PEKING, BRATISLAVA. Spolu majú rozlohu ako tretina Európy. Ak by sa osamostatnili, Čína by stratila takmer polovicu svojej rozlohy.
No k tomu majú Sin-ťiang alebo Východný Turkestan, Vnútorné Mongolsko a Tibet ďaleko – a Peking robí všetko preto, aby to tak zostalo.
Tieto tri provincie spôsobujú už dlhšie menšie či väčšie starosti čínskej vláde. Tri etnické skupiny – Ujguri, Tibeťania a Mongoli – dlhodobo žiadajú vyššie kultúrne či náboženské slobody.
Peking na to odpovedá ešte prísnejším útlakom. A aj preto sa najmä v prípade Ujgurov a Tibeťanov objavujú skupiny, ktoré riešia problémy násilne.
Vraj terorizmus
Najväčšie starosti majú Číňania s Ujgurmi, o ktorých sa začalo hovoriť aj po incidente z pondelka.
Auto so značkou z provincie Sinťiang (kde tvoria najväčšiu skupinu Ujguri), vletelo na pekinskom Námestí nebeského pokoja do davu.
Zabilo dvoch turistov a 42 zranilo. Traja ľudia v aute zahynuli tiež. Čína tvrdí, že išlo o teroristický útok ujgurskej skupiny.
Dokazuje to vraj napríklad vlajka radikálov v aute.
Viacerí analytici však spochybňujú, či je to skutočne tak. V aute totiž okrem šoféra sedela aj jeho mama a žena. Niektorí svedkovia počuli, ako auto trúbilo na ľudí.
Provincia Sinťiang je jednou z najprísnejšie strážených a kontrolovaných oblastí Číny. „Bezpečnostná kontrola v Sinťiangu je obrovská,“ napísal pre New York Times americký expert na Ujgurov Peter Potter.
Ujguri, ktorí sú moslimovia, etnicky blízki stredoázijským národom, hovoria o čínskom útlaku.
„Čelíme všetkým druhom diskriminácie. Máme niekoľko mešít, no slúžia tam len imámi schválení vládou a tá aj určuje, kto môže do mešity vstúpiť. Zakázaný je Korán, ktorý si musíme načierno dovážať zo zahraničia,“ povedal pre SME v roku 2010 Mehmet Tohti, vtedajší člen zahraničného Svetového kongresu Ujgurov. Radikálnejšie skupiny sa tak uchyľujú k násiliu.
V roku 2009 zomrelo 200 ľudí pri etnických sporoch. Toto leto 35 ľudí zahynulo, keď Ujguri, ozbrojení nožmi, zaútočili na policajnú stanicu.
„Násilie prichádza na rad, keď sa minú všetky iné možnosti,“ povedal pre Reuters ujgurský ekonóm Ilham Tohti.
[content type="avizo-clanok" img-db="morvay" id="6991401" url-type="sme-article"]Ujguri nemajú takého populárneho zástupcu ako Tibeťania, pripomína Peter Morvay[/content]
Iná Čína ako na východe
V Tibete, ktorý rovnako ako Sinťiang Peking zaľudňuje Číňanmi, sa upálilo 120 mníchov na protest proti útlaku.
Vo Vnútornom Mongolsku zasa často vznikajú spory, keď vláda obmedzuje pastiersky spôsob života Mongolov.
Ako dodal Potter, vznikajú tak dve Číny.
„Vysoko autoritatívny a centrálne plánovaný región na západe stojí v kontraste so slobodnejším a kapitalistickejším východom,“ napísal.
