S prenájmom do roku 2057 je v zmluve aj „opcia“ do roku 2106. Aj tá zvýhodňuje súkromnú firmu.
BRATISLAVA. Pri výpadovke z Liptovského Mikuláša je v rozpadnutom areáli bývalej textilky takmer prázdna štvorpodlažná budova.
Od roku 2009 si ju prenajíma štátny Geodetický a kartografický ústav (GKÚ). Zostať by tam podľa zmluvy mal až takmer sto rokov.
Kartografi budovu využívajú ako centrálny sklad dokumentov z katastrálnych úradov, všetky majú postupne naskenovať a previesť do elektronickej podoby.
Nájomnú zmluvu s firmou Armagedon podnikateľa Richarda Duchovného podpísal v decembri 2008 šéf GKÚ Patrik Hensel, nominant SNS Jána Slotu.
Opcia do Armagedonu
Štát platí Armagedonu za 8771 štvorcových metrov skladových a kancelárskych priestorov mesačne vysokú sumu – 89 487 eur.
To je 9,9 eura za štvorcový meter mesačne, energie platí zvlášť. Kým iné štátne a súkromné firmy si priestory zvyčajne prenajímajú najviac na desať rokov, v zmluve sa píše o „dobe do 31. 12. 2057 s opciou na ďalších 49 rokov“.
Táto opcia znamená, že pokiaľ sa GKÚ a Armagedon „nedohodnú“ na ďalších podmienkach nájmu či odpredaji domu a Armagedon štátnu firmu z budovy nevysťahuje, zmluva sa automaticky predĺži do roku 2106.
Ak sa štátna firma z budovy predsa rozhodne odísť, musí zaplatiť 30 percent z ceny zvyšku nájmu do konca roku 2057 – teda vyše 14 miliónov eur.
Ide o podobnú sumu, akú chce dať ministerstvo dopravy na opravu výtlkov na celom Slovensku.
Zhruba 1,2 milióna eur, ktoré dáva GKÚ ročne za nájom a prevádzkové náklady budovy, je zhruba tretina celkových ročných neinvestičných nákladov ústavu.
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Sto rokov navrhol štát?
Duchovný vlastní v Mikuláši hotel a reštaurácie. So SME nechcel na mieste hovoriť a otázky si nechal poslať emailom.
„Na prenájom budovy nás kontaktoval GKÚ,“ odpísal na otázku, či sa zúčastnili na ponukovom konaní. Dĺžka platnosti zmluvy podľa neho vznikla po dohode oboch strán a „o opciu 49 rokov a možné odkúpenie požiadal GKÚ“.
Bývalý šéf GKÚ Patrik Hensel vraví, že „či je zmluva výhodná, alebo je nevýhodná, je vec uhla pohľadu“.
Dĺžku zmluvy podľa neho určili preto, „že išlo o veľké peniaze z našej strany“ a že veľa stáli technológie v budove a vznikla pri rokovaniach s Armagedonom.
Hensel zmluvu podpísal v čase, keď budova nebola zrekonštruovaná a Duchovný do nej začal dávať peniaze, až keď mal vo vrecku zmluvu na desaťročia dopredu.
Bývalý šéf GKÚ tvrdí, že rozmýšľali aj o postavení vlastnej budovy, toto riešenie im však pripadalo výhodnejšie.
V Liptovskom Mikuláši sú úplne iné prenájmy, hovorí aj Richard Brodský z miestnej realitnej kancelárie BK real.
Skladové priestory v danej lokalite prenajímajú od dvoch eur a kancelárske okolo päť až šesť za štvorcový meter. Desať eur za meter skladov je podľa neho nonsens.
Známy emisného Havalca a jeho bývalý manažér
Duchovného v Mikuláši poznajú ako človeka blízkeho Norberta Havalca – „projektového manažéra“ firmy Interblue Group z kauzy emisie, ktorý má viaceré väzby na SNS a Jána Slotu.
Duchovný priznáva, že sú s Havalcom „známi“.
Aj Havalec odpísal, že sa poznajú, keďže vraj Duchovný vlastní dve najlepšie reštaurácie v meste. Tvrdí však, že o budove nič nevie a nič s ňou nemá.
Keď sme si prišli budovu pozrieť, sprevádzal nás Roman Chaloupka, šéf mikulášskeho strediska GKÚ.
Dodatočne sa ukázalo, že v rokoch 2007 a 2008 bol predsedom predstavenstva Havalcovej firmy Magic Trading Corporation.
„Ja som odtiaľ odišiel a ja som na Magicu odvtedy nebol, pane,“ reagoval o deň neskôr cez telefón Chaloupka na otázky o Havalcovi. „Pokiaľ si myslíte, že som sem išiel preto, že ma sem pán Havalec poslal, ste na omyle.“
Nový riaditeľ GKÚ Juraj Celler považuje prenájom za mimoriadne nevýhodný a pred niekoľkými týždňami podal na súd žalobu, ktorou ho chce zrušiť.
