Nominant Smeru, ktorý zmluvu podpísal, je opäť vo funkcii. Na drahý informačný systém upozorňoval audit renomovanej spoločnosti. Platí sa zaň ďalej.
BRATISLAVA. Fond národného majetku vrátil do funkcie riaditeľa Bratislavskej teplárenskej Vladimíra Račeka napriek tomu, že za prvej Ficovej vlády podozrivo hospodáril so štátnym majetkom.
Platby teplárov firmám Ness, Sevitech a Tempest za softvér sa podľa zistení SME od roka 2008 vyšplhali už najmenej na 15 miliónov eur.
Tepláreň s 332 zamestnancami tvrdí, že systém SAP potrebuje na efektívne riadenie. Koľko ľudí ho používa, nespresnila.
Audit spoločnosti Deloitte už v roku 2011 označil kúpu za príliš veľkorysú.
Veľkorysý softvér
- tepláreň si kúpila systém SAP s nadstavbami v roku 2008,
- odvtedy zaňzaplatila okolo 15 miliónov eur,
- BAT doteraz nevysvetlila, prečo na softvér neurobila verejnú súťaž,
- nechce prezradiť počet užívateľov systému.
Keď v roku 2008 štátna Bratislavská teplárenská (BAT) ovládaná nominantmi Smeru predala pozemok v centre Bratislavy za 39 miliónov eur, hneď aj pre firmu veľkoryso nakúpila softvér a na konci roka vykázala zisk 17 miliónov eur.
O rok to bolo už len 2,6 milióna a na konci roka 2010 BAT vykázala stratu 786-tisíc eur.
Kam veľká časť peňazí z jedného z najväčších predajov majetku z čias prvej Ficovej vlády a z platieb Bratislavčanov za teplo išla? Na informačný systém SAP.
Nové vedenie BAT z čias Radičovej vlády nechalo nákup preveriť. Dospelo k sume 10,9 milióna eur.
Audit spoločnosti Deloitte ukázal, že systém je pre tepláreň zbytočne veľký a tým aj drahý.
Nové vedenie firmy odhadlo, že len na licencie a servis k SAP ide 655- až 896-tisíc eur neefektívne.
Celkovo sa hodnota neefektívne vynaložených peňazí vraj pohybovala až okolo troch miliónov eur.
Súťaž nebola
Do roku 2012 podľa zistení SME však prebehli za softvér ďalšie platby. Firma, ktorá zásobuje teplom 49,5 percenta polmiliónovej Bratislavy, zaň zaplatila v rokoch 2008 až 2012 už 15 miliónov eur.
Väčšina išla firme Ness, výrazne menšia spoločnostiam Tempest a Sevitech.
SME žiadalo v roku 2011 a aj minulý týždeň od BAT dokumenty, že si softvér kúpila na základe verejnej súťaže. Tepláreň na otázku odpovedala vetou, že systémom SAP „nahradila účtovný systém MARK, ktorý bol zastaraný a nevyhovujúci“.
Podľa informácií SME súťaž nebola a systém priamo dodal Ness, ktorý predtým dodal aj MARK.
So softvérom pracuje len asi 80 zamestnancov, čo znamená, že na jeden počítač využívajúci informačný systém ide vyše 180-tisíc eur.
Pre úplnosť – systém nie je len účtovný a personálny. Pozostáva z modulov na finančné riadenie či dodávateľské a odberateľské zmluvy, fakturácie, logistiku či riadenie výroby.
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Kúpili, čo potrebovali
BAT na otázku, či nákup systému neprevyšuje ich potreby, odpísala, že si kúpili „všetky moduly potrebné na efektívne riadenie spoločnosti a zefektívnenie jednotlivých procesov“.
Bratislavská tepláreň neodpovedá, koľko jej zamestnancov so systémom SAP pracuje.
Vlani mala 339 zamestnancov: 152 robotníkov, ostatní boli majstri, technickosprávni zamestnanci a manažment.
Firma Ness reaguje, že tepláreň je ich dlhodobým zákazníkom. „Počas tohto času sme sa zúčastnili na niekoľkých výberových konaniach, vyhlásených spoločnosťou BAT.“
Zmluvy na informačné technológie kritizovali aj odborári z teplárne, a tak sa v roku 2009 obrátili na Najvyšší kontrolný úrad riadený vtedajším „koaličným“ nominantom Jánom Jasovským, ktorý úrad vedie dodnes.
NKÚ odpovedal, že je povinný vykonať kontrolu len na základe uznesenia parlamentu.
Novinár Tom Nicholson vlani upozornil na prepojenia BAT a podnikateľa blízkeho Smeru Jozefa Brhela.
