemu, horšiemu, alebo to ostalo na rovnakej úrovni.

Povedzte mi, čo sa tu zlepšilo. Sociálne otázky? Školstvo? Pozrite sa, v akom marazme sa nachádza. Reformujeme ho už 20 rokov. Kde sú výsledky? Ako je možné, že v 21. storočí chýbajú niektoré základné učebnice?

Netvrdím, že je to ideálne, pýtam sa, či sme sa od mečiarizmu neposunuli k lepšiemu.

Ideál neexistuje, to mi nepodsúvajte. Ako je možné, že eurofondy využívame najhoršie z celej únie? Je to v poriadku? Ako je možné, že strany, ktoré v parlamentných voľbách získajú viac ako tri percentá, dostávajú milióny eur zo štátnej kasy? Vo Fínsku či Švajčiarsku to nie je možné. Akým právom sa to deje u nás?

Po roku 1998 sa to teda nezlepšilo?

Mohlo sa podstatne viac, lebo tento národ na to má. My však stagnujeme. Mohli sme byť podstatne ďalej.

Prečo ste kandidovali za hnutie, ktoré to tu humpľovalo najviac?

Aj dnes sú vo vláde a parlamente ľudia, ktorí boli predtým aktívni členovia HZDS. A chcete povedať, že po roku 1998 to tu nebolo skorumpované? Do akej správy boli dané strategické podniky? Dobre to viete.

Tvorba slovenskej kapitálotvornej vrstvy Mečiarom, keď sa podniky rozdávali kamarátom za zlomky skutočnej hodnoty, aby potom krachovali, bola lepšia?

Nezastávam sa Mečiara ani žiadneho politika, vždy u mňa sedia na nejakých mínusoch. Prečo som kandidoval za HZDS? Lepšieho kandidáta nemalo. Povedal som, že ak si ma vybrali, tak asi vedia, prečo. Som pritom nestranný, nikomu nič nedlžím, čo sa nedá povedať o mnohých z tých, čo teraz kandidujú. Odkiaľ berú peniaze na bilboardy?

Vtedy som teda prijal kandidatúru, aby som vnikol do podstaty veci, a tiež preto, lebo si ma HZDS vybralo ako kvalitného kandidáta. Bola to strana vo vláde aj v parlamente.

Bola to strana s obrovskou hanbou a čiernymi bodmi z minulosti.

Chcel som sa pričiniť aj o nápravu tých čiernych bodov. Mne je jedno, kto tam je a bude.

Čierne body HZDS ste nikdy nahlas nepomenovali.

Nerád posudzujem, lebo na to nemám priestor ani silu. Keď sa stanem prezidentom, pomenujem to. Zapamätajte si, čo hovorím – budem menovať veľmi jasne, naučila ma to veda.

Treba dodať, že Mečiar sa na vás vo vtedajšej kampani vykašľal.

To už je druhá vec.

[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/1/54/5453621/5453621.jpeg?rev=2" author=""]HZDS si ma pred piatimi rokmi vybralo ako kvalitného kandidáta.[/content]

[content type="citation"]Menej poslancov znamená ich väčšiu kvalitu[/content]

Pred piatimi rokmi ste povedali, že za vaším neúspechom bol neskorý začiatok kampane.

To je pravda.

O súčasnej kandidatúre hovoríte už od júla minulého roka. Nerobíte tú istú chybu?

Jednak treba dodržiavať zákon, jednak môj volebný tím je, aký je. Neprijímam žiadne financie. Rozhodnutie kandidovať som ohlásil všetkým mienkotvorným médiám už začiatkom minulého roka. Informovala o tom len TASR. Jedna z renomovaných agentúr môjmu volebnému tímu v reakcii na žiadosť, aby do prieskumov zaraďovala aj mňa, oznámila, aby sme ju neobťažovali.

Na odľahčenie – váš volebný tím si trhá vlasy, že nepoužívate mobil.

Môže si ich trhať, ako chce, nikdy som nič nezmeškal. Mám taký režim, že moji ľudia presne vedia, kde som a čo robím. Ľudí treba posudzovať podľa výsledkov práce, postojov a riešení problémov. Denne sa venujem vede, svojej rodine, ale aj svojim voličom.

Vaše meno však ľudia príliš nepoznajú. Preto sa pýtam, či neopakujete chybu z minulosti.

