Tretí rok po sebe sa pochod krajne pravicových skupín počas Dňa nezávislosti skončil násilím, v pondelok zaútočili radikáli aj na ruskú ambasádu.
Agentúrny text sme nahradili autorským článkom denníka SME
VARŠAVA, BRATISLAVA. Od vyhlásenia nezávislosti Poľska ubehlo v pondelok už 95 rokov, no v uliciach to vyzeralo, že sa o ňu stále musí bojovať.
Zdemolované autá, podpálená slávobrána či strážna búdka ruskej ambasády, 14 zranených, 72 zatknutých. Celková škoda 120-tisíc zlotých (29-tisíc eur).
To je výpočet škôd, ktorý za sebou nechal Pochod nezávislosti, ktorý pravidelne 11. novembra organizujú krajne pravicové a nacionalistické skupiny. A od roku 2011 sa končí aj podobnou spúšťou.
Renesancia radikálov
Organizátori pochodu sú najmä z dvoch skupín: Všepoľskej mládeže a Národného radikálneho tábora.
Tieto skupiny vznikli už v 90. rokoch, keď nadviazali na predvojnové, najmä v druhom prípade fašistické skupiny. V súčasnosti zažívajú renesanciu.
Medzi ich členov patrí mnoho radikálnych fanúšikov futbalových klubov, s ktorými majú v Poľsku už dlhodobo problémy.
Pondelok opäť ukázal, že sila a vplyv skupín, ktoré majú podľa mnohých blízko k fašizmu, v krajine narastá. Na rozdiel od iných krajín v strednej Európe nemá Poľsko silnú menšinu, na ktorú by mohli útočiť – 95 percent obyvateľov krajiny sú Poliaci.
Židov tu po vojne zostalo menej ako 10-tisíc, Rómov je o trochu viac. Takisto v krajine nie je ani veľký počet imigrantov z moslimských krajín.
Samozrejme, to nebráni útokom proti nim, napríklad časté napadnutia Čečenov alebo nedávno nakreslená svastika na synagóge v Gdansku.
Nepriateľov však hľadajú aj inde. Krajná pravica často útočí proti liberálnej ľavici.
Nie náhodou ich pondelkový pochod išiel cez varšavské Námestie Zbawiciela, ktoré je jedným z centier liberálnej mládeže. Už po štvrtýkrát tak podpálili dúhovú slávobránu. Rovnako zaútočili aj na squatterov.
Dúhový oblúk podpálili už štvrtýkrát. FOTO: SITA/AP
Čas zakázať pochod?
Opakujúce sa zábery násilia vo Varšave nútia viacerých sa pýtať, prečo im stále mesto dovolí demonštrovať.
„Možno je čas povedať im – ďalší pochod už nebude,“ napísal komentátor magazínu Polityka Piotr Pytlakowski.
„Žiaden kus papiera z radnice nás nezastaví pochodovať za nezávislosť,“ odpovedal pre thenews.pl jeden z organizátorov Artur Zawisza.
Počet útokov stúpa
Stúpajúcu silu takýchto skupín dokladuje aj narastajúci počet nenávistných útokov v krajine. Tento rok ich do septembra podľa ministerstva vnútra bolo 126, rastú každý rok.
Ich pondelkový pochod má aj diplomatický rozmer. Podarilo sa im podpáliť strážnu búdku pred ruskou ambasádou.
Nahnevaní Rusi hovoria, že za posledné roky útočili na ich ambasádu už iba v Líbyi a predvolali si poľského veľvyslanca v Moskve.
„Budeme sa domáhať odškodnenia za škody od poľského štátu,“ povedal podľa TVN24 ruský veľvyslanec v krajine Aleksandr Aleksejew.
Práve Rusko spolu s Európskou úniou považujú za najväčšie ohrozenie nezávislého Poľska zo zahraničia. „Verím, že poľskosť je v ohrození. Poľská vláda je neschopná,“ povedal jeden z demonštrantov pre Reuters.
„To nie je náhoda, ale časť stratégie hnutí toho typu, ktoré sú dosť silno podporované pravicovými publicistami,“ povedal pre Rádio TOK FM ľavicový sociológ Maciej Gdula.
O ohrození Európskou úniou či Ruskom pritom rád hovorí aj líder najväčšej opozičnej strany Právo a spravodlivosť Jaroslaw Kaczyński.
K skupinám sa nehlási, no podľa mnohých jeho rétorika pomáha vytvárať atmosféru v krajine, v ktorej sa za poľskú nezávislosť stále musí bojovať na barikádach Varšavy.
