KÁHIRA, TEL AVIV. Nielen Egypťania sú rozdelení v názore na to, kto má v krvavom spore medzi generálmi a Moslimským bratstvom „pravdu“.
Rozdelený je aj moslimský svet. Jednotlivé vlády vyjadrujú podporu jednej alebo druhej strane podľa toho, ako im to káže ich vnútropolitická situácia a širšia agenda.
Ide o podobu vlády
Všetci totiž vedia, že to, čo sa deje v Egypte, nie je len jeho problém.
„Boj vnútri Egypta nie je jednoducho o islamistoch proti sekulárnym, ide o regionálny problém. Ide o to, aká forma vlády má šancu uspieť,“ napísal na komentárovej strane New York Times Ed Husain z americkej Rady pre zahraničné vzťahy.
Udalosti v Egypte krajiny nielen monitorujú, ale sa ich snažia aj ovplyvniť. Turecko či Irán, ktoré sa napríklad nezhodujú v názore na to, či by mal sýrsky diktátor Bašar Assad odísť, sa postavili na stranu demonštrantov.
Turecký premiér Recep Tayyip Erdogan, ktorý sa pokúša o pomerne asertívnu zahraničnú politiku, vyzýva medzinárodné spoločenstvo na akciu a hovorí o falošnosti Západu. Ten podľa Erdogana necháva „ľud“ na kolenách.
On sám nemá žiadny dôvod podporovať vládu generálov. Má islamistické korene a robí všetko preto, aby oslabil vplyv politicky silnej tureckej armády. Ani v Teheráne nechcú vládu generálov, inokedy chabé vzťahy s Egyptom počas krátkej vlády islamistického prezidenta Muhammáda Mursího rozkvitali.
Kým Turci, Iránci, ale napríklad aj Katar (jediná výnimka spomedzi štátov v okolí Perzského zálivu) protivládnych Egypťanov podporujú slovne, Saudská Arábia a ďalšie štáty zo zálivu generálov finančne dotujú.
Veľa sa hovorí o tom, že Egypt môže prísť o americkú vojenskú pomoc v hodnote 1,2 miliardy dolárov. Štáty zálivu však už sľúbili napumpovať do krajiny asi desaťnásobne viac.
Hlavne Saudská Arábia vidí v Egypte hrozbu aj pre svoju vládu, lebo Moslimské bratstvo sa ukázalo ako sila, ktorá vie zburcovať davy a presadzovať svoje záujmy. Vlády tvrdo potláčajúce islamistov tak dostali jasný odkaz.
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Pragmatici
Motívy moslimských štátov na podporu generálov či islamistov majú len málo spoločné so skutočným záujmom vybudovať v Egypte demokraciu či krajinu, kde sa medzi sebou nevraždia jej obyvatelia. Sú jasne pragmatické a sebecké.
Navyše krviprelievanie v Egypte odvádza pozornosť od výčinov Asada, antidemokratických snáh Erdogana, potlačovania disidentov v Bahrajne či v Saudskej Arábii, či marenia snáh iránskeho prezidenta o vymenovanie čo i len trochu „liberálnejšich“ členov jeho novej vlády.
