Život u rodičov je pre mladých Slovákov šetrenie aj zábava

Po medzinárodnom výskume aj domáci potvrdil, že mladým Slovákom sa detské izby opúšťajú čoraz ťažšie.

BRATISLAVA. Väčšinu času trávim v zamestnaní, voľný si vypĺňam športovými a kultúrnymi aktivitami, uprednostňujem okamžité zážitky, peniaze šetrím najmä na cestovanie po svete a rodinnými úvahami sa vážnejšie nezaoberám.

Tak opisuje svoj životný štýl 26-ročný muž z Bratislavy. Aj on bol jedným z respondentov prieskumu Ústavu výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied, ktorý sa zameral na reprodukčné správanie mladých.

„Slovensko má jednu z najnižších pôrodností v Európskej únii, čo má vážne sociálne a ekonomické dôsledky. Nás preto zaujímalo, ako mladí ľudia o rodine premýšľajú,“ vraví sociálny psychológ ústavu Ivan Lukšík.

V roku 2011 pripadalo u nás na jednu ženu len 1,45 dieťaťa. Záchovná hodnota, pri ktorej populácia nezačne vymierať, je pritom až 2,1 dieťaťa. Túto hodnotu nedosahuje ani jediná krajina Európskej únie (priemer je 1,57), najbližšie k nej má Írsko (2,05).

Detské izby pre dospelých

Výskumníci preto vlani na jeseň oslovili so stovkami otázok 1400 ľudí od 18 do 45 rokov.

S mladšími ročníkmi viedli psychológovia aj viacero diskusií. Výskum financovala štátna Agentúra na podporu výskumu a vývoja, kompletnú štúdiu SAV predstaví na budúci rok.

Už teraz je však jasné, že aj na Slovensku sa potvrdzuje trend odkladania dospelosti známy zo Západu.

„Stále viac mladých ľudí odkladá osamostatnenie sa od rodičov pre vzdelávanie, z ekonomických dôvodov aj pre výhody, ktoré takýto spôsob života prináša,“ hovorí Lukšík.

U rodičov žije podľa prieskumu SAV až 46,8 percenta 25­ až 34-ročných ľudí.

Potvrdili sa tak nedávne závery európskeho štatistického úradu Eurostat, ktorý dokonca hovorí o 56,4 percente. V Únii je to najviac.

Eurostat však do tohto počtu zarátal aj ľudí, ktorí žijú oficiálne u rodičov, no v skutočnosti sú dlhodobo odcestovaní za prácou či štúdiom.

V rodičovských domoch a bytoch zostávajú viac muži, najmä v Trenčianskom a Trnavskom kraji, v obciach s 2­ až 5-­tisícmi obyvateľov. Najčastejšie majú ukončenú strednú školu s maturitou, keďže je to aj najrozšírenejší stupeň vzdelania v tejto vekovej skupine.

Podiel ľudí bývajúcich u rodičov je však nadpriemerný v iných vzdelanostných skupinách. Medzi mladými so základnou školou sú to až dve tretiny, medzi vysokoškolsky vzdelanými takmer polovica.

„Je tu istá časť mladých ľudí, ktorí rezignovali na spoločenský tlak na vzdelávanie, čím sa však ekonomicky pripútali k rodičom,“ hovorí Lukšík.

Pri vysokoškolákoch sa zas podľa neho prejavuje najmä trend odkladania dospelosti. „Rodičia ich v tom často podporujú, lebo im chcú dopriať možnosti na vzdelávanie, cestovanie či zábavu, ktoré mali oni limitované.“

Viac i menej detí

Až pre 72,4 percenta mladých ľudí je odsťahovanie od rodičov najmä otázkou financií. Dôležitými motívmi sú aj podmienky bývania a prípadné založenie rodiny. Výskum naznačuje aj odlišné životné štýly mladých ľudí.

Kým 25­ až 34-roční žijúci u rodičov trávia víkendy najmä zábavou, ich rovesníci v samostatných domácnostiach sa skôr starajú o deti a rodinu. Rozdielne sú aj ich predstavy o rodine. Takmer 40 percent osamostatnených mladých si dokáže predstaviť, že by mali tri deti.

U ľudí žijúcich s rodičmi je to o desať percent menej. Tradičné rodiny si však podľa demografa Borisa Vaňa budú mladí ľudia zakladať čoraz menej.

„Narastá podiel ľudí, ktorí žijú sami alebo zostávajú žiť u rodičov a z reprodukcie úplne vypadávajú. Stále viac je aj spolužití bez sobáša, v ktorých je pôrodnosť nižšia ako v manželstve,“ hovorí.

Demografi napriek tomu očakávajú, že počet detí pripadajúcich na jednu ženu sa v ďalších rokoch bude mierne zvyšovať.

Ovplyvnia to najmä odkladané pôrody a postupné prispôsobovanie sa novej ekonomickej situácii.

„Neznamená to však, že bude aj viac detí, keďže do plodného veku sa budú dostávať menej početné ročníky,“ upozorňuje Vaňo.