Z istých masmédií, nebudem ich menovať, sú ponuky, že sa môžem prezentovať za peniaze. Povedal som, že v žiadnom prípade.

Médiá pýtajú peniaze za rozhovor?

Iste. Za to, že v nich budem môcť glosovať a tak ďalej. To asi neviete. Nebudem však menovať.

Pokojne menujte.

Odpusťte, ale nie. Mohol by som byť v televízii dvakrát denne počas troch týždňov za 100-tisíc, trikrát denne za 200-tisíc.

To však nemáte na mysli klasické rozhovory a besedy, ale predvolebné šoty, nie?

Pýtam sa, odkiaľ niektorí kandidáti berú financie, že sú v médiách denne? Pritom platí, že čím väčšie peniaze na kampaň, tým väčšia závislosť a väčší odklon od demokracie. Ak svojho kandidáta financuje politická strana, je to z daní nás všetkých. Akým právom tu teda ústavní činitelia porušujú zákony?

Zvyknem cestovať vlakom. Na staniciach, sedadlách aj lavičkách sú reklamy kandidátov. Pýtam sa – je toto možné? Je možné, že také niečo robí poslanec? O čom to je? Ako je možné, že poslanec sa dostane do parlamentu na chrbte strany a potom sa zrazu stane nezávislým? Keď je taký charakterný, prečo nezloží funkciu?

Lebo tu nemáme zavedený imperatívny mandát.

Pýtam sa na morálku takého človeka. To niekto najskôr použije stranu ako barličku do parlamentu a zrazu dostane rozum? Veď to je účelové a bezcharakterné zavádzanie občanov. Preto som za zavedenie imperatívneho mandátu.

Chcete charakter určovať zákonom?

Ak niekto nemá charakter, musí na neho platiť niečo iné. Ďalšia vec – načo Slovensko potrebuje 150 poslancov? Polovica z nich sú nemé tváre.

Boli ste za Mečiarom, aby to zmenil?

Keď som kandidoval za HZDS, už nemal moc. To mi nepodsúvajte.

Bol v koalícii, navyše sa poznáte od roku 1993.

Iste. A čo? Bol som v takých orgánoch, ktoré to mohli navrhnúť?

Kdesi ste tvrdili, že ste spolu komunikovali.

V otázkach vedy a školstva.

Smerujem k tomu, či vám 150 poslancov nezačalo prekážať, lebo kandidujete na prezidenta.

To nie je pravda, veci sa vyvíjali a dozrievali. Teraz vidíme, ako poslanci pracujú. Treba všeobecne povedať, čo robia a nerobia. Ako je možné, že prijímajú zákony, ktoré potom treba overovať na Ústavnom súde?

Najviac zákonov v rozpore s ústavou tu zrejme bolo za mečiarizmu v rokoch 1994 až 1998.

Pokračuje to aj teraz. Nemalo by sa to diať vôbec. Hovorí vám niečo zákon o povinnom čipovaní zvierat?

Robil som o tom reportáž a týkalo sa ma to aj ako majiteľa mačky, ktorú som dal čipovať zbytočne.

Pýtam sa, ako je to možné. To sa tu zákon zmení zo dňa na deň, hoci ľudia platili 20 či 50 eur za čipovanie?

Áno, tisícky ľudí vyhodili peniaze do vzduchu, lebo Smer sa zobudil neskoro. Takémuto konaniu však nezabránite znížením počtu poslancov na polovicu.

Ale áno. Poslanci potom budú kvalitnejší, to mi verte.

Ale no...

Poviem to na príklade z vedy – na niektorých projektoch som robil aj s viac ako 120 ľuďmi. Keď sa ich počet zredukoval na 70, výsledky neboli o nič horšie, skôr naopak.

Znížením počtu poslancov by sa pomer strán nezmenil. Čím by bolo garantované, že sa tam dostane väčšia kvalita?

Je na ľuďoch, akých kandidátov si vyberajú. Je rozdiel, či si na listine strany vyberáte zo 75 alebo zo 150 ľudí. Pri 150 kandidátoch určite urobíte viac omylov ako pri 75. Veda nepustí, menšie číslo rovná sa menšie zlo.

Naozaj si to myslíte?

Ešte by boli aj menšie náklady.

