Slovenka LUCIA MRÁZOVÁ pracuje v Istanbule a o nepokojoch píše na svojom blogu. Plynovou maskou sa musela chrániť aj niekoľko kilometrov od epicentra zásahov.
Odkedy ste sa zúčastnili na protestoch?
„Na malom koncerte na záchranu parku som bola už pred niekoľkými týždňami. Keď sa situácia zhoršila a v piatok boli sociálne siete preplnené odkazmi na to, čo sa na námestí deje, sme sa večer presunuli do centra na Taksim. Priamo na námestie a hlavnú ulicu Istiklal sa nedalo dostať hneď večer, no korenistý sprej sme cítili aj niekoľko kilometrov od centra, museli sme použiť plynové masky, ktoré sme si ešte stihli kúpiť, aby sme okolím vedeli vôbec prejsť.“
Bol podľa vás zákrok polície adekvátny?
„Keď sedí skupina mladých v parku s tým, že chce zabrániť jeho výrubu, do parku vbehne asi dvesto ťažkoozbrojených policajtov a na sediacich začnú striekať slzný plyn, asi to nebude najadekvátnejšie. To sa dialo vo štvrtok. Keď sa v piatok práve pre takéto zásahy zvýšil počet demonštrantov, pribudli stovky policajtov, vodné delá a videá o tom, ako polícia mláti demonštrantov. Ľudia boli vystrašení v celom okolí a čakali najhoršie. Posledné hodiny sme dokonca počúvali veľa o tzv. Agent Orange, vysokochemickom plyne, ktorý pravdepodobne od soboty takisto používali.“
Neprerástli protesty demonštrantov vo vandalizmus?
„Vandalizmus som sama videla veľmi minimálny. Na námestí Taksim bolo v sobotu večer zopár zdemolovaných áut, najmä policajných. Mnohé miesta, hlavne štátne budovy, sú posprejované nápismi proti premiérovi. Zopár mladých sa pohybovalo po Taksime so železnými palicami, mlátili do železných barikád, zničených áut, ale nič také vážne a nečakané som sama nevidela. Čakala som omnoho väčšie škody vzhľadom na to, koľko ľudí sa na Taksime a v okolí stretlo. Objavili sa však videá, ktoré ukazujú, že samotná polícia ničí civilný majetok alebo bankomaty, aby potom mohli na vandalizmus poukazovať.“
Čo pre Turkov a Istanbul znamená námestie Taksim?
„Je symbolom pracujúcej verejnosti, nesmierne množstvo dôležitých udalostí sa odohralo práve tu. Všetky protesty, veľké stretnutia, ale aj oslavy všetkého druhu sa uskutočňujú práve na týchto miestach. Centrálne námestie je známe na celom svete a denne po ňom prejdú odhadom tri milióny ľudí.“
Je rúbanie stromov v prospech biznisu v Istanbule bežné? A prečo pre jeden park vyšli do ulíc aj ľudia v iných mestách.
„V krajine je bežné, že les, park alebo historická pamiatka musí ustúpiť obchodnému centru či novej rezidencii. Ani v iných mestách a už ani v Istanbule nejde len o park. Nejde len o les a hotely s lepším výhľadom než z palácov. Nejde len o most do historickej časti ponad domy a stáročia chránené pamiatky, ani iba o predaný prístav hromadnej dopravy pre ďalšiu hotelovú sieť. Ani o gigantický plán tretieho mosta cez Bospor a potom umelý kanál, ktorý má z Istanbulu urobiť ostrov. Nejde len o to, že minulý týždeň turecký parlament zakázal konzumáciu alkoholických nápojov v okolí vzdelávacích inštitúcií a mešít (ktoré sú vlastne všade) a jeho predaj medzi desiatou hodinou večer a šiestou hodinou ráno. V Istanbule sa park stal symbolom všetkého, čo vláda ničí: stromy, čo sa rúbu, história, ktorá sa rúca, znečistené rieky, cementom naplnené more a, samozrejme, zákony, ktoré vláda prijala a útočí nimi na naše súkromie a slobodu. To všetko v mene ekonomického rastu. Protest v parku je protest proti skorumpovanej vláde, tweetujú a píšu tí, ktorým ešte stále na princípoch záleží.“