Jeho predchodcovia, nominanti Mosta-Hídu, sa zmluvu napadnúť nesnažili. Naopak, podpísali k nej niekoľko dodatkov.
Nový šéf sa súdi o nájom
O nájme v Liptovskom Mikuláši hovorí nový šéf Geodetického a kartografického ústavu JURAJ CELLER.
Je ten prenájom predražený?
„Jasné. Prenájom za takéto skladové priestory sa v Bratislave pohybuje okolo štyroch eur, v Mikuláši je to okolo dvoch eur mesačne.“
Do akej miery využívate budovu?
„V súčasnosti, ako sa to už tri roky napĺňa, je tam obsadenosť asi 25 percent a napĺňa sa to pomaličky. Takže koniec toho napĺňania ani nevidím.“
Sú teda sklady zbytočne veľké na množstvo dokumentov?
„Áno.“
Dali ste podanie na súd. Chcete zrušiť zmluvu?
„Ťažko si viem predstaviť, že by som to sťahoval inam. Ide mi o to, aby som to dostal na slušnú úroveň nájmu – na dve, tri eurá. To by pre nás znamenalo ročnú úsporu 700-tisíc eur.“
Koľko ste doteraz zaplatili za nájom?
„Od roku 2009 okolo tri a pol milióna eur. Takáto budova môže stáť okolo štyroch miliónov. Už sme ju skoro zaplatili.“
Keby súd zmluvu zrušil, uvažovali by ste o vlastnej budove?
„Štát dnes vlastní množstvo budov, kam by sme mohli sklad presťahovať. A je jedno, čo to bude v Mikuláši či v Trnave.“
V Mikuláši spisy skenujú len dvaja ľudia. Prečo?
„Peniaze ušetrené z nájmu sa dajú použiť na zvýšenie ich počtu a mohlo by sa začať systematické skenovanie.“
Keď budú vaše deti bradaté, vtipkuje človek od Havalca
Úrad využíva len zlomok budovy. Spisy sú v polovici jedného z piatich obrovských skladov.
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Sklady Geodetického a kartografického ústavu pozná v Liptovskom Mikuláši málokto. Hoci je budova od hlavnej cesty asi dvesto metrov, už odtiaľ vidno veľkú tabuľu na priečelí s odkazom, že sa tam dejú veci s finančnou podporou Európskej únie.
Najvyššie poschodie je vyčlenené pre kancelárie zamestnancov. „Je nás tu sedem,“ vraví šéf archívu Roman Chaloupka.
Sedia však len v niekoľkých kanceláriách, stovky štvorcových metrov zrekonštruovaných miestností sú prázdne.
Chaloupka vraví, že je tu miesto pre 25 ľudí so skenermi, ktorými majú postupne zdigitalizovať zhruba osem miliónov spisov z katastrov. Projekt sčasti hradí Európska únia.
V skutočnosti však skenujú len dvaja zamestnanci v poloprázdnej kancelárii. Keď sme chceli vidieť ich prácu, museli si nejaký spis vyhľadať.
Zatiaľ nedigitalizujú všetko, ako bol pôvodný zámer, ale len spisy, ktoré si niekto vyžiada. Z 1,31 milióna spisov, ktoré v budove zatiaľ majú, zoskenovali len zlomok – okolo 450.
Väčšinu budovy tvorí päť obrovských skladov. Najväčšie sú dlhé 50 metrov. Špeciálne moderné skrine na šanóny – rotomaty – sú však len v jednom z nich a sú zaplnené len do polovice.
Obsluhuje ich počítač, ktorý vraj krátko pred naším príchodom vypovedal službu. Preto nám ukazujú manuálnu obsluhu obrovských „úschovní“.
Vo zvyšných skladoch majú len studený vzduch. Miestnosti si obrovské, sú v nich len klimatizačné rúry, osvetlenie, hasiace prístroje.
V posledom zo skladov sme predsa našli zopár stoviek spisov. Priviezli ich zo zatopeného skladu v Moldave nad Bodvou, rozložené na paletách sú tak v „luxusnej sušiarni“.
Kedy sa sklad zaplní? pýtame sa šéfa skladu. „Keď budete mať bradaté deti,“ vtipkuje Chaloupka, ktorý v minulosti pracoval pre Norberta Havalca z kauzy emisie.
O pár minút svoje odhady spresňuje na „možno o päťdesiat či sto rokov“.
Odchádzame okolo WC pre telesne postihnutých a „bádateľne“. Tie vraj postavili, keď si ešte mysleli, že do skladu bude môcť chodiť aj verejnosť. Nebude.
Ide o režimové pracovisko, kam smie len pár zamestnancov GKÚ.
