Konateľ aukčnej spoločnosti Darte JAROSLAV KRAJŇÁK je zároveň súdnym znalcom v oblasti starožitností a overovania pravosti umeleckých diel.
Investícia do obrazov patrí podľa skúseností zberateľov i znalcov z celého sveta medzi najrozumnejšie, ale aj najrizikovejšie. Na českom trhu je podľa neoficiálnych informácií až päťdesiat percent falzifikátov diel najvýznamnejších domácich a zahraničných autorov. Platí to aj na Slovensku?
„Samozrejme, aj na Slovensku falzifikáty boli, sú a budú, hoci v menšej miere ako v Čechách. Je to dané kultúrnou históriou, počtom tvorcov, ale i trhom. A vždy boli a sú aj umelci, ktorí dokážu vyrobiť taký kvalitný podvrh, že pomýlia aj odborníka.“
Máte s podvrhmi vlastnú skúsenosť?
„Napríklad ešte za socializmu mi doniesli obraz významného maliara Teodora Moussona. V Michalovciach je celý depozit jeho tvorby, mal som v oku všetky jeho práce. Ten obraz bol dokonalý, na nerozoznanie od originálu, aj podpis vyzeral pravý. Mal však jednu chybu. Farba bola taká čerstvá, že takmer tiekla.“
Keby sa falzifikátor nedopustil triviálnej chyby, prišli by ste na to?
„Určite áno. Poznám jeho štýl práce, rukopis, farebnosť. Každé dielo konzultujem s priateľmi, ktorí jeho tvorbu dokonale poznajú. Rovnako mám zmapovaných ďalších najvýznamnejších umelcov celého regiónu.“
Oko znalca však nemusí stačiť.
„Je to pravda. Máme však slušné technické vybavenie, vďaka ktorému vieme určiť vek plátna a farieb, ich zloženie, osobitne skúmame podpis. Pri starých obrazoch je dôležitým poznávacím znamením krakeláž, teda systém trhliniek na povrchu obrazu. Krakeláž je výsledkom dlhodobého procesu starnutia a nikdy sa nedá dokonale napodobniť. Tu je napríklad obraz veľmi ceneného autora Vojtecha Erdélyiho. Jeho diela sa často pokúšajú falzifikovať, pretože sú to veci v hodnote desiatok tisícov či státisícov eur. Podľa krakeláže viem, že je to stará práca.“
Na zisťovanie veku obrazu sa používa aj uhlíková metóda, ktorá je však nesmierne drahá. Jestvuje metóda, ktorá dokáže stopercentne vylúčiť, že ide o podvrh?
„Táto metóda sa používa pri overovaní originality veľmi vzácnych obrazov od svetovej maliarskej špičky. Používajú ju nie znalci, ale odborné technické inštitúcie, ktoré disponujú týmto veľmi drahým zariadením. Mal som v rukách olej od van Gogha, ku ktorému bol priložený certifikát s výsledkom uhlíkovej metódy. Pri bežných obrazoch sa ju neoplatí používať, pretože je často drahšia ako samotné dielo. Navyše, aj falzifikátori idú s dobou, nikdy sa teda nedá vylúčiť, že predsa len ide o podvrh.“
Čo ostáva človeku, ktorý u vás vydraží obraz a dodatočne zistí, že je falošný?
„V zmluve garantujeme dražiteľovi možnosť vrátiť v takomto prípade dielo.“
Na slovenskom umeleckom trhu sú najžiadanejšie diela od autorov slovenskej moderny. Vraj až tretinu tvoria podvrhy.
„Je to viac ako pravdepodobné. Zachytili sme napríklad falzifikát obrazu Martina Benku. V tomto prípade som svoje podozrenie konzultoval so špičkovou odborníčkou na jeho dielo. Keď sa niekto venuje jednému autorovi celý život, je málo pravdepodobné, že by sa mýlil. Pozná diela od plátna cez signatúru, rámovanie, dokonca aj klince, ktoré pri tom autor použil.“
Český majiteľ akvarelu Marca Chagalla Akt s vejárom chcel získať vo Francúzsku osvedčenie o jeho pravosti. Francúzi však zistili, že je to kópia, odmietajú mu ho vydať a chcú ho zničiť. Zažili ste niečo podobné?
„Podľa môjho názoru je takýto postup neprípustný a takýto právny nárok nejestvuje ani vo Francúzsku. Je to vlastníctvo konkrétneho človeka a nik nemá právo ho zničiť. Pretože vlastník nemusí vedieť, že doma má podvrh. Ako súdny znalec som napríklad povinný zaregistrovať každý falzifikát. My ich zverejňujeme na našej webovej stránke, ale musíme ich vrátiť.“
V Berlíne práve prebieha proces s manželmi, ktorí v priebehu pätnástich rokov vyrobili desiatky falzifikátov diel od najvýznamnejších autorov minulého storočia a zarobili na nich milióny. Poznáte prípad, že by bol niekto na Slovensku za falšovanie obrazov obžalovaný či odsúdený?
„Bol som ako súdny znalec prizvaný na viaceré pojednávania, na ktorých sa dokazovalo autorstvo. Nemám však informáciu, že by bol niekto za tento čin aj trestne stíhaný.“
Prečo je to tak?
„Lebo dokazovanie viny na súde je veľmi zložité. Vlastníci totiž väčšinou dielo od kohosi kúpia, často ide cez viacero rúk, nemusia teda ani len tušiť, že sa stali obeťou podvodu.“
Vo svete odhalili viacero falšovateľských dielní. Ako je to u nás?
„Neviem o tom, že by bola u nás dielňa, ktorá by vo veľkom vyrábala falzifikáty. Na Slovensku namiesto falšovania obrazov podvodníci falšujú podpisy. Prostredníctvom internetu si napríklad na stránkach eBay, v katalógoch aukčných siení či galérií nájdu obraz od cudzieho či neznámeho autora, ktorý svojím rukopisom silne pripomína tvorbu niektorého z vychytených maliarov, napríklad Ladislava Mednyánszkeho. Za lacný peniaz ho kúpia, sfalšujú podpis a ponúknu ho na predaj za niekoľkonásobnú sumu. My úzko spolupracujeme s prevádzkovateľmi týchto portálov, aj vďaka tomu sa nám darí takéto diela včas odhaľovať a upozorniť verejnosť. Problém však je, že tieto obrazy potom predávajú na verejných burzách.“
Ako viete určiť autora nepodpísaného diela?
„Predovšetkým podľa rukopisu. Niektoré školy sú v tomto smere absolútne jedinečné. Významní umelci majú zase často detailne zmapovanú tvorbu.“
Čo poradíte milovníkovi umenia, ktorý si chce kúpiť obraz pre potešenie duše, ale má pochybnosti, či je pravý?
„Pri kúpe akéhokoľvek výtvarného diela by mal byť kupujúci nesmierne obozretný. Platí to najmä o verejných burzách, kde často ponúkajú diela významných umelcov za podozrivo nízke ceny, alebo pri kúpe od súkromnej osoby. Mal by teda nakupovať v renomovaných inštitúciách. Kupujúci by sa mal poradiť so špecialistami, ktorí sa na konkrétneho autora špecializujú, alebo so znalcami. Keď je predajca seriózny, aj po dodatočnom zistení, že ide o falzifikát, vám peniaze vráti. Originál od podvrhu vedia totiž niekedy naozaj veľmi ťažko rozoznať aj odborníci.“
