Simo Häyhä je považovaný za „najúspešnejšieho“ ostreľovača všetkých čias. Čísla o presnom počte zastrelených sa rôznia, no žiadne nie je nižšie ako päťsto. Od sovietskych vojakov si preto vyslúžil prezývku Biela smrť.
Simo sa narodil roku 1905 v malom mestečku Rautjärvi. Vo svojich dvadsiatich rokoch vstúpil do fínskej armády, aby si odslúžil povinnú ročnú službu.
Pridelili ho k bicyklovému oddielu, kde neskôr nadobudol hodnosť desiatnika. Do vypuknutia druhej svetovej vojny pracoval vo fínskej civilnej stráži.
Posledný novembrový deň roku 1939 Sovietsky zväz bez vyhlásenia vojny napadol Fínsko. Rusko-fínska zimná vojna známa ako Talvisota vtiahla do aktívnej služby aj Sima. Prvýkrát ako ostreľovača 12. divízie.
Na front ho vyslali do oblasti rieky Kollaa. Pomer sovietskych vojakov voči fínskej obrane bol neuveriteľných sto ku jednej. No aj vďaka Simovi vyšlo z významnej bitky druhej svetovej vojny víťazne Fínsko.
A práve v tejto oblasti dňa 6. marca 1940, presne týždeň pred podpísaním prímeria, zasiahla Sima časť trieštivej strely a upadol do kómy.
Keď sa prebral, patrilo už jeho rodné mesto Sovietom – na základe dohodnutého prímeria odovzdalo Fínsko rozsiahlu časť svojej krajiny.
Kým však utrpel vážne zranenie, stal sa z neho postrach sovietskych vojsk. Biela smrť.
Z lovca ostreľovač
Pred nástupom do armády bolSimo Häyhä vášnivým lovcom, podobne ako mnoho ďalších Fínov. Severský pokoj a rozvaha pri streľbe z nich robili jedných z najlepších strelcov na svete.
Simo „pracoval“ v podmienkach, kde teplota nikdy nevystúpila vyššie než mínus 10 stupňov. Nezriedka bolo aj 40 pod nulou.
Na sebe mal biely maskovací oblek a v ruke svoj nástroj zabíjania – bežnú ruskú pušku Mosin-Nagant Model 28 s kovovými mieridlami.
Nemeckú ostreľovaciu pušku Mauser s optikou, ktorú mu neskôr darovali Švédi, používať nechcel. Dôvod?