Agentúra A.R.A.I. odmieta, že by množstvo adopcií do Talianska súviselo s tým, že platila našich úradníkov. Oni o spolupráci nechcú veľmi hovoriť.
BRATISLAVA. Takmer 190-tisíc eur investovala talianska regionálna agentúra pre medzištátne osvojenia z Piemontu A.R.A.I. do piatich projektov, na ktorých u nás spolupracovala od roku 2004.
Platila semináre, okrúhle stoly a pobyty v Turíne pre pracovníkov detských domovov, sociálnych úradníkov či sudcov. Zamerala sa na ľudí, ktorí pracovali a rozhodovali o deťoch v núdzi.
A.R.A.I. spolupracovala so Združením miest a obcí Slovenska, Slovenským národným strediskom pre ľudské práva a aj s Vysokou školou zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety.
Podstatná časť výdavkov išla na odmeny pre ľudí, ktorí na projektoch robili.
O odmenách mlčia
- 2004 až 2006 so ZMOS projekt o ochrane detí v ťažkostiach; náklady 48 835 eur;
- 2006 až 2007 so SNSĽP projekt pre pracovníkov detských domovov; náklady 59 585 eur;
- 2007 až 2009 so SNSĽP projekt pre sociálnych úradníkov a sudcov; náklady 45 258 eur;
- 2010 až 2011 s VŠ sv. Alžbety projekt o mediácii; náklady 19 668 eur;
- 2011 VŠ sv. Alžbety, projekt o primárnom záujme dieťaťa; náklady 15 000 eur.
Z podkladov pre spoluprácu medzi A.R.A.I. a strediskom pre ľudské práva vyplýva, že mená odmeňovaných v dvoch projektoch v rokoch 2006 až 2009 sa opakovali.
Agentúra sa stredisku zaviazala, že každý člen pracovnej skupiny dostane „kompenzáciu za spoluprácu“.
Vyúčtovanie z februára 2007 dokazuje, že odmena za činnosť v riadiacom výbore sa pohybovala od 333 do 1000 eur. Dostali ich zamestnanci strediska, ale aj ústredia práce či ministerstva práce.
Najvyššia suma sa ušla koordinátorovi projektov Petrovi Guráňovi. Medzi odmenenými bola aj bývalá a súčasná šéfka sekcie sociálnej a rodinnej politiky ministerstva práce Nadežda Šebová, ktorá na projektoch začala pracovať ešte ako zamestnankyňa SNSĽP.
Ani jeden z nich nepovedal, či išlo o jednorazovú odmenu, alebo pravidelnú. Nechceli sa baviť ani o tom, či na projektoch pracovali mimo pracovného času, alebo si brali dovolenku.
Koľko dostali za tie roky spolu, nie je zrejmé, lebo podklady nie sú úplné. Guráň za dva projekty zobral najmenej 8100 eur. U Šebovej faktúry za štyri mesiace hovoria o odmenách vyše 2100 eur.
„Na kvalitu a význam projektov sa opýtajte ich účastníkov, sociálnych pracovníkov a sudcov, na plnenie mojich pracovných povinností bývalého vedenia,“ reagoval Guráň.
Medzi odmenenými sú aj bývalé riaditeľky strediska Viera Mrázová a Anna Zachová. Šebová na otázky vôbec nereagovala.
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Súkromný biznis?
„Zdá sa, že bývalý zamestnanec strediska, pán Guráň, nehájil záujmy strediska, ale využil túto príležitosť na súkromné účely,“ hovorí súčasný šéf strediska Juraj Horváth.
Pripomenul, že Guráňova manželka tlmočila pre talianske páry, ktoré si chceli osvojiť naše deti.
„Podozrivé transfery slovenských detí do zahraničia spolu so školeniami vyvolávajú dojem, že v tejto kauze išlo o finančný profit,“ povedal Horváth.
Hovorca ministerstva práce Michal Stuška sa odpovedi na otázky k účasti Šebovej na projektoch vyhol.
„Súčasné vedenie ministerstva nepozná podrobnosti projektov, ktoré boli realizované a vyhodnocované v predchádzajúcich obdobiach.“
Vysvetlil, že na odborných projektoch musia aspoň externe spolupracovať odborníci. Ministerstvo podľa Stušku dbá na to, aby nedochádzalo ku konfliktom záujmov a aby sa „čas venovaný projektom neprekrýval s pracovným úväzkom na ministerstve“.
