SME

Keď erotika na Slovensku, tak len na ozdobu. A na prírodno

Keď erotika na Slovensku, tak len na ozdobu. A na prírodno

Ide do tuhého? V slovenskom filme sa sex končí detailom na nočnú lampu.

[content type="longread-pos" pos="full"]

Milujú sa v obilí, v tráve, pod stromom, na konári alebo na skale.
Ak by sme hľadali niečo typické pre erotiku v slovenských filmoch, je to sex pod holým nebom

[/content]

[content type="longread-pos" pos="left"]

Autor:
Zuzana Uličianska

Foto: Slovenský filmový ústav - fotoarchív Milan Kordoš

[/content]

Sex môže byť korením filmu, gýčovou povinnou jazdou, ale aj jeho najvnútornejšou témou.

Filmovanie je silne erotická záležitosť, tvrdil slávny režisér Ingmar Bergman. Iný známy Škandinávec, provokatér Lars von Trier práve vtrhol do kín so štvorhodinovou snímkou Nymfomanka.

„V slovenskej spoločnosti by sme márne hľadali režiséra, ktorého tvorba by sa viazala k téme erosu,“ myslí si teoretička Eva Filová, autorka knihy Eros, sexus, gender v slovenskom filme.

Česi majú svojho Jana Švankmajera i Gustáva Machatého, v ktorého filmoch Erotikon (1929) či Extáza (1932) sú sexuálne otázky ťažiskové.

Oscarový Ján Kadár si však už dávno všimol, že kult lásky nie je nášmu národnému naturelu vlastný.

U nás to nie je téma

„Sex sa často spája so zakázaným ovocím a Slováci boli vždy skôr poslušným národom. Naši filmári by odvahu na zobrazenie sexu niekedy aj mali, ale nevedia, ako na to,“ mieni šéfredaktorka časopisu Kinečko Eva Križková. Kinematografiu vníma ako zrkadlo myslenia, ale aj podvedomia národa. Podľa nej máme sklony zaobaľovať erotiku do snových férií, ako to poznáme od Juraja Jakubiska či Vlada Adáska, alebo ju zas naivne romantizovať, ako to robí Dušan Rapoš. Najviac sa ešte osvedčilo vytváranie sexuálneho napätia náznakmi.

Ideálnym príkladom podobného postupu je Pacho a jeho veľká Hanka šliapajúca v sude kapustu. „Vrcholom aktu bolo to, že jej Pacho skočil do suda pomáhať,“ smeje sa Ivan Hronec, generálny riaditeľ a konateľ spoločnosti Film Europe. Jeho spoločnosť distribuuje na slovenskom trhu jeden z najotvorenejších filmov posledného obdobia – Život Adéle.

Podľa spisovateľa Dušana Taragela sa sex v slovenských filmoch dlho obmedzoval len na váľanie sa v tráve, behanie medzi sušiacou sa bielizňou a chichotanie sa.

Zobrazenie erotického napätia sa však dodnes esteticky veľmi neposunulo. Podľa scenáristu Ondreja Šulaja zotrváva v bezpohlavnej folklórnej podobe - ľúbezne, bez dráždenia a vo vyšívanom kroji - vtrhlo do našej kinematografie v Plickovej snímke Zem spieva.

„Z folklórnej tradície si slovenský film nezobral podstatu - pohanskú, nezastaviteľnú, univerzálnu, prírodnú plodivosť a ženskú atraktivitu, iba mužskú karikatúru, v ktorej Kubo balí Anču na to, že má nožík,“ tvrdí Hronec.

„Juraj Jakubisko aj Elo Havetta vyšli z pohanskej živelnosti. V Zbehoch a pútnikoch je láska veľká ako smrť, tanec rovnako náruživý ako zabíjanie. V Slávnosti v botanickej záhrade hyperplodná Mária má dcéry s Domčekom, ale žije s kováčom. Bláznivosť, živočíšnosť a hyperplodivosť sú ústredným motívom aj u Arche bláznov Ivana Balaďu,“ dopĺňa Filová.

Kde je deka, bude sex!

Úsmev často vyvoláva predovšetkým neumelá realizácia citlivej scény. Podľa režiséra Róberta Švedu je pre slovenskú erotiku charakteristické, že v obraze musí byť deka, aby sa mal herec čím odhaliť a zároveň hneď zahaliť. Zobrazený sex je veľakrát už potom len ilustratívnou montážou, ktorá sa končí detailom na lampu.

„Sexuálne scény sa v európskej kinematografii postupne vybrusovali. V slovenských filmoch toto vybrusovanie nenastalo,“ hodnotí Šulaj. Podľa neho odvaha slovenským filmárom nechýba, ale prejavuje sa viac po nakrúcaní.

Šveda navrhuje, aby VŠMU pripravovala hercov na sexuálne scény od samotného prehovárania, ktoré by trvalo pol semestra, cez vysvetlenie aktu až po organizáciu štábu.

„So sexuálnymi scénami vo filme je to u nás podobné ako s útekom z väzenia - myslí naň temer každý, ale málokto ho zrealizuje.“ Riziko neúspechu je totiž veľké, ešte väčšie následky prípadného neúspechu.

[content type="img" render-type="pressphoto" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/9/54/5448509/5448509.jpeg?rev=2" author="" longread-pos="full"] Tisícročná včela (1983) réžia: Juraj Jakubisko. Jakubiskove modely vzťahov, sexuality, plodnosti hovoria o mužských erotických fantáziách, mužskom tvorivom potenciáli, zmocňovaní sa žien, ktorých rozkoš a sexualitu určujú muži. Tu padne aj známa veta, ktorá predchádza milostnej scéne: „Ty můj Slováku...“ [/content]

Večná téma

„Filmovať erotiku bolo jednou zo silných motivácií už prvých filmárov. Sex predáva, je to navyše jedna z mála spoločných tém pre národy, rasy i ideológie,“ mieni Ivan Hronec.

„V špičkových tematických filmoch veľkých európskych a ázijských kinematografií je sexualita a erotika najpodstatnejšou hybnou témou filmu,“ hovorí Hronec. Ako však dodáva, že na filmy, ako je Život Adéle, musia mať odvahu nielen režisér, herci, ale aj festivaly, kritici a v neposlednom rade aj diváci.

Sex vo filme dnes už nie je banálnym kalkulom so ziskom, skôr snahou dopátrať sa necenzurovane k prapodstate ľudí. S rozmachom internetu sa už totiž nemusí chodiť za podobným vzrušením práve do kina. Priveľmi otvorené scény môžu, naopak, časť publika od filmu odradiť.

Erotika vo filme – to nie sú len explicitné scény sexuálneho aktu či obrazy nahoty. „Pre vnímavého diváka môže byť eroticky príťažlivejšie chodenie v čižmičkách Jeanne Moreau v Buňuelovom filme Denník komornej či obrazy maľovania a bitky v Caravaggiovi Dereka Jarmana,“ pripomína režisér Róbert Šveda.

„Aj francúzsko-taliansky film Veľká žranica (1972) je o čírej sexualite cez hedonizmus tela a mysle,“ pripomína teoretička Eva Filová. Ak boli staré filmy veľmi cudné, to ešte neznamenalo, že v sebe neniesli silný sexuálny náboj. „Prvorepublikový český film První políbení z 1931 je o fascinácii bozkom,“ spomína Filová.

Sú Češky viac sexi?

Otvorené sexuálne scény, aké mali napríklad Willem Dafoe a Charlotte Gainsbourg vo filme Antikrist, nebodaj reálny sex, aký je vo filme Sexuálne kroniky súčasnej francúzskej spoločnosti, nám podľa Švedu tak skoro nehrozia. „Od nikoho sa to programovo nežiada a každý má strach riskovať. Nie je sa však čomu čudovať, keď väčšinový divák nie je mnohokrát schopný odlíšiť realitu od fikcie,“ vysvetľuje. Bulvárne médiá svojimi titulkami priamo navádzajú na miešanie filmových úloh so životom hercov.

Aj preto sú možno slovenské herečky omnoho ochotnejšie účinkovať v erotických scénach v českých filmoch ako v slovenských. „Asi majú pocit, že tam ich pozná menej ľudí,“ komentuje Dušan Taragel. Platí to však aj naopak. V mnohých, ak nie vo väčšine slovenských erotických scén hrajú zas Češky.

Dokumenty idú ďalej

Iná situácia je v slovenskom dokumentárnom filme. „V Pornoromantikovi od Petra Begányiho, vo filme Až do mesta Aš Ivety Grófovej alebo v Babičke od Zuzany Piussi nachádzame obraz drsnej, nepríťažlivej, divnej sexuality. Dokumentárni tvorcovia prinášajú nové uhly pohľadu, nútia nás zamyslieť sa nad tým, čo vidíme a uvažovať, prečo ich postavy konajú tak, ako konajú,“ hovorí režisérka Diana Fabiánová.

Sama sa zviditeľnila nielen dokumentom Do naha! ale napríklad aj snímkou Mesiac v nás, ktorý sa venuje rôznym aspektom ženskej menštruácie. Aj podľa Križkovej tieto dokumenty zatínajú do sexuality síce obskúrnej, ale z mäsa a kostí a týkajúcej sa obyčajných ľudí zo súčasnosti.

Bude to lepšie?

Kedysi musel mať sex svoje odôvodnenie, ináč ho cenzúra nepustila. „Zväčša mal ukázať, že sa hrdina dostal na krivé chodníčky. Sex súvisel so záhaľkou, alkoholom či neverou. Kým manželia vo filmoch zvyčajne nesúložili, nevera či náhodný sex sa predvádzali v celej nahote. Ten, kto súložil, akoby čomusi podľahol,“ komentuje Taragel.

Spoločnosť je síce dnes oveľa slobodnejšia, no sex sa podľa Taragela stále používa skôr ako milé ozvláštnenie filmu. Niekedy doslovne len ako povinná jazda pre divákov.

Podľa Švedu si morálne stále odopierame ešte aj pohľad na sex. „Tá zakázanosť v nás stále je,“ mieni. Prvý súkromný film po roku 1989 Tankový prapor priniesol podľa neho viac explicitnej erotiky ako celá ponovembrová slovenská kinematografia dokopy. Ani v Čechách nevznikol sexuálne explicitný film ako Intimita.

Viac erotických scén či viac nahoty však automaticky neznamená väčšie vzrušenie. „Spojenie ´sexy slovenský film´ považujem skôr za oxymoron,“ mieni filmová manažérka Ľubica Orechovská.

Chýba nám dotyk duše

Cez všetky ideologické limity však pre mnohých zostávajú filmy zo starej Koliby paradoxne stále atraktívnejšie než tie nové. Fabiánová si uvedomuje, že tie, na ktoré si pamätáme, boli skôr výnimkami v záľahe socialistických vízií erotična.

Dnešným mladým filmárom podľa nej chýba hravosť a vynaliezavosť, akú predviedol napríklad Juraj Herz v Sladkých hrách minulého leta.

Šveda zas v nových filmoch nenachádza estetický názor a interpretáciu. „Z nekomerčných filmov sa vytratil sexus. Sociálna reflexia spoločnosti ubíja intimitu v našom filme. Tú, ktorú filmári hľadali pred rokom 1989, aby cez mikrosvet vzťahov mohli povedať, čo sa deje navonok. Ak niečo slovenskému filmu teraz chýba - tak je to dotyk. Slovenský film sa dnes dotýka tém, ale nie duše,“ mieni Šveda.

V súčasnosti by sme už nemuseli za sexom utekať do polí či liezť po stromoch.

„Národ si musí najprv vyriešiť problémy týkajúce sa vlastnej prudérie a homofóbie, až potom sa môže otvoriť pôžitku z oslobodenia tela a mysle,“ mieni Filová. Podľa nej sa zatiaľ stále len vyrovnávame s minulosťou a frustráciami a radostný aspekt sexuality slovenskému filmu stále ešte hľadáme.

Krásne nerestnice a panny zázračnice

Kniha Eros, sexus, gender v slovenskom filme Evy Filovej analyzuje schémy a prostriedky, cez ktoré slovenskí filmári pristupovali k zobrazeniu sexuality - od prvého bozku až po psychopatické úchylky.

Všetko sa začalo cudným bozkom cez šatku v pamätnom filme Jánošík bratov Siakeľovcov z roku 1921. „Ak nedáš božtek, tak ja sa hnevám,“ vyjaví sa Jánošík a Anička ho šelmovsky varuje, aby nešiel na veci tak zhurta, lebo by mu božtek spálil fúzy. Zaľúbenci sa chvíľu prekárajú cez šatku. Anička dychtivému mladíkovi nakoniec podstrčí radšej psíka na pobozkanie, akoby mala prísť týmto spôsobom o poctivosť.

Dôvodom cudnosti nášho prvého filmu mohla byť aj samotná predstaviteľka Aničky Mária Fábryová, ktorá pochádzala zo známej martinskej meštianskej rodiny. „Keďže v tom čase nemalo herecké povolanie najlepšiu povesť, rolu vo filme prijala z vlasteneckej povinnosti,“ vysvetľuje Filová.

Zatancuj, dievča, zatancuj!

Šatka reprezentuje oddialenie aktu, posunutie do sféry fikcie či rozprávky, nielen v tomto filme a nielen v európskom, ale aj v islamskom kontexte. „Čo je pod závojom, o tom sa nehovorí, ale o to viac to láka predstavivosť,“ vysvetľuje Filová.

Svoje uplatnenie si našla ešte aj v nedávnej verzii tejto legendy – vo filme Jánošík. Pravdivá história (2008). Keď sa Jánošík zamiluje do Barbory, dcéry evanjelického farára, chce ju pobozkať medzi sušiacou sa bielizňou. Nakoniec sa bozk tiež udeje cez látku.

Vo viacerých slovenských filmoch je jediným erotickým poľom tanec. Klasickým príkladom je film Štvorylka (1955), v ktorom sa ukázalo miešanie ľudových a meštianskych prvkov. Vo filme Rodná zem (1953) sa tancom súperilo o dievča. Na túto tendenciu nadviazal aj film Mareka Ťapáka Tanec medzi črepinami ešte aj v roku 2012.

Vrcholom erotiky v angažovaných filmoch z päťdesiatych rokov bolo to, keď sa hrdinka posadila na motocykel či na traktor. Folkloristická aj pracovná erotika sa znovu vracia na plátno v sedemdesiatych rokoch.

Šesťdesiate roky boli v našej kinematografii priam liahňou sexu z dovozu, keď najodvážnejšie snímky boli koprodukčné. Neprekvapí ani to, že tieto filmy sa na Slovensku distribuovali v decentnejšej verzii, než akú mohli vidieť diváci v zahraničí.

Unikátnym príkladom dvoch verzií, soft a hard, je film Zmluva s diablom, ktorého talianska verzia je pikantnejšia než tá slovenská.

Ženy sú najmä záhadné

Obrazy žien ako erotických objektov bývajú v našich filmoch pomerne stereotypné. Na jednej strane sú to nevinné panny, na druhej zvádzajúce zrelé ženy.

Klasickým príkladom prvej kategórie je patrí Panna zázračnica z rovnomenného filmu Štefana Uhra (1966). Prichádza odnikadiaľ, je bez pamäti s akousi neznámou traumou, čistá, nedotknuteľná, každý ju chce mať, nikto ju nemá. Jej opakom v tomto filme je Lola, modelka, možno aj prostitútka, na ktorej si chlapi zas odskúšajú svoju mužnosť.

Podobne pôsobí aj Malka (1968) z televízneho filmu Martina Ťapáka, ktorá je viac éterickou bytosťou, sviatosťou, fetišom než reálnou ženou. Valach, ktorý po nej túži, je naopak mohutný chlap, ktorý svojou žiarlivosťou spôsobí jej smrť, čím zabíja svoju predstavu o žene – panne. a je mi dobre (1988), Saška (Emília Vášáryová) v Medenej veži (1970) či Helena (Zuzana Šulajová) zo Šulíkovej Záhrady (1995). Záhadné ženy sú často cudzinky, prinajmenšom židovky, ideálne ak ich aj hrá zahraničná herečka.

Na druhej strane škály ženských postáv stoja bezohľadné sexice. Vo filme Záhrada jednu z nich hrala Jana Švandová, v inom Šulíkovom filme Krajinka zas Vilma Cibulková. „Táto osvedčená schéma súvisí so stereotypom ženy ako krásneho aj požívačného objektu,“ komentuje Filová.

