Počuli ste o prípade, žeby cyklista niekoho vážne zranil?
„Stáva sa, že keď sa cyklisti pri tréningoch v 30- až 40-kilometrovej rýchlosti za hodinu stretnú, bolí to. Žeby cyklista vážne zranil chodca, som nepočul.“
Ako sa jazdí po našich cestách?
„Keď jazdíme s bratom, naučili sme sa, že je lepšie jazdiť vedľa seba, hoci to vodiči nemajú radi. Keď je cesta úzka a ideme za sebou, ako to vyžadujú pravidlá, vodiči často jazdia veľmi blízko nás a neuvedomujú si, aké nebezpečenstvo nám hrozí. Najmä rekreační cyklisti sa auta, ktoré im v rýchlosti prejde pár centimetrov od riadidiel, môžu zľaknúť, stratiť rovnováhu a skončiť pod kolesami ďalšieho vozidla.“
Prinútite tak vodičov obiehať vás ako iné autá?
„Pribrzdia presne, ako keď predbiehajú menší traktor. Počkajú, kým prejde auto oproti a až potom obiehajú. Samozrejme, ak už niekoho spomaľujeme, snažíme sa zaradiť a pustiť ho.“
Nemali ste preto problémy s policajtmi?
„Zatiaľ nie.“
Už ste mali haváriu?
„Párkrát ma auto vytlačilo mimo cesty, dvakrát ma zrazili. V jednom prípade som šiel po hlavnej ceste a protiidúce auto, ktoré odbočovalo doľava, mi nedalo prednosť. Nedokázal som už zabrzdiť a preletel som cezeň. V druhom prípade mi skrížilo cestu auto s prívesným vozíkom.“
Ako to dopadlo?
„Raz som mal obrovské šťastie a skončilo sa to len s odreninami, v druhom prípade som si natrhol sval, čo bolo veľmi nepríjemné zranenie.“
Mení sa správanie vodičov k cyklistom?
„Stále sa nájdu vodiči, ktorí sú arogantní, bezohľadní a potrebujú sa vybúriť na cyklistovi. Ale celkovo sa trend zlepšuje, minimálne u nás v Púchovskom okrese vidím, že ľudia si už na nás zvykli.“
Sú úseky, kde by ste si na bicykli netrúfli?
„Aj u nás máme zopár ciest, po ktorých jazdíme veľmi neradi. Väčšinou sú to cesty I. triedy, ktoré sú veľmi frekventované a nezriedka majú úzku krajnicu.“
Neprispôsobujú si často pravidlá aj cyklisti?
„Samozrejme, stretávam sa s tým, že cyklista prejde na červenú, nezastaví na stopke alebo vojde bezhlavo do križovatky. Takže veľakrát si za nehodu cyklisti naozaj môžu sami. Mali by si uvedomiť, že na chybu vždy doplatia v prvom rade oni.“
Je bezpečnosť cyklistov v iných krajinách porovnateľná?
„Sú v tom rozdiely. V Amerike, kde sú veľmi široké cesty, vodiči často napriek tomu jazdia za nami aj minúty, kým nás dokážu obísť veľkým oblúkom. Ale napríklad v Taliansku, kde je veľa úzkych ciest, jazdia veľmi natesno.“
Aký vplyv na bezpečnosť má cyklistická infraštruktúra?
„Je to základ. My sme žili pár rokov v Belgicku, kde je obrovské množstvo cyklochodníkov, na ktorých kolízia s autom nehrozí. Tam si treba dávať pozor skôr na iných cyklistov či chodcov.“
Čo by sa malo zmeniť, aby bicyklovanie nebolo len najekologickejší spôsob dopravy, ale aj bezpečný?
„Určite budovať infraštruktúru. Vodiči by mali začať brať do úvahy cyklistov ako plnohodnotných účastníkov premávky a zároveň si uvedomovať, ako sú zraniteľní. A cyklisti by mali menej riskovať a myslieť na to, že keď ide cyklista do súboja s autom, vždy prehrá.“