Či bola účasť Šebovej na projektoch v súlade s etikou, už hovorca nehovorí. V minulosti bola členkou poradného tímu riaditeľky Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže pre medzištátne adopcie.
Stuškovi sa otázky zdali zavádzajúce a manipulatívne, podľa neho navodzovali dojem, že o adopciách rozhoduje štátna správa a nie súdy.
Podklady pre sudcov však pripravujú úradníci a dôležité slovo pri medzištátnych osvojeniach má práve centrum. Jeho bývalá riaditeľka Alena Mátejová dostala za účasť na projektoch tiež peniaze.
Dohoda centra s Talianskom umožnila, že zo 433 detí adoptovaných do zahraničia za posledných 10 rokov, mohla ísť viac ako polovica na Apeninský polostrov.
„Absolútne nie,“ odpovedala šéfka A.R.A.I. Anna Maria Colella na otázku, či sú za týmto vysokým číslom aj projekty, ktoré platila agentúra.
Množstvo adopcií do Talianska vysvetľuje tým, že talianske páry sú ochotné osvojiť si aj rómske deti, súrodencov, deti staršie ako sedem rokov či deti so zdravotnými problémami.
Ministerstvo stojí za Guráňom
Guráň obhájil miesto vo výbore OSN. Je malá šanca, že oň príde.
BRATISLAVA. Pochybnosti o medzištátnych adopciách vznikli vlani na jeseň.
Hoci sa v tejto súvislosti spomínal aj Peter Guráň, pozíciu vo Výbore OSN pre práva detí koncom roka obhájil. Pomohlo mu aj ministerstvo zahraničných vecí.
Šéf tlačového odboru ministerstva Peter Susko hovorí, že Guráňa presadzovali pre jeho dlhoročné odborné skúsenosti.
Výbor OSN podľa Suska kandidatúru prijal, pričom vychádzal aj z predchádzajúcej spolupráce. „Ak by existovali pochybnosti o bezúhonnosti kandidáta, výbor by o tom určite informoval.“
Susko nepovedal, či ministerstvo vedelo o Guráňovej účasti na projektoch talianskej medzištátnej agentúry.
Nevyjadruje sa ani k tomu, či je v poriadku, že teraz pôsobí vo výbore ako spravodajca pre Taliansko, lebo tých si výbor určuje sám.
Susko dodal, že Slovensko nemá žiadny dosah na prípadnú výmenu Guráňa vo výbore.
Problémom nie sú sumy, ale položky
Úradníci si mohli cez dohody na projektoch privyrábať. Otázna je etika.
BRATISLAVA. Seminár, na ktorom sa vzdelávali pracovníci detských domovov, stál zhruba 16 500 eur. Z nich tvorili náklady na prípravu a odmeny pre prednášajúcich 6600 eur. Išlo o najvyššiu položku.
Peniaze dostali úradníci, ktorí so Slovenským národným strediskom pre ľudské práva podpísali dohodu o vykonaní práce. Bežnou taxou bolo 33 eur na hodinu. Za prednáškovú činnosť si účtovali takmer 50 eur na hodinu.
Odborníci, ktorí sa venujú príprave projektov, hovoria, že nešlo o prehnané sumy. Upozornili však, že je otázne, kto si čo účtoval.
Podľa dohôd o vykonaní práce, ktoré úradníci so SNSĽP podpísali, nie je výnimočné, že si dvaja naraz vyfakturovali to isté. Napríklad desať hodín príprav. Obaja pripravovali pozvánky, ich distribúciu a zoznam účastníkov.
Koordinátor projektov Peter Guráň si napríklad dal preplatiť osem hodín moderovania v pléne a dve hodiny prednáškovej činnosti.
Program seminára však nehovorí nič o tom, že by na ňom Guráň prednášal či moderoval. Spomína len 15-minútové privítanie účastníkov.
Časť dohôd napríklad podpísali až potom, ako sa seminár uskutočnil, hoci dohoda sa týka jeho prípravy.
Právnik a odborník na verejnú správu Jaroslav Pilát v tom vidí problém. Uzatvárať dohody však podľa neho zákony umožňovali. Pre štátnych zamestnancov poznali výnimky. Stačilo sa skryť za lektorskú, prednášateľskú či publicistickú činnosť a mohli si popri zamestnaní privyrábať.
Pilát preto hovorí skôr o etike úradníkov. „Nie každý štátny zamestnanec má príležitosť počas pracovného času si prilepšovať k platu. Predpokladám, že služobný plat bol týmto ľuďom vyplácaný v plnej výške.“