Peniaze unikajú najmä inde, trebárs cez krádeže typu emisie či nástenkový tender.

A kto je zodpovedný za emisie?

Konkrétna koalícia v zložení Smer, SNS a HZDS.

A kde je teraz Fico?

Je premiérom, lebo jeho strana napriek tomu vyhrala voľby.

V poriadku, ale čo sa urobilo? Existuje zodpovednosť tých ľudí? Kto za to môže? Vy alebo ja? Môže za to bežný občan z ulice?

Áno, môžu za to občania, veď ho zvolili.

Preto sa vraciam k tomu, že ak máte na výber zoznam 150 ľudí, je podstatne ťažšie sa v ňom zorientovať, ako keby ich bolo 75. Verte mi, viem, o čom hovorím, pracujem vo vede.

[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/2/54/5453622/5453622.jpeg?rev=2" author=""]Sú ponuky z médií, že sa v nich môžem prezentovať za peniaze. V žiadnom prípade.[/content]

[content type="citation"]Pracujem 12 až 16 hodín denne[/content]

V čom by ste boli lepší ako Gašparovič?

Nepotrebujem tlmočníka. Som čistý a nemám záväzky voči žiadnej politickej strane. Nik ma nemôže držať pod krkom, nemýlim si pojmy s dojmami. A vo svete som podstatne známejší ako ktorýkoľvek z našich politikov. Navyše Gašparovič je, ak sa nemýlim, už v štvrtej strane.

KSČ, HZDS, HZD a ešte je aj „prakticky akoby členom Smeru“, takže to sedí.

Môže byť potom človek, ktorý prešiel toľkými stranami, hodnoverným prezidentom? Ja nemám žiadne záväzky, nič som neprivatizoval, žijem z plodov vlastnej práce. Mojím najväčším bohatstvom je rodina, hlava a knižnica.

Nemám ani auto, všade chodím peši. Nech som kdekoľvek, v Dubaji či Tokiu, denne cvičím, otužujem sa a behávam. K tomu pracujem 12 až 16 hodín denne. Ročne napíšem osem karentovaných publikácií, na čo mi nedávno v Japonsku povedali, že som fakír, lebo inak by to nebolo možné. Nie je to otázka veku, ale kondície, chcenia a myslenia. Nech mi teda nik nepodsúva vek, lebo poznám aj 35-ročných lazarov.

Nepovedali ste, v čom by ste boli lepší ako súčasný prezident.

V prvom rade by som viedol niektoré zasadnutia vlády. Ihneď by som urobil audit, ako sú vyťažení ľudia v prezidentskom úrade. Vytvoril by som tiež politické grémium z predstaviteľov parlamentných strán a prizval do neho aj všetkých troch exprezidentov.

Tam by sme stierali problémy medzi opozíciou a koalíciou a pripomínali im, ako majú plniť svoje sľuby. Do mesiaca by som tiež vystúpil v parlamente so svojimi predstavami o tom, kam sa má uberať Slovensko. Tieto veci nerobil ani jeden z mojich predchodcov.

Ste síce úspešný vedec, ale akademický svet je neraz odtrhnutý od toho reálneho. Dokážete rozumieť ľuďom z hladových dolín?

Prešiel som veľkými úskaliami bývalého režimu, hoci o tom hovorím nerád. Výsledkami som patril k špičke, dlho som však bol na dne. Patril som totiž k najdlhšie slúžiacim asistentom na akademickej pôde vôbec. A vidíte, som tu, nič sa mi nestalo.

Obralo ma to len o nervy, trebárs keď mi napriek hotovej práci povedali, že nemôžem byť docentom. Keď som tvrdil, že napriek tomu ostanem pracovať vo vede a raz sa stanem doktorom, začali sa mi vyhrážať. Výsledok? Stal som sa ním.

Pýtal som sa, či a ako poznáte problémy bežných ľudí.

Áno, lebo pochádzam z maloroľníckej rodiny.

Hovorím o dnešných problémoch.

A vtedy neboli problémy? Boli sme štyria bratia a nemali sme to jednoduché. Rodičia sa museli riadne obracať, aby nás uživili. Nevyrastal som teda v perinke. Prišiel som zo školy, starý otec mi dal do rúk bič, pohár mlieka a šiel som pásť kravy.

