Agentúrny text sme nahradili autorským článkom denníka SME
PEKING, BRATISLAVA. Dvadsaťročný budhistický mních Tsering Gyal sa zapálil v čínskom meste Koulou. Policajti ho uhasili a previezli do nemocnice, protest prežil.
Podobné akcie sa na čínskych územiach, kde žijú Tibeťania, odohrávajú už štyri roky. Podpálilo sa asi 120 ľudí, väčšinou mladí muži. A väčšinou neprežili.
Späť do centra pozornosti
- Má 47 členov zastúpených rovnomerne podľa regiónov.
- Členské krajiny sa volia na tri roky.
- Rezolúciami upozorňuje na porušovanie ľudských práv.
- V minulosti sa viackrát zamerala na Izrael, nikdy však nie na Čínu alebo Rusko.
Médiá si to už postupne prestávajú všímať. No teraz by sa to mohlo zmeniť a kultúrny útlak Tibeťanov by sa opäť mohol dostať do centra pozornosti.
Čína sa totiž paradoxne stala členom Rady OSN pre ľudské práva.
„Ukážme tibetskému ľudu, že svet naň nezabudol. Dostaňme Čínu pod tlak. Keď získame milión podpisov, prednesieme túto petíciu aj pred delegáciami v OSN,“ písala aktivistická stránka Avaaz. Hranicu milióna podpisov už prekročili, o akcii chcú ďalej informovať na internete, kde podpisy zbierali.
Vstupu Číny medzi krajiny, ktoré majú monitorovať stav ľudských práv, však nezabránili. Za ázijský región v utorok kandidovali na štyri voľné miesta v 47-člennej rade štyri krajiny.
O nezvolenie sa Peking prakticky nemusel báť, rovnako ako Saudská Arábia. Tá tam s Čínou už v minulosti bola, rovnako ako napríklad od roku 2010 Kaddáfího Líbya.
Za Latinskú Ameriku obsadila voľné miesto Kuba, a to aj napriek tomu, že mala aj dvoch protikandidátov.
„Zvoliť Čínu za sudcu v otázke ľudských práv je ako požiadať líšku, aby strážila sliepky,“ reagovala ešte pred voľbou mimovládna organizácia Human Rights Watch, ktorá viedla kampaň proti Číne a presviedčala aspoň západné demokracie, aby hlasovali proti. Tie však vo Valnom zhromaždení aj tak nemajú väčšinu a nie všetky si chcú pohnevať Peking.
Nobelovkár za mrežami
Čína sa bráni tým, že vďaka ekonomickému rastu zlepšuje situáciu ľudí a tým aj ich ľudské práva.
„Takže v Číne sa životy miliónov ľudí menia k lepšiemu,“ povedala pre Sky News hovorkyňa čínskej diplomacie Chua Čchunjing. „Čína poctivo napĺňa svoje povinnosti na základe relevantných ľudskoprávnych dohôd.“
„Toto je absolútna lož,“ reagoval Hillel Neuer zo ženevskej organizácie UN Watch.
„Pravdou je, že čínska vláda drží laureáta Nobelovej ceny za mier Lioua Siapoa za mrežami, 1,3 miliardy svojich občanov oberá o základné práva na zhromažďovanie, prejav a vierovyznanie, útočí na Tibeťanov, Ujgurov a ďalšie menšiny,“ zdôraznil aktivista.
Noví členovia rady
Kuba
Viac ako 50 rokov neboli na Kube slobodné voľby, povolená je len jedna strana (komunistická) a jedny noviny (Granma). V októbri zatkli viac ako 900 aktivistov, ktorí kritizujú nedemokratický režim Raúla Castra.
Saudská Arábia
Do väzenia posiela kritikov režimu bez súdu a bez súdneho procesu, ako jediná krajina na svete zakazuje ženám šoférovať, ženy bez mužského sprievodu nemôžu na ulicu, porušenie trestá náboženská polícia.
Vietnam
Počet prenasledovaných a väznených ochrancov ľudských práv, disidentov, právnikov, novinárov, blogerov, či náboženských aktivistov stúpa. Za kritiku socialistického režimu ich tento rok odsúdili 61, minulý rok 40.
Alžírsko
Ani po zrušení 19 rokov trvajúceho výnimočného stavu nemajú Alžírčania väčšiu slobodu na zakladanie politických strán či vyjadrovanie názoru. Úrady väznia blogerov za „oslavu terorizmu“ alebo za „urážku štátu“.
Rusko
Svet kritizuje procesy s kritikmi prezidenta Vladimira Putina (bloger Navaľnyj) a neprimerané tresty (Pussy Riot či Chodorkovskij), či zatknutie aktivistov Greenpeace, ale aj zákon, čo trestá propagáciu homosexuality.
