Schátrané skalné usadlosti sa začali meniť na umelecký skanzen. Dohoda s obcou však zatiaľ viazne.
BRHLOVCE. Najmenej 120 rokov má najnovšia verejná kinosála na Slovensku. Otvárajú ju v Brhloviciach neďaleko Levíc, v jednom zo skalných obydlí, pre ktoré je obec známa ako európsky unikát.
„Od 20. júla by sme radi spustili premietanie filmov pre deti aj pre dospelých,“ hovorí Miroslav Sedlák z občianskeho združenia Nový dvor. Združenie tvorí len pár nadšencov, ktorí Brhlovce objavili náhodou vlani. Ich cieľom je teraz zanedbanú lokalitu obnoviť a rozbehnúť tam umeleckú činnosť.
Kinosála je zhruba pre dvadsať ľudí. V strede stropu má vetrací otvor pripomínajúci komín. Atmosféra priestoru je výnimočná. „Predtým tu mala domáca pani sklad, na zimu sem dávala muškáty. Opýtali sme sa jej, či by nám to prenajala a ona povedala áno.“
Symbolický prenájom
- obec neďaleko Levíc má okolo 300 obyvateľov,
- jej skalné obydlia sú európskym unikátom,
- lemujú uličku známu ako Šurda, niektoré sú ešte obývané,
- traduje sa, že pochádzajú zo 16. a 17. storočia,
- pôvodne mali slúžiť ako ochrana ľudí pred Turkami,
- vysekali ich do brala z usadenín po sopečnej činnosti,
- neskôr k nim pristavili tradičné dedinské domy,
- vnútri je po celý rok stála teplota okolo 15 stupňov,
- miestni ľudia nemajú radi pomenovanie jaskyňa.
Ďalšia miestnosť, vytesaná pred rokmi priamo do kamennej hory, dnes slúži ako galéria. Teraz tam bola výstava diel Fera Liptáka a Jany Bialovej. Nasledovať by mali ďalší umelci. Každý mesiac chcú robiť vernisáž, nočné prehliadky, umelecké dielne.
Objekty dostalo združenie do prenájmu od miestnych ľudí za symbolickú cenu. Peniaze na opravy a činnosť zatiaľ majú z vlastných zdrojov a z verejnej zbierky. Sami si hľadajú sponzorov.
„Prvý raz som tu bol v júni minulého roka. Na jeseň padla dohoda, že do toho ideme naplno. Tak sme sa nasťahovali s odhodlaním pripraviť tie objekty cez zimu tak, aby sme na jar mohli začať,“ opisuje Sedlák prvé kroky.
Ešte pred pár mesiacmi boli tieto obydlia špinavé a zapratané. Dvory zarastené burinou. Vyviezli odtiaľ okolo 130 ton sutiny. Odstránili staré elektrické vedenie a radiátory. Poradiť si musia s množstvom betónu, ktorý bol obľúbeným stavebným materiálom v čase socializmu.
„Negatívne zásahy do architektúry našťastie ani veľmi neboli. Niekde došlo napríklad v 50. rokoch k výmene starých rakúsko-uhorských okien za nové trojtabuľové, ale my to nepovažujeme za tragédiu. To je jednoducho otvor, ktorý sa vyberie, vložia sa tam repliky starých okien a je to vybavené.“
Život askétov
Aj nové omietky robia pôvodnou technikou z ílu. Každý zásah však musí byť odsúhlasený pamiatkovým úradom.
Odhadujú, že obnova domov bude trvať asi tri roky.
„Z osobného pohľadu je to dosť asketické. Veľa času stráveného v práci, vlastne takmer všetok. To je možno dôvod, prečo je nás zatiaľ tak málo.“
Združenie má šesť členov. Okrem toho majú niekoľko externistov, s ktorými konzultujú postupy.
Občas ponúknu pomoc dobrovoľníci, najmä študenti. Partia ľudí z jednej firmy prišla do Brhloviec pracovať v rámci teambuildingovej akcie.
Pre verejnosť obydlia otvorili v druhej polovici mája. Turisti sa však o projekte zväčša dozvedia, až keď prechádzajú okolo smerom k miestnemu múzeu. Tak to bolo aj v čase návštevy SME.
Propagáciu totiž ešte nerozbehli. Tento týždeň začali riešiť osadenie informačného panelu s prehľadnou mapou lokality. Pre tabuľky so súpisnými číslami na domoch zvolili vlastnú grafiku v podobe zápalkovej škatuľky.
V spolupráci s občianskym združením, ktoré prevádzkuje Stanicu Žilina-Zárečie, majú na august pre deti naplánovaný workshop zameraný na prácu s hlinou. V kontakte sú aj s divadlom Pôtoň z neďalekých Bátoviec.
Miroslav Sedlák zo združenia.
FOTO SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ
Kto je na ťahu
Združenie Nový dvor spolupracuje aj s Tekovským múzeom, ktoré má jednu z kamenných usadlostí ako svoju expozíciu. Samotná obec však podľa Sedláka pristupuje k projektu zdržanlivo. „Nie sme prvý subjekt, ktorý sem prišiel niečo robiť. A ľudia sú z tých predchádzajúcich aktivít sklamaní, lebo to nedopadlo dobre. My by sme si chceli získať ich dôveru prácou.“
Starosta Albín Kuhajda hovorí, že ľudsky spolu vychádzajú dobre. „Ale je tam istá averzia zo strany niektorých poslancov.“ So Sedlákom sa podľa neho na poslednom zastupiteľstve dohodli, že prinesie konkrétny návrh svojich plánov a zatiaľ nepriniesol nič. „Teraz je na ťahu on. Musí povedať, čo a ako.“ Spolupráci sa však starosta podľa vlastných slov nebráni.
Obec si rezerváciu nevšíma
Pamiatkari poukazujú na roztrieštenosť dedinčanov.
BRATISLAVA. Pred tridsiatimi rokmi vláda Slovenskej socialistickej republiky vyhlásila skalné obydlia v Brhlovciach za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. Krajskému národnému výboru prikázala udržiavať objekty v dobrom stave. „V nutných prípadoch zabezpečiť vykonanie nevyhnutých úprav.“ Časť obydlí bola zapísaná do zoznamu kultúrnych pamiatok.
Starosta Brhloviec Albín Kuhajda hovorí, že v roku 1989 schválili, že sa obydlia vykúpia a bude tam skanzen ako vo Vlkolínci. „Ale potom prišiel prevrat a nebolo z toho nič.“
V roku 2006 Krajský pamiatkový úrad v Nitre prijal nové zásady ochrany celej rezervácie. V dokumente konštatuje, že najväčším problémom, ktorý pretrváva od éry socializmu, je nezáujem Brhlovčanov o kultúrnu výnimočnosť svojej obce a roztrieštenosť dedinského spoločenstva.
„Ani v súčasnosti nemá stredná a mladšia generácia záujem o ekonomické zhodnotenie toho, že v ich obci je pamiatková rezervácia,“ konštatovali pamiatkari.
Starosta to potvrdzuje. „Je to asi tak, že každý je na svojom piesočku. Bolo by to treba nejako stmeliť,“ tvrdí Kuhajda. Dodáva, že pre obec je dôležité robiť veci, z ktorých niečo aj má. „Veď ani z toho Tekovského múzea nemáme nič.“
