PRAHA, BRATISLAVA. Občianski demokrati si pod jeho vedením siahli na dno, keď v parlamentných voľbách v roku 2010 dosiahli historicky najnižší zisk. Ani ich nový líder Petr Nečas nedopadol najlepšie.
Sám dostal menej preferenčných hlasov ako vtedajší šéf ČSSD Jiří Paroubek alebo Radek John z novej strany Veci verejné.
Aj tak Nečas ukázal, že dokáže situáciu obrátiť vo svoj prospech. ODS síce vo voľbách nezvíťazila, zložila však pravicovú koalíciu s historicky najsilnejším počtom hlasov v parlamente a on sa stal premiérom.
Na čelo vlády sa postavil vyštudovaný fyzik bez charizmy, ktorý nikdy nebol miláčikom davu, ale za 19 rokov v politike nebolo jeho meno spojené so žiadnym škandálom. Pre mnohých sa stal symbolom zmeny v strane i v českej politike.
Kauzy i zatýkanie
- apríl 2011: po zverejnení
tajného plánu vládnych
Vecí verejných, že sú
v politike pre biznis, faktický šéf strany Vít Bárta skončil ako minister dopravy. - apríl 2012: súd uznal Víta Bártu a poslanca Jaroslava Škárku za vinných z korupcie, zo strany vystúpila vicepremiérka Karolína Peake
a založila stranu Lidem. ODS vypovedala koaličnú zmluvu. - november 2012: rebeli v ODS odmietali schváliť daňový balíček vlády, ich náhradníci balíček odhlasovali.
- december 2012: premiér Nečas odvolal Karolínu Peake z postu ministerky obrany po ôsmich dňoch, strana Lidem pohrozila odchodom z vlády.
Preto ho volali pán Čistý, čo Nečas nemal rád. „Nie som pán Čistý, som alergický na túto nálepku. Ale jedno vám poviem – nekradnem a som nepodplatný,“ povedal v júni 2010.
Keď zložil pravicovú vládu s TOP 09 a Vecami verejnými, ktorá si hneď po šetrení dala do vládneho programu boj s korupciou, Nečasovi to všetci uverili.
Za tri roky vyslali premiér i jeho vláda protichodné signály, ako to s bojom proti korupcii myslia. Nečasova protikorupčná vláda mala viac korupčných škandálov ako jej predchodkyne.
Z kabinetu odišlo dvanásť ministrov, za ODS všetci piati. Mnohí z nich pre podozrenie z korupcie.
Súbežne však vláda pod Nečasovým vedením začala pracovať na posilnení postavenia štátnych zastupiteľstiev a urobila niekoľko dôležitých personálnych výmen.
Kabinet jednomyseľne odvolal najvyššiu štátnu zástupkyňu Renatu Veseckú a vymenoval na jej miesto rešpektovaného Pavla Zemana.
Oba kroky presadil vtedajší minister spravodlivosti Jiří Pospíšil, ktorého neskôr Nečas odvolal z dôvodov, ktoré pobúrili Čechov – vraj nebol dobrým manažérom v čase krízy.
Pospíšila odvolal premiér v čase, keď mal potvrdiť vo funkcii pražskú vrchnú štátnu zástupkyňu Lenku Bradáčovú. Jej meno si Česi spájajú so skutočným bojom proti korupcii.
Odvolanie Pospíšila
Po odvolaní Pospíšila sa špekulovalo, že musel skončiť, lebo to s očistou justície preháňal a nepáčilo sa to straníckym kmotrom.
Nečas od začiatku kritizoval prepojenie politikov ODS na podnikateľov a snažil sa kmotrov v strane odstaviť. Ani v strane, ani vo vláde však nemal silnú pozíciu.
Každé voľby po parlamentných sa končili pre ODS horšie a horšie, i preferencie vlády a premiéra Nečasa klesali.
Podľa májového prieskumu agentúry SANEP je najmenej dôveryhodným ústavným činiteľom, ktorému verí len 19 percent Čechov.
Za Nečasovej vlády však zažilo Česko najväčší politický proces s členmi vládnej strany Veci verejné za korupciu, zatknutie opozičného poslanca Davida Ratha za korupciu i najväčšie zatýkanie politikov, lobistov a úradníkov v histórii Česka za korupciu.
Ďalšie vyšetrovanie ukáže, či pán Čistý, za ktorého považovali všetci Nečasa devätnásť rokov, neskončí po troch rokoch vo vrcholovej politike ako pán Korupčný.
To, ak by sa dokázalo, že za záchranu protikorupčnej vlády sám korumpoval, či nechal korumpovať.
