MOSKVA, PRAHA. Meno jedného z najkrutejších diktátorov v histórii rozdeľuje ruskú spoločnosť každý rok v období významných výročí. Aj počas 70. výročia oslobodenia Stalingradu.
Politici aj filozofovia sa hádajú, či išlo o geniálne víťazstvo Stalina, alebo o primitívny masaker. Niektorí chcú, aby sa mesto premenovalo na Stalingrad natrvalo.
Mierny Putin
Ruský prezident Vladimir Putin na rozdiel od predchodcu Dmitrija Medvedeva nikdy neodsúdil ani Stalinove represie, ani spôsob vedenia vojny.
„Nech si hovorí kto chce, čo chce, vojnu sme vyhrali. A nikto nemôže pľuvať na tých, ktorí stáli na čele víťazstva,“ povedal v roku 2009.
K premenovaniu Volgogradu na Stalingrad ani k stalinbusom sa Putin nevyjadril, z reakcií jemu blízkych ľudí sa zdá, že nie je proti.
„Bez súhlasu Kremľa by taká akcia ako stalinbusy nikdy nemohla prebehnúť,“ povedal pre SME ruský historik a filozof Igor Čubajs.
„Ešte pred vojnou nechal Stalin popraviť 1800 vysokých dôstojníkov. Je to viac, než zahynulo generálov počas vojny. Je len jeden spôsob, ako referovať o Stalinovi - ako o človeku, ktorý priniesol krv a smrť ruským ľuďom,“ uviedol Čubajs.
Polovica ho vidí pozitívne
Priznal však, že časť ruskej verejnosti je zásadne inej mienky. Podľa prieskumu z októbra 48 percent ľudí si myslí, že Stalin má v histórii pozitívne miesto, čo je podľa Reuters za posledných 25 rokov výrazný nárast.
V ankete o najväčšieho Rusa v roku 2008 skončil Stalin tretí.
Veľká vlastenecká vojna je podľa Čubajsa najcitlivejšou témou ruskej histórie, aj preto, že dodnes žijú vojnoví veteráni, ktorí si nechcú pripustiť, že ich spolubojovníci zahynuli možno zbytočne.
„Hlavne však preto, že sme sa nedokázali jasne k tejto téme postaviť. Nemci pochopili, kto bol Hitler a dodnes sa za neho hlboko hanbia. My sme však nepochopili, kto bol Stalin.“
Autor: Agentúra Epicentrum