Nikto zo znalcov kultúry a slušných ľudí do Veľkého divadla už nechodí, umelci sa nenávidia a ich šéf skončil s kyselinou v tvári.
Bol to šok pre celé Rusko. Nielen pre kultúrnu elitu alebo pre predplatiteľov Veľkého divadla v Moskve. Divadla, ktoré je symbolom najvyššej kvality, kde tancovali svetoví baletní majstri a primabaleríny, kde hrali legendy a ktoré bolo právom na ruských pohľadniciach i kalendároch.
Dnes sa veci majú inak. Umelci sa nenávidia, nechávajú sa podplácať, sú ochotní prenajímať si holohlavých násilníkov, aby vydesili a potrestali svojich konkurentov. Divadlo sa stalo svojráznou súčasťou ruského kriminálneho sveta. Definitívne to vyšlo najavo po tom, čo 18. januára toho roku umeleckého šéfa Veľkého divadla Sergeja Filina ktosi na parkovisku prepadol a chrstol mu do tváre kyselinu.
Nanič dedičstvo
„Boľšoj teatr“ sa stal symbolom korupcie, závisti, podlej a mrzkej pomsty, nečestných súbojov o roly, miesta i dotácie, kupčenia s lístkami i vzťahmi. „Využívame obrovské klasické dedičstvo, ale nemáme k nemu žiadny vzťah. Ruská kultúra ako taká už neexistuje – zostala kdesi v 19. storočí,“ tvrdí Vladimir Martinov, slávny ruský skladateľ, historik, filozof a muzikológ.
Baletný majster Filin opustil nemocnicu 4. februára. „Cítim sa skvele a mám viac síl, som celkom zdravý,“ vyhlásil muž v čiernych okuliaroch. Ešte niekoľko dní predtým bojoval ak nie o život, tak o zrak. Kyselina mu rozleptala tvár a prenikla do očí.
Katastrofálne predpovede sa našťastie nesplnili. Filin sa pravdepodobne vráti na svoje miesto do Veľkého divadla, pre ktoré ho zrejme prepadli. Jeho prípad bude mať však iné trvalé následky- definitívne otvoril oči verejnosti a ukázal, že „Boľšoj“ je ovládaný kriminálnikmi.
Boj o funkcie
Hneď po útoku na Filina sa objavilo niekoľko verzií, kto chcel majstra potrestať. Padlo i meno Nikolaja Ciskaridza – rodáka z Tbilisi, mladého a veľmi talentovaného herca, tanečníka, nositeľa mnohých vyznamenaní, člena prezidentskej Rady pre kultúru a umenie. Tancuje a cestuje po celom svete. Má obrovský úspech medzi divákmi, jeho atraktívny vzhľad mu získal zástupy fanúšičiek. A aj závisť kolegov.
Ciskaridze neskrýva, že je oponentom Filina, ale odmieta, že by ho polieval kyselinou. Ďalším podozrivým je „lístková mafia“ – priekupníci, ktorí pod krytím rôznych agentúr získavajú za kupčenie s lístkami obrovské sumy. Údajne má túto schému na svedomí umelcami kritizovaný riaditeľ Veľkého divadla Anatolij Iksanov.
V neposlednom rade mohol byť útok na Filina motivovaný bojom o úlohy. Alebo o kreslo. Napokon boj o funkcie je najčastejším dôvodom sporov, ktoré sa riešia v Kremli.
Ani Mozart, ani Salieri
Organizačné zmätky a kriminálne praktiky zásadne ovplyvnili umeleckú úroveň predstavení. „Už to nie je to, čo bývalo,“ hovoria i diváci. „Balet sa ešte vcelku držal, ale úroveň opery spadla takmer na dno. Hudobná scéna nedokáže postaviť ani jednu operu Wagnera alebo Mozarta. Je to národná hanba,“ hovorí Martinov.
Skutočne, opera žije len z ruských klasikov. Nič iného podľa odborníkov naštudovať nedokáže. Martinov situáciu porovnáva s problémami v celej spoločnosti – Rusku chýba stmelujúca národná idea a Veľkému divadlu „nová ideová partitúra“.
„Bohužiaľ, napadnutie Filina nie je možné prirovnať k súpereniu Mozarta a Salieriho. Pokiaľ by sa niekto snažil pripodobniť tento príbeh k našej ruskej kultúrnej súčasnosti, musel by mať k dispozícii aspoň Salieriho. Ale v našom divadle nie sú už žiadni Salieriovia a už vôbec nie Mozartovia. U nás sa teda ľudia, ktorí si závidia, len špliechajú kyselinou,“ konštatuje Martinov.
Niektorí umelci sú už dlhší čas znechutení situáciou vo Veľkom divadle. Upozornili na to, že ani Filin nemusí byť obeťou. Pozastavujú sa nad tým, že pôvodná diagnóza bola skutočne závažná, baletného majstra mal čakať rad plastických operácií, mal byť do smrti zohavený a slepý. A teraz je po pár dňoch v skvelej nálade a bez následkov. Preto už niektorí vyslovili domnienku, či nejde o akciu PR, ktorej cieľom má byť pripútanie pozornosti k divadlu a k osobám, ktoré by inak už nikoho nezaujímali.
Hrobka ruskej kultúry
Útok na Filina je len drobnou epizódou v seriáli násilia a podvodov. Cieľom je ovládať hlavnú ruskú scénu, disponovať dotáciami a obrovskými finančnými prostriedkami, ktoré sa okolo nej točia. V neposlednom rade mať nadvládu nad krásnymi herečkami a baletkami. Sexuálne obťažovanie totiž za kulisami „Veľkého“ tiež nie je nič neobvyklé. A na scéne bolo už aj odmeňovanie za sexuálne služby významnými úlohami.
Aj preto už v minulosti vyhnali z „Veľkého“ umeleckých šéfov, ako napríklad slávneho Jurija Ljubimova, ktorému sa zločinecké praktiky protivili. „Veľké divadlo sa stalo hrobkou ruskej kultúry,“ tvrdí Martinov. „K tomu hrobkou z umelej hmoty, kam nikto zo znalcov kultúry a slušných ľudí už nechodí,“ dodáva.
Skutočne, návštevníci Veľkého divadla sú väčšinou turisti alebo Rusi prichádzajúci z menších miest a dedín. Viac než úroveň predstavení ich zaujíma nablýskaný interiér. Do zákulisia nevidia. Netušia, ako prebiehala megalomanská rekonštrukcia starej scény, ktorá stála 35,4 miliardy rubľov. Je to asi o 15 miliárd viac, než odhadovali odborníci.
Súkromný biznis
Okrem toho financie na prestavbu čiastočne zmizli vo vreckách podnikateľov. Práve na to upozornil Ciskaridze, ktorý nazval rekonštrukciu vandalizmom. Keď po úvodnom galakoncerte spadla dekorácia, len sa trpko usmieval.
Štrnásť dní po tom odišli do petrohradského Michajlovského divadla dve najväčšie hviezdy Veľkého divadla – Natália Osipovová a Ivan Vasiljev.
Vraj už nemohli znášať miešanie „súkromného biznisu“ s činnosťou najväčšej ruskej divadelnej scény. Vedenie divadla, naopak, obvinilo umelcov z toho, že sa nechali podplatiť a že to oni sú v zajatí „súkromného biznisu“. Zrejme ide o narážku na to, že riaditeľ Michajlovského divadla Vladimir Kechman zároveň vlastní firmu JFC, dovážajúcu do Ruska ovocie. Údajne preto mohol tanečníkom ponúknuť mzdy, o ktorých sa im dovtedy ani nesnívalo.
Boj o roly – boj o život
Filin je síce v tejto chvíli obeťou, ale zároveň je i členom jedného zo znepriatelených klanov, ktorý tiež nepoužíva práve rytierske metódy. Napríklad má pravdepodobne na svedomí vyštvanie jednej z najlepších baletiek súčasnosti z Veľkého divadla.
Pred niekoľkými dňami oznámila primabalerína Svetlana Luňkonová, že zostáva radšej v Kanade. Jej manžel, producent Vladislav Moskaljov, je totiž podozrivý, že ukradol 3,7 milióna dolárov na nakrúcanie filmu, ktorý nikdy nevznikol.
Okrem toho baletka súperí o roly s konkurentkami podporovanými klanom Filina. Na Filina je vytváraný obrovský tlak a manželia sa vraj boja o svoj život. Na ktorej strane je pravda, už nie je schopný povedať nikto.
Rovnako ako nie je jasné, kto sa zaslúžil o prepustenie asi najväčšej hviezdy ruského baletu – Anastázie Voločkovovej. I ona sa doslova bála o život, keď v roku 2003 zbili jej tanečného partnera a vedenie divadla donútilo väčšinu ostatných, aby s ňou odmietli tancovať. Pre jej nadváhu.
Riaditeľ divadla Iksanov, okrem iného kontrolovaný údajne niekoľkými bankármi v čele s majiteľmi Alfa banky, bol znovu nedávno Voločkovovou označený za „kriminálnika, podvodníka a skorumpovaného lumpa“. Delí vraj umelcov na poslušných a rebelov. Poslušní cestujú do zahraničia a majú vysoké platy, buriči sú šikanovaní a zostávajú bez úloh i prémií. Nejedna baletka sa v minulosti sťažovala, že keď „nebola po vôli“ niekomu z členov vedenia, jej kariéru zničili.
Epilóg
Mimochodom, predchodca Filina vo funkcii umeleckého šéfa Gennadij Janin odchádzal z divadla pre obrovský škandál. Sexuálny. Ktosi zverejnil na internete pornografické fotografie, na ktorých figuroval v najrozmanitejších polohách. Rozposlal ich nielen po celom Rusku, ale do celého sveta. Janin sa zrútil a dal výpoveď. Na jeho miesto nastúpil Filin. Stalo sa to v roku 2010. O tri roky neskôr prišla na scénu kyselina.
Autor: Agentúra Epicentrum