Dnes deti nechodia pásť kravy od svitu do mrku, preto sa pýtam, či poznáte dnešné problémy ľudí.

Poznám ich veľmi dobre, chodím medzi ľudí po dedinách.

Kedy, keď pracujete 12 až 16 hodín denne?

Nedávno som za dva dni prešiel štyri dediny, kde som diskutoval so starostami, takže o tých problémoch viem. Navyše, ako vieme, deň má 24 hodín, takže vždy zostáva dosť času chodiť medzi ľudí.

Stretli ste sa so starostami či s bežnými ľuďmi?

S bežnými ľuďmi. Bol som na stretnutí 60 lekárov, ktorí ukazovali, aké sú problémy s Rómami. Veď to, čo rozprávali, boli horory.

Čo?

To, ako sa správajú v ambulanciách, ako to zneužívajú. S tým treba niečo robiť. Lebo oni poznajú len svoje práva, aj tie nadsadené, ale povinnosti žiadne.

Hovoríte o všetkých Rómoch?

Dovolím si povedať, že o väčšine.

Z akých štatistík vychádzate?

Zo zdravotných. Poznáte zdravie Rómov?

Ktorá štúdia potvrdzuje, že väčšina Rómov sa v ambulanciách správa takto?

Prednášal som lekárom a tí hovorili o typoch infekčných ochorení, aké sa medzi nimi vyskytujú na východe. Netreba si zastierať, že ten problém tu nie je, treba ho riešiť. Tie údaje vyplynuli z diskusie medzi lekármi.

Mapovali celé Slovensko?

Neviem, či celé, alebo len svoje okolie. Nechytajte ma za slovíčka. Ak budem prezidentom, píšte si, že nechám tieto veci zmapovať, lebo rád vychádzam z reálnych vecí.

[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/4/54/5453624/5453624.jpeg?rev=2" author=""]Prišiel som zo školy, starý otec mi dal do rúk bič, pohár mlieka a šiel som pásť kravy.[/content]

[content type="citation"]Menej ľudí bez práce bude len po skrátení pracovného času[/content]

Nezamestnanosť chcete riešiť skrátením pracovného času z 8 hodín na 6. Povedali ste, že aspoň sa ľudia nebudú flákať po uliciach.

To flákanie som dal do úvodzoviek. Technika napreduje, nastupuje robotizácia, čo vytláča ľudí z výrobného procesu. Máme tu okolo 14-percentnú nezamestnanosť, ďalších 250-tisíc ľudí pracuje v zahraničí. Kedysi sa pracovalo 18, 16, 14, 12, 10 hodín denne, dnes je to 8.

Ekonómovia sa s tým vždy vedeli vysporiadať. Môj názor je, a mám to odobrené aj ľuďmi zo sveta, že znížiť nezamestnanosť sa skutočne nedá inak než skrátením pracovného času. A keď budú ľudia zarábať, budú aj viac míňať.

Máte aj prepočty, čo konkrétne by to spravilo s nezamestnanosťou?

Nie som ekonóm. Keď to vedeli prepočítať v minulosti, vedia to aj dnes.

Ak to máte v programe, snáď to máte prepočítané.

Určite by to vyšlo. Presné čísla ja vedieť až tak veľmi nemusím, na to mám vo svojom tíme ekonómov.

Chýba mi v tom komplexný pohľad na dane a odvody, vytváranie podmienok na podnikanie a podobne. Toto mi pripadá len ako populistické heslo.

Zapamätajte si, čo teraz poviem – ľudská spoločnosť iné šance nemá a bude to musieť prijať, či chce, alebo nechce. K tomu to jednoducho smeruje. Potom bude aj viac času na výchovu rodín, ktorá dnes absentuje, samovzdelávanie, oddych a kultúru.

Nie je iróniou, že to navrhuje človek, ktorý v 75 rokoch pracuje 12 až 16 hodín denne?

Nie je to irónia, lebo ja žiadne miesto nikomu nezaberám. Keby ma na fakulte nepotrebovali, verte, že by sa so mnou dávno vysporiadali.

Rozhovor bol autorizovaný, Milan Melník doplnil niektoré formulácie
bez zmeny zmyslu pôvodných vyjadrení.

Medzititulky: redakcia

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Čítajte ďalej

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu