SME

Marián Geišberg: Manipulujú nami. Vytriedia, komu dajú zarobiť

To, čo sa páči väčšine, má nevyhnutne nižšie kritériá, hovorí jeden z najlepších slovenských hercov.

MARIÁN GEIŠBERG (60) Vyštudoval herectvo na VŠMU v Bratislave. Pôsobil v Divadle Jonáša Záborského v Prešove, neskôr v Divadle SNP v Martine i v divadle v Trnave.  Od roku 1992 je členom Činohry SND, kde v súčasnosti vystupuje v inscenáciách Kvarteto, MatMARIÁN GEIŠBERG (60) Vyštudoval herectvo na VŠMU v Bratislave. Pôsobil v Divadle Jonáša Záborského v Prešove, neskôr v Divadle SNP v Martine i v divadle v Trnave. Od roku 1992 je členom Činohry SND, kde v súčasnosti vystupuje v inscenáciách Kvarteto, Mat (Zdroj: SME - VLADIMÍR ŠIMÍČEK)

MARIÁN GEIŠBERG nikdy nestratil chalanský štýl, hoci tesne pred Vianocami oslávil šesťdesiatku. Považuje za šťastie, ak sa človeku hneď na začiatku nepodarí všetko. Najlepšie je, keď sa mu nepodarí takmer nič, to ho udržiava v strehu. Ak sa totiž mladí herci priveľmi skoro vláčia po uličkách slávy, nemusia celkom odhadnúť svoju cestu.

Zvádzala vás šesťdesiatka k tomu, že si zrekapitulujete kariéru?

Nepovažujem to za dôležité. Keby som si niečo odškrtol, tváril by som sa, že už tomu rozumiem. Lenže všetko je stále vo vývoji, otázka len znie, či smerujeme k lepšiemu, alebo k horšiemu. Mám dojem, že veci sa špirálovito vracajú a takmer už v ročných intervaloch.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Návrat či comeback je aj témou filmu Revival, v ktorom ste minulý rok zažiarili ako líder rockovej kapely, divadelná hra Kvarteto je zasa o starnúcich operných spevákoch.

Ľudia sa na tento film pozerali ako na bohapustú komédiu, ale je to vlastne celé veľmi tragické. Problémy hlavných predstaviteľov filmu sú bizarné, ponižujúce, jeden sa utápa v alkohole, druhým manipuluje žena, ktorá našla riešenie na všetko. Mne sa to až také smiešne nezdalo, pretože vidím okolo seba mnoho ľudí žijúcich v planých nádejach. Potom sa čudujú, keď sa sklamú, pritom všetky ich činy a kroky smerovali k tomu, aby sa im to stalo.

Zdá sa, že prichádza aj viac hier a filmov o starých ľuďoch. Neprekáža vám to?

Týmto problémom sa nik nevyhne.

Poniektorí majú pocit, že áno.

SkryťVypnúť reklamu

To sú práve tie plané nádeje, ktoré nás ženú do záhuby. Všimnime si, ako sa mladí dnes dívajú na dôchodkový systém. Čo to teraz riešiš? Slovo riešiš mi pije krv, znie to akoby hovorili: „Čo to melieš?“ Nás schmatli komunisti a povláčili kade-tade, ale súčasná mladá generácia je ešte ovplyvniteľnejšia, ako bola kedysi tá naša. Komunikujú už len cez akési elektromagnetické siločiary a potom si vôbec nerozumejú, keď sa stretnú. Sú to nebezpečné časy.

Vy nejako riešite svoj dôchodok?

Opravil som si chatu, na ktorej by sa na staré kolená dala absolvovať aj samota. Môže sa totiž stať, že starí budú už mladým na smiech. Dúfam, že budem mať dosť rozumu, aby som uhádol, kedy treba odísť.

Herci predsa zvyčajne nechodia do penzie.

To je vec každého. Neviem, či budem mať o pár rokov silu na verejnosti hrať nadšenie, že som ešte v poriadku. Som taký stavbár, stále čosi opravujem, ale už som rozhodnutý vykašľať sa aj na to, a len tak si sadnúť s priateľmi ku káve a nájsť konečne nejaké riešenia.

SkryťVypnúť reklamu

na-posteli_r1416_res.jpg
Marián Geišberg vo svojej hereckej šatni.

Do SND ste zamierili až po niekoľkých rokoch účinkovania na mimobratislavských scénach. Ako si spomínate na roky strávené v Prešove, Martine či v Trnave?

Považujem za šťastie, ak sa človeku hneď na začiatku nepodarí všetko. Najlepšie je, keď sa mu nepodarí takmer nič, to človeka udržiava v strehu. Keď sa spätne dívam na niektoré svoje inscenácie, vidím na nich veľa nedokonalostí. Ale vďaka Bohu aj za ne. Keď sa mladí herci priveľmi skoro vláčia po uličkách slávy, nemusia celkom odhadnúť svoju cestu. Ja som mal šťastie, že mi bolo všetko dávkované. Keďže som stále menil svoje pôsobiská, na pýchu nebol čas. Neustále bolo treba bojovať o vlastnú identitu, presviedčať.

Čo by malo divadlo robiť?

Bolo by najlepšie, keby sa v ňom hľadali ľudia podobnej krvnej skupiny.

SkryťVypnúť reklamu

Je niečo také možné aj v kolose, akým je Národné divadlo?

Národné slúži aj na spoločenskú reprezentáciu. Tí, čo doň dávajú toľké peniaze, vedia, prečo to robia.

Pri akom predstavení ste mali naposledy pocit rezonancie s divákmi?

Divadlo je kolektívne umenie, hľadajú sa v ňom prieniky. Súbor niekedy usúdi, že to či ono treba z textu škrtnúť, hľadáme učesanejšie, menej kontroverzné, metaforickejšie prostriedky, ako keby sme sa báli. Ale čoho sa už máme báť? Strach je síce výborná vec, bolo by hrozné, keby sme sa už nebáli nikoho a ničoho, ale niekedy sa nám len jednoducho nechce ísť do dôsledkov. Niektoré texty sú napísané len tak na sedemdesiat percent. Inokedy sa nám už zdá, že sme sa nejakou inscenáciou čomusi priblížili, ale diváci o našu tému neprejavia záujem. To sa napríklad stalo pri Coriolanovi. Ako keby bolo neprístojné hovoriť v dome obesenca o povraze. Ľudia od seba odtláčajú to, čo ich traumatizuje.

SkryťVypnúť reklamu

V inscenácii Matkina guráž o holokauste hrala vašu matku Jana Oľhová. Ako sa vám hrá so sestrou?

Dobre, lebo je to dobrá herečka. Ona naozaj počúva, naozaj odpovedá, naozaj vníma, reaguje. Výhoda je, že si nemusíme navzájom vysvetľovať teóriu divadla či históriu našej rodiny.

V poslednom čase s ňou hráte spolu pomerne často, nie je to zvláštne?

Režisér Juraj Nvota odôvodnil naše obsadenie vo filme Muzika tým, že manželia sa po čase začnú na seba aj tak podobať. Začiatkom roka budeme nakrúcať rozprávku s režisérkou Alicou Nellis. Vybrala nás do postáv rodičov zhavranených bratov, pričom vôbec nevedela, že sme súrodenci.

V čom ste iní?

Jana je konzekventnejšia vo viere aj v presvedčení, je veľmi pokorná k svojej robote, chopí sa každej príležitosti, čo ja nie som schopný ani ochotný urobiť.

SkryťVypnúť reklamu

V čom ste rovnakí?

Aj keď to tak nevyzerá, istú pokoru máme v sebe obaja. Ani ja som nikdy nemal so žiadnym režisérom problém, hoci o mne vznikla fáma akéhosi rebela, s ktorým sa nedá skúšať. Nikdy som však nemal hviezdne maniere.

Ale duša rockera tam niekde predsa je, či nie?

Tú nosí v sebe každý, je iba otázkou odvahy, či ju chce ukázať, alebo nie a či sa pri tom bude cítiť trápne, alebo si z toho spraví prednosť. S mnohými názormi pravého rockera však nesúhlasím, je v nich aj trochu povrchnosti, márnomyseľnosti a egocentrizmu.

na-scene_r3602_res.jpg
Na scéne k inscenácii Kvarteto v Slovenskom národnom divadle.

V akých momentoch aj vy sám na sebe cítite autocenzúru?

Treba sa zmieriť s tým, že spoločnosť je manipulovaná takým sofistikovaným spôsobom, že čokoľvek by som povedal, by bolo v polohe paranoje. Ako však hovoril už Woody Allen, to, že som paranoidný, ešte neznamená, že po mne nejdú. Súčasná spoločnosť vie veľmi dobre vytriediť ľudí, vie, koho postaviť mimo vplyvu, komu dať zarobiť. Aj demokratické voľby sa dajú ovplyvniť, médiá vlastnia ľudia, ktorí priamo rozhodujú o tom, aký pokoj bude v spoločnosti, kde sa čo bude robiť za aké peniaze. Keď sa v priamom prenose dívame na Putinove kroky s prepustením väzňov pred olympiádou v Soči, rozprávať sa o autocenzúre je smiešne.

SkryťVypnúť reklamu

Čomu veríte?

Verím, že sa raz bude dať niečomu veriť, že dôvera, ktorú do niekoho vložím, sa aspoň čiastočne vráti. Verím, že naša dôvera v spoločnosť neklesne natoľko, že už nebudeme vedieť ani len rozlišovať farby, pretože až to bude anarchia. Politici by si mali uvedomiť, že najdôležitejšie je dosiahnuť, aby ľudia verili, že farby na semafore platia. V našej histórii boli medzníky, pri ktorých sme si mohli ozrejmiť pravidlá. Ale na to, aby sme porozumeli, čo sa vlastne vtedy udialo, potrebujeme nové učebnice i historikov.

Ale aj rodičov, ktorí by dejiny svojim deťom vysvetlili.

Rodičia sú momentálne v najväčšom nebezpečenstve, keďže materiálna spoločnosť stále naberá na sile. Zamýšľa sa niekto nad tým, čo sa stane, ak sa ľuďom zoberú ich materialistické hračky a nebudú mať Boha ani supermarket?

SkryťVypnúť reklamu

Prečo robíte to, čo robíte?

Kumšt je v podstate odreagovávaním sa od vlastných komplexov, nerobíme ho čisto kvôli divákom. Je v tom veľa egocentrického, osobného, lebo mnohokrát si človek nevie so skutočným životom poradiť. Umenie je neustály boj so schizofréniou, únik, v ktorom sa vieme hrať na skúšobného pilota. Beda však, ak tomu človek podľahne a uverí, že je pánbožko.

Aj Boha ste už kedysi hrali.

Áno, ale to bola sarkastická hra Stefana Caneva Druhá smrť Johanky z Arku v Divade a.ha.

Bolo to pekné obdobie?

Peniaze tam nehrali rolu. Divadlo vznikajúce na základe kamarátskych vzťahov na malej scéne je vždy veľmi zaujímavé. Tam neexistujú výhovorky, všetko je naturalistické, hrá sa do spotenia, nedá sa odpočívať ako na veľkom javisku, kde si môže herec niekedy aj zdriemnuť.

SkryťVypnúť reklamu

Neplatí teda úmera: viac divákov, viac námahy?

Práve naopak. To, čo sa páči väčšine, má nevyhnutne nižšie kritériá. Stačí, keď sa to trblieta a má to dobrý rytmus. Veď si len pusťme rádio. Moderátori trepú, čo im príde na jazyk, už sme si na to aj zvykli. Keby začal niektorý z nich hovoriť niečo závažnejšie, asi by sme mali pocit manipulácie. Či hovoria o pápežovi, alebo o vojnách, celé je to také free, vtipné, rovnako ako všetky dôsledky. Prosto pohoda, aby sme sa mohli viac sústrediť v práci a oveľa zodpovednejšie robiť naše nezodpovedné veci.

Na čo sa budete sústreďovať v tomto roku?

Dotočím CD a rád by som vydal aj zbierku básní. Ak si človek hľadá ventil, tak na to je básničkovanie a koncertovanie ideálne, lebo tam sa stretávam s divákmi sám za seba a mám okamžite spätnú väzbu. Podľa reakcií publika cítim, či je väčšina - lebo diváci sú vždy väčšinou - kompatibilná s menšinou, ktorou je interpret. V tomto mi veľmi pomáha môj syn, ja už nemám toľko času trénovať hru na gitare.

SkryťVypnúť reklamu

Ako vnímate kariéry svojich synov Mareka a Martina?

Je to asi jediné, čo mi naozaj robí radosť, hoci aj na nich číhajú pasce. Dennodenne stojíme na križovatkách pred prašnou, striebornou a zlatou cestou. Asi je príjemnejšie chodiť po tých zlatých.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 28 561
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 474
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 543
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 918
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 288
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 143
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 858
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 735
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Milan Buno: Toto by si mali prečítať všetci, ktorých máte radi | 7 knižných tipov
  2. Samuel Ivančák: 75 rokov života s hudbou. Pavol Hammel jubiluje
  3. Radko Mačuha: "Ten obraz mi pripadá totálne nechutný. A to som volil progresívcov ".
  4. Erika Telekyová : Ivica Ďuricová: "Čo je raz na internete, už je tam navždy."
  5. Tupou Ceruzou: Národné menu
  6. Samuel Ivančák: Steven Wilson: Hudobník bez tvorivých limitov
  7. Erika Telekyová : Knižná novinka, ktorá nesmie chýbať u žiadneho milovníka Harryho Pottera
  8. Vladimír Hebert: Death of Love - Nešťastie v láske riešené motorovou pílou
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 114
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 648
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 435
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 9 774
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 456
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 368
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 272
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 432
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  7. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťZatvoriť reklamu