Muži sú (ne)bezpeční samci

Za hlavného mága slovenskej erotiky sa všeobecne považuje Juraj Jakubisko. „Vo svojich raných filmoch (Kristove roky, Vtáčkovia, siroty a blázni) využíva sexualitu celkom prirodzene. Neskôr sa však aj uňho stala už len príkrasou na ozvláštnenie príbehu, Nevera po slovensky je skôr ľudovým humorom.

Za posledného alfasamca slovenskej kinematografie deväťdesiatych rokov môžeme korunovať kuriča Rácza z filmu Rivers of Babylon (1998) v réžii Vladimíra Balca. Klasické schémy sa však postupne vyprázdňovali. Ordinárni chlapi s libidom prerástli v sofistikovaných manipulátorov (Vášnivý bozk, Zostane to medzi nami) či psychopatov (Ženy môjho muža, Viditeľný svet), alebo vhupli do krízy mužskosti (Všetko čo mám rád, Pokoj v duši).

Anketa

Ktorá erotická scéna z akéhokoľvek slovenského filmu sa vám vynorí v pamäti ako prvá a ktorá sa vám najviac páči?

Pacho, hybský zbojník, keď Máziková šliape kapustu. Mojou obľúbenou je celková atmosféra Ružových snov od Hanáka. Jolankine pohľady, erotické napätie vo vzduchu medzi ňou a Jakubom. Ich vzájomnú túžbu je skutočne cítiť aj cez plátno.

Diana Fabiánová, režisérka filmu Do naha!

Tisícročná včela má viaceré nezabudnuteľné erotické scény. Prvá "orechová", keď sa najprv dievča prežehná - nemali by sme - ale potom už škrupiny veselo pukajú. Druhá "pražská", keď ju šikovný študent práva na stôl posadil a ona hladkajúc bustu sladko česky pauzuje: "Ty můj Slováku...", a treťou je sex z rozumu, keď ide viac o tatkove peniaze než o orechovú erotiku. Ale tie ryšavé vlasy a obrovské popredie aj tak stoja objektívne eroticky za to. A ešte tá, keď to robia v komíne, on je katolík a ona židovka. A keďže sa pre svoj status zobrať nemôžu, on sa v tom komíne od žiaľu na povraz zavesí. Keby sme dali dokopy tieto štyri erotické scény a obalili dátami, možno by sa stredoškolské curriculum dejín a emocionality Slovenska učilo rýchlo a hladko.

Ivan Hronec, generálny riaditeľ spoločnosti Film Europe

Najčastejšie sa mi vynára v mysli šliapanie kapusty v sude speváčkou Evou Mázikovou vo filme Pacho, hybský zbojník. Možno aj preto, že rád varím kapustnicu a mám ju aj rád.

Vzrušujúci je film Kozie mlieko z roku 1950 v réžií Ondreja Jarjabka, v ktorom erotika je prítomná od začiatku do konca. Už ten názov veľa predurčuje. Kozie mlieko, nomen omen – kozy boli odjakživa na Slovensku jasný symbol.

Ondrej Šulaj, scenárista

Studňová scéna z Pásla kone na betóne. Všetky erotické retrospektívy a predstavy Johany Ovšenej boli pre mňa a sú vrcholom erotického stvárnenia v našej kinematografii. Nikdy som neinklinoval k Jakubiskovej expresivite, preto pre mňa lyrická podoba, akú jej dal Uher v tom filme, od detstva zapamätateľná. A okrem toho ten film je o odsúdení sexuálneho aktu - prvotného hriechu Johany, z ktorého sa musí pre očami všetkých očistiť. Je zobrazením toho, ako vieme za sexuálny prehrešok, ktorý prehreškom nie je, odsúdiť človeka.

Róbert Šveda, režisér

Už asi navždy milovanie Cinky Panny s lonom zakrytým šľahajúcimi plameňmi vášne. Veľmi sa mi páči scéna pri jazere v Slnku v sieti. Odporúčam vyskúšať tento trik v praxi.

Eva Križková, šéfredaktorka časopisu Kinečko

Asi „studňová“ z Pásla kone na betóne. Veľa zmyselnosti a krásnej mužsko-ženskej príťažlivosti sa podarilo zachovať aj v adaptácii Maupassantovej Mušky vo filme Sladké hry minulého leta (Juraj Herz), ale cítiť ju aj z Hanákových Ružových snov a, samozrejme, v rôznych formách hravosti a telesnosti i z filmov Juraja Jakubiska (Vtáčkovia, siroty a blázni, Sedím na konári a je mi dobre, Nevera po slovensky) a Ela Havettu (Slávnosť v botanickej záhrade). Pre našu generáciu bol dôležitý určite aj ľúbostný príbeh zo sídliska aspoň s dvoma erotickými scénami - Fontána pre Zuzanu.

Ľubica Orechovská, filmová manažérka

Nymfomanka nie je Hanba

[content type="longread-pos" pos="left"]

Čo by ste mohli vidieť v roku 2013

[/content]

Takmer jedenásťtisíc, hlási Asociácia slovenských filmových klubov. Toľko divákov už stihlo za prvý týždeň v kinách vidieť prvý diel Nymfomanky. A konkrétnejší ako toto číslo je možno obraz ľudí, ktorí museli čakať v rade až vonku pred kinom, ak chceli dúfať, že ešte zoženú lístok.

Samozrejme, kampaň na tento film bola starostlivo pripravená, bola dlhá aj pomerne pestrá a vyšpekulovaná. Vraj uvidíme, aká obscénna môže byť ženská myseľ, sľubovalo sa v nej. Ale žeby sa vďaka nej našlo tak veľa horlivých fanúšikov dánskeho režiséra Larsa von Triera? Neboli to skôr fanúšikovia témy, o ktorej v Nymfomanke rozpráva? Ani po A, ani po B. Najsilnejším motívom divákov bola najmä zvedavosť, ako film o sexe, respektíve o žene a jej erotických skúsenostiach, nakrúti filmár provokatér. Veľký formalista, veľký manipulátor a zároveň odvážny rozprávač, ktorý sa nebojí načrieť poriadne hlboko.

[content type="video" source="youtube" id="Cq0MiGLp4aE?rel=0" width="730" height="411"][/content]

Požiadavky mali evidentne vysoké, svedčia o tom mnohé rozčarované komentáre, ktoré sa objavili na sociálnych sieťach. Tých nespokojných nenahnevalo, že v Nymfomanke je oveľa menej sexu, ako by sa čakalo. Naopak, niektorí to považovali za dobrý vtip, ako ich Lars von Trier nachytal. Sklamanie skôr vyplývalo z toho, že ich už okrem toho ničím neohúril, nedojal ani im nič nové neukázal.

Dnes už sú vzdialené časy, keď boli Američania ochotní čítať v kine titulky, len aby videli nejaký európsky film. V ňom bývalo tradične viac erotiky aj sexu, kým hollywoodski tvorcovia boli klasicky opatrnejší a uzavretejší. Rozdiely sa v poslednom čase zotreli, sexuálne scény začali byť bežné a prestali byť vzácne. Za ambiciózne dielo sa preto dnes považuje to, v ktorom nie je dôležité obnažené telo, ale obnažená intimita. Žiadne pekné nasvietenie alebo romantická hudba. V takých filmoch býva sex škaredý, chorý, odpudivý a stojí úsilie vydržať sa naň pozerať. Pár takých filmoch sme už v našich kinách videli, preto je von Trierova cesta k divákom taká nejednoznačná.

Nevieme, podľa čoho bude vyhodnocovať úspech svojej Nymfomanky, napokon, hovorí sa, že rozporuplné ohlasy sú tým najlepším, čo sa filmárovi môže stať. Existuje však ešte jedna úroveň. Možno za ňu považovať úprimné reakcie divákov, ktorí za filmovými postavami videli seba a mali odvahu verejne o tom hovoriť.

To sa nedávno stalo vo Veľkej Británii, keď do kín prišla dráma Steva McQueena Hanba. Michael Fassbender v nej hrá muža závislého od sexu. Podobne ako nymfomanka Larsa von Triera, aj on sa cítil emočne prázdne a bolo mu zo seba zle. Miestne noviny zverejňovali listy čitateľov, ktorí tým šťastnejším dopĺňali príbeh nešťastného filmového hrdinu vlastnými skúsenosťami alebo ho napríklad pokorne zhrnuli: "V tomto filme niet vykúpenia."

Aj túto drámu sme už mali v kinách, vstúpila do nich pred rokom a pol. Zatiaľ ju však videlo len 4300 divákov.

Kristína Kúdelová

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Čítajte ďalej

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu