SME

Čím je škola slabšia, tým sú lepšie známky

Školstvu nepomôžu ad hoc reformy, ale preriedenie škôl a upratanie v peniazoch pre školstvo, myslí si učiteľ VLADIMÍR URBAN.

Vladimír Urban (1953) vyštudoval Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, aprobácia filozofia - dejepis. V roku 1977 nastúpil ako učiteľ na gymnázium v Šali, v rokoch 1999 až 2009 bol na škole riaditeľom. Školstvu sa venuje aj po skončení aVladimír Urban (1953) vyštudoval Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, aprobácia filozofia - dejepis. V roku 1977 nastúpil ako učiteľ na gymnázium v Šali, v rokoch 1999 až 2009 bol na škole riaditeľom. Školstvu sa venuje aj po skončení a (Zdroj: SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ)

Keď sa učiteľ dejepisu a filozofie VLADIMÍR URBAN stal riaditeľom Gymnázia v Šali, umiestňovala sa škola na popredných priečkach celoslovenských porovnávacích testov. Dnes už exriaditeľ hovorí, že školstvu nepomôžu ad hoc reformy, ale preriedenie škôl a upratanie v peniazoch pre školstvo.

Majú zmysel 8-ročné gymnázia?

Nikdy zmysel nemali ani nemajú. Neprinášajú efekt, ktorý sa od nich očakával. Nikdy sa neukázalo, že by bol ich absolvent lepší ako absolvent štvorročného gymnázia. Jediný rozdiel bol v tom, že až donedávna, keď sa na osemročné gymnáziá prijímali žiaci zo štvrtého ročníka, mali o rok kratšie detstvo. A keby aj bol nejaký efekt, bol by zanedbateľný oproti negatívam.

Napríklad?

Jedným negatívom bolo, že vzali smotanu, ťahúňov zo základných škôl. Osemročné gymnáziá sú často len otázkou prestíže. Bol to určitý symbol, že naše dieťa je inteligentné po otcovi, po mamičke, nie je na základnej, ale na gymnáziu. Pritom v prvých štyroch ročníkoch dostane v podstate to, čo v základnej škole a v druhých štyroch to, čo na štvorročnom gymnáziu. To je vec osnov a tie nepustia.

Je ťažké sa na osemročné gymnázium dostať?

Nie, vôbec nie, naopak. Mnohé gymnáziá nemajú naplnený počet žiakov. Ani štvorročné, ani osemročné.

Takže potom neplatí ani to, že tam ide smotánka, keď tam môžu ísť všetci, ktorí chcú?

Veď smotánka už ani nie je. Neexistuje. Zostala už len tenká šupka na mliečku. Na základnej škole je stále menej žiakov, ktorí majú schopnosti študovať na strednej a vysokej škole. Dnes už vysokú školu môže študovať každý, koho nezrazí električka a trafí do školy, lebo tým preukáže svoju spôsobilosť. Dnes je už viac miest na vysokých školách, ako je záujem. Musí sa robiť nábor, v lete počuť inzeráty: Poďte študovať do Skalice. Je to presne naopak, ako by malo byť. Motivácia študovať sa úplne stratila. Raz mi žiak povedal, keď som ho hrešil v štvrtom ročníku, že nepracuje na sebe: Viete čo, pán profesor, vy ste poslednou prekážkou, ktorá mi bráni v ceste za vysokoškolským titulom. Ak ma vy pustíte k maturite, nič mi nezabráni v tom, aby som ho získal. A ten chlapec mal absolútnu pravdu. Pustil som ho k maturite, takže dnes je už vysokoškolsky vzdelaný.

Viete si predstaviť, že by sa osemročné gymnázia zrušili?

Určité veci sú žiaduce, ale nie sú politicky priechodné. Spoločenská objednávka v hlavnom meste je taká silná, že žiadny minister ich nezruší. Sporadicky prichádza k pokusom znížiť počet tried, ale to je všetko. Zostanú.

Aký zmysel majú pre ich obhajovateľov?

Jeden dôvod je aj obhájiteľný: keď dieťa chodí na školu s veľmi nízkou úrovňou, tak mu prestup na gymnázium na druhom stupni prospeje. No a potom je tam ešte tá malomeštiacka prestíž.

Pre zriaďovateľa to má aký význam?

Žiadny, to prináša len komplikácie. Aj pre riaditeľov.

Očakávali by ste sprísnenie podmienok na prijatie?

Predovšetkým by som očakával redukciu počtu tried. Ak má školstvo z tohto marazmu vyjsť, musia sa splniť dve podmienky. Zrušiť minimálne polovicu miest na vysokých školách a zrušiť značný počet miest na gymnáziách.

Ako by sa mal sprísniť výber? Vysvedčením? Náročnosťou príjmačiek?

Vysvedčenie momentálne nie je relevantné. Povedal by som, že takmer platí zákonitosť, že čím je slabšia škola, tým sú lepšie známky. Je tradíciou, že neschopní učitelia zakrývali svoje slabosti tým, že dávali dobré známky. Učiteľ, čo nič nevyžadoval a nič nenaučil, nemohol dať päťku. Vysvedčenie nie je momentálne meradlom, pretože nie je zabezpečené, aby jednotlivé základné školy klasifikovali žiakov v súlade s klasifikačnými zásadami.

Nie je problém aj v tom, že učitelia nevedia vystopovať u žiaka talent a povzbudiť ho v tom, v čom je dobrý? Vtedy by sa nemuseli báť dať mu zlú známku z iných predmetov.

Základom školstva je chaos. Máme systém, ktorý nefunguje, a do nefungujúceho systému stále len vnášame nové a nové veci, čím ešte viac zvyšujeme jeho nefunkčnosť. Vravíte, že pri hodnotení by školy mali podchytiť talent. Ale problém je, že žiaci na základnej škole často nevidia žiadnu motiváciu od rodičov. Keď ráno odchádza Janko do školy, berie to tak vážne, ako keď otecko odchádza do roboty. Ale keď otecko nejde ráno do roboty, lebo vyspáva opicu, ani Janko nepôjde do školy. Tieto deti môžete v škole motivovať akokoľvek, nikto ich k ničomu neprinúti. Sami od seba nepodávajú žiadny výkon, pri našej legislatíve im je dokonca umožnené to, aby ani druhé deti ich vinou nemohli podávať výkon. Oni totiž bránia tomu, aby sa riadne vyučovali.

TBEN6250.jpg

Z detí nemusí predsa nutne vyrásť elita, škola by mohla vychovávať aj k úcte k remeslám, nie?

Stále viac sa mení pomer - kedysi boli žiaci dobrí, priemerní, zlí, ale ten trend určovali tí dobrí. Postupne prenikalo čoraz viac detí, ktoré nechceli pracovať. Niekedy aj dvaja žiaci dokážu vytvoriť také podmienky v triede, že nie je možné učiť. Názor psychológov a sociológov je, že každý má právo na vzdelanie. Zoberme si hyperaktívne dieťa. Má právo na vzdelanie, byť v kolektíve? Má. Lenže to dieťa niekedy urobí v triede taký chaos, že ostatné deti sa učiť nemôžu. Moja otázka znie, či tie ostatné deti tiež majú právo na vzdelanie? Majú. Je im upierané? Je. Psychológ a inšpekcia tvrdia, že to dieťa by malo zostať v triede. Učiteľ povie, že by v triede nemalo byť. Bohužiaľ je to tak, že inšpekcia má pravdu, psychológ má pravdu, učiteľ pravdu nemá. A v priebehu štyroch rokov toto dieťa zničí celú triedu. Šiestich stihnú rodičia zobrať do iných škôl a ostatní skončia ako ôsmaci na úrovni štyri lomeno päť z každého predmetu, pretože nemali ani jednu vyučovaciu hodinu odučenú tak, ako by mala.

Takže sa oslabila pozícia dobrých žiakov?

Presne tak. Posilnili sa práva žiakov, ktorí sú pripravení od rána do večera všetko narúšať. Neboja sa ničoho, neboja sa pánboha, rodičov, učiteľov, polepšovne, absolútne ničoho. V čase, keď jedna poslankyňa navrhla, aby pre získanie vodičáku bolo treba vychodiť základnú školu, som to použil v jednej ôsmej triede. Povedal som im, že keď ich nechám prepadnúť, tak podľa nového návrhu nedostanú vodičák. Mali ste vidieť, akí boli zelení. Každé dieťa si uvedomilo, že medzi vzdelaním a jeho budúcnosťou je nejaký vzťah a nútilo ho to zamyslieť sa. Ale keď nemá ten vzťah vybudovaný, keď sú jeho rodičia nezamestnaní a majú sa dobre, nemá dôvod myslieť si, že s ním to bude inak. Keby platilo, že živnosť nedostane ten, kto nemá základné vzdelanie, tak by sa inak chápali zlé známky v škole. Lenže stredná škola potrebuje študentov, aby mohla zachovať stav učiteľov a počet tried a musia brať všetkých a dávať známky podľa želania. Desivé.

Ako je to s maturitami? Sú menej náročné, než boli?

Sú tak administratívne náročné, že keby na Slovensku existoval trest smrti za sabotáž, tak tí, čo ich vymysleli, by boli popravení. Na písomné skúšky je taký neuveriteľne komplikovaný manuál, že škola musí mať celoročne zamestnaného človeka, čo to administratívne pripraví. Okrem toho, teraz sa dávajú nenáročné témy, aby to každý spravil. Nehovoriac o tom, že potom je ústna časť maturít, kde urobíme, čo chceme. Že v komisii sedia odborníci? Veď som tam ja s mojou kolegyňou! Že je tam predseda maturitnej komisie z inej školy ? Veď to je môj kolega, ku ktorému potom ja idem na maturity. Keby sme chceli, dáme jednotku aj tomu, kto nepovie ani slovo.

Zmenil aj prístup učiteľov? Kedysi predsa boli prísnejší.

Musel sa zmeniť, inak by žiaci boli neúspešní. Učitelia musia znižovať latku, a tak sa to všetko lepí do nechutnej guče: je slabý žiak, tak musím znižovať latku, znižujem latku, lákam slabých žiakov. V takej Bratislave je väčší záber a kto má veľa záujemcov, môže ísť opačným smerom. A tak sa budujú dobré, vynikajúce školy. Ale vidiecke školy majú smolu. Tam niet odkiaľ zobrať žiakov.

Takže riešením je menší počet škôl?

Áno, ale aj to treba riešiť komplexne. Najprv nech sa spočítajú peniaze. Roky sa pokúšam zistiť, koľko peňazí ide do škôl. Hovorí sa, koľko peňazí ide do školstva, ale pozor, ja chcem vedieť, koľko peňazí ide do škôl. Tak by sme zistili, že obrovské množstvo peňazí ide na čudesné veci: zaplatíme niekomu tri prešľapy v Londýne alebo vybudujeme halu, aby sa mala kde natáčať superstar. Máme rôzne neuveriteľné školské ústavy, ja som za 40 rokov nepochopil, na čo sú, v živote mi nepomohli, ale život mi skomplikovali tisíckrát. To by bol prvý krok. Druhý krok by bol upratať sieť škôl, spoznať vyťaženosť stredných a vysokých škôl a zistili by sme, že školstvo má peňazí dosť. Potom by sme sa mohli rozprávať o tom, koľko má byť v triedach žiakov, potom môžeme so školami pracovať aj bez reforiem.

Reformy sú zbytočné?

Veľký problém je, že žiadny učiteľ nevie, čo bude o rok. Učiteľ musí vedieť, z čoho bude žiak maturovať a ako ho má teda pripraviť. Nech tím odborníkov vypracuje, čo žiak základnej školy potrebuje s konečnou platnosťou vedieť. Je hlúposť, aby si každá škola upravovala svoj program. Prečo by Janko z Hornej Dolnej mal vedieť inú matematiku ako žiak z Mokrej Suchej. To je predsa absurdné. Všetky deti majú mať rovnaké základné vzdelanie a nikto samozrejme nech nebráni v jeho rozširovaniu a v mimoškolských aktivitách.

Na čo školám chýbajú peniaze?

V podstate ide o to, že školy potrebujú peniaze na prevádzku a na platy, plus investície, keď je budova zanedbaná. Platy sú dôležité, aby do školstva chodili schopní ľudia. Peňazí je dosť na jedno aj na druhé. Minimálne dvadsať percent peňazí ale uniká tým, že nejdú do škôl, a ďalších dvadsať percent mizne pre zlú sieť škôl. Keby si dal Čaplovič spočítať, čo má, mohol by povedať odborárom, že peňazí má dosť.

Ako môže riaditeľ školy ovplyvniť plat učiteľov?

Takmer nijako. Má nepriame možnosti, napríklad podporovať zamestnancov, aby sa vzdelávali, mali kvalifikačné skúšky a dostali sa na vyššiu platobnú hladinu. Ale on sám mal v rukách len osobné príplatky, ktoré zriaďovateľ vždy stiahol. Plat učiteľov je fixne daný – a aj v tom vidíte, aký je chaos v školstve: nikto nevie, aký je priemerný plat učiteľov. Čítal som aspoň deväť čísel, raz od ministra financií, ministra školstva, šéfa odborov. Lenže nikto nevie, čo do toho kto započíta. Počul som raz, že je to 900. Ja som bol riaditeľom školy, ktorá mala najvyšší priemer v Nitrianskom kraji a zaručene viem, že 900 nemali.

Mal riaditeľ možnosť ovplyvňovať spôsob a obsah výučby?

Momentálne je to dané tak, že máme štátny vzdelávací program a každá škola má možnosť pridať niekoľko hodín navyše a vytvoriť tak školský vzdelávací program. To sa schvaľuje pedagogickou radou. Riaditeľ zodpovedá za kvalitu.

Aké má na to páky, ak mzdu neovplyvní?

Nemá páky. Motivovať učiteľov môže len negatívne. Je smutné, že môže len trestať, že učiteľ niečo nerobí, ale nemôže ho odmeniť za to, že niečo robí lepšie. Peniaze na hodnotenie kvality nemá.

TBEN6254.jpg

Súhlasíte s opätovným zavedením povinnej maturity z matematiky?

Veľmi dobrý nápad, jeden z mála, čo súčasný minister mal. Matematika sa tak okresala na strednej škole, že je úplne na okraji. Gymnázium je teraz hlavne o učení sa angličtiny. Lenže viete, keď sa naučím po anglicky a pôjdem do Anglicka, viem toľko ako každé päťročné decko. Nič viac. Cudzí jazyk je dôležitá vec, ale dôležitejšie je, aby vysokoškolsky vzdelaný človek bol v niečom odborník. V Európskej únii chýba 7000 programátorov. To bez matematiky nejde. Na Slovensku by sme mohli vidlami prehadzovať politológov, sociálnych pracovníkov, právnikov. Matematika je totiž predmet, ktorý sa nedá obísť. A my vychovávame len ľudí, ktorí potrebujú niečo obchádzať. Matematiku si treba vydrieť, a keď ju absolvuje, je to záruka, že vie myslieť, je naučený pracovať.

Čiže by sa mala opäť zaviesť povinne?

Matematika sa nedá len tak zaviesť. Máme celú generáciu detí, ktoré tvrdia už od piatej triedy, že matematika sa nedá naučiť. Nemôžeme meniť pravidlá počas hry. Žiak musí vedieť, či na gymnáziu bude musieť maturovať z matematiky, alebo nie. Zaviesť to počas chodu je zločin.

Nestratili za tie roky gymnáziá spôsobilosť vyučovať matematiku?

Nie, to ešte nestratili, a absolvent matematiky nemohol skončiť vysokú školu ako úplný laik, na rozdiel od iných učiteľov. Nemôže byť hlupák. Okrem toho, matematika je stále maturitný predmet, hoci dobrovoľný. Takže povinnú maturitu z matematiky by sme zvládli, ale nedokázali by sme to so žiakmi, ktorí tam momentálne sú. A zase sme pri redukcii tried.

Ako sa vyberá riaditeľ?

Pri súčasnej legislatíve ho oficiálne vyberá rada školy, no v skutočnosti zriaďovateľ, ktorý disponuje takou silou hlasov, že si to vie zabezpečiť. A rada školy je fakticky zbor laikov. Tvoria ju zástupcovia rodičov, učiteľov, inšpekcie, krajský školský úrad a podobne a medzi nimi má riaditeľ silnú podporu, vďaka ktorej môže hlasovanie rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť.

Ako je možné, že aj rešpekt voči učiteľom tak veľmi klesol?

My si za to môžeme aj sami. Je medzi nami obrovské množstvo ľudí, ktorí si úctu nezasluhujú. Ale to je tak v každej profesii. No potom stredná generácia je už vychovávaná tak, že meradlom úspechu sú peniaze. Prečo si vážiť človeka, čo nevie zarobiť peniaze? A ďalšia vec: Keď je dieťa úspešné, je úspešné vďaka génom. Po ockovi je múdre, po mamičke pekné. Ale keď je neúspešné, je to preto, že ho v škole ničomu nenaučili. Ďalším dôvodom je, že učitelia nemajú pud sebazáchovy. Namiesto toho, aby hrdo čelili, majú kvočkovský reflex, robia veci dobrovoľne a zadarmo, už vo dverách sa ospravedlňuje, keď vidí zúriaceho rodiča. A jeho spoločenský status je úmerný jeho spoločenskému vplyvu a množstvu peňazí. Keď som začal učiť, mal som taký plat ako lekár, právnik, inžinier. A rovnocenné boli aj statusy. A dnes? Vidíte sami.

Poznáte film Pánovi učiteľovi z lásky? Je to idealizmus, vychovať zo "spratkov" slušných ľudí?

Deti sú milé aj zlé, múdre aj hlúpe, vždy je to zmixované. Ide o to, že keď je dieťa vychované k úcte k iným ľuďom, nemusí byť premúdrelé, stačí, keď je zdvorilé, citlivé, empatické, s takým deckom sa krásne pracuje. Neempatické dieťa sa dá spacifikovať, keď má ešte strach pred učiteľom. Čím však idete do vyšších tried, tým sú ťažšie zvládnuteľné. Na strednej škole je to už jedno, tam už prídu zaštepené deti, už sú, aké sú, úplne hotové.

Je teda utópia, že učiteľ dokáže motivovať, inšpirovať?

To, čo vidíte v amerických filmoch, že príde učiteľ a deti sa zmenia, to som ja v praxi nevidel. Zažil som mnohokrát, že sa zlobu naučili skrývať, ale nikto sa nezlepšil. Nezažil som, že by si žiak uvedomil, že to, čo robí, je nesprávne.

Ako si riaditeľ vyberá nových učiteľov?

Vybrať si učiteľa je problém. Ak existuje dobrý učiteľ a je voľný, nemáte problém. Ale on je málokedy voľný, obyčajne sa vám ponúka začínajúci. Pri nových neviete zmerať, či je dobrý, alebo zlý, on sa dobrým len môže stať. Takže jeho voľba je lotéria, aj keď je pritom riaditeľ slobodný. V deviatich prípadoch z desiatich si vyberá tak, že nemá ako vedieť, či to bude dobrý učiteľ.

Ako sa v čase vyvíjala pripravenosť absolventov pedagogických škôl?

Tak, ako so všetkými absolventmi vysokých škôl. Slabí žiaci, ktorí ničomu nerozumejú, sa tiež hlásia na pedagogickú fakultu. Z univerzít prichádzajú odborne celkom dobre pripravení absolventi, čo je lepšie, ako slabo odborne pripravení, ale pedagogicky vzdelaní absolventi. Dobrým pedagógom sa môžete počas praxe stať ľahšie ako dobrým odborníkom. Takže absolventi pedagogickej fakulty sú čoraz slabší, ale zase sebavedomejší. To je moja skúsenosť.

Čo hovoríte na 5-percentné zvýšenie platov?

Učiteľské platy idú dvadsať rokov smerom dolu aj v porovnaní s platmi iných profesií. Päťpercentné zvýšenie je lepšie ako žiadne, ale neznamená nič. Učiteľ, ktorý sa o seba stará - to je ten, čo má vedľajšie zamestnanie - toľko zarobí za jedno popoludnie. Učiteľské platy by sa mali zvýšiť o 50 percent, aby sa stali zaujímavými.

Bojujú učitelia o svoje požiadavky efektívne?

„Pred rokmi už raz bol jednodňový štrajk. Vznikol tak, že učitelia sa vzbúrili a chceli vyššie platy. Ale odborári učiteľov tak ako vždy zradili. Keď už bol tlak učiteľov veľmi veľký, postavili sa na ich čelo a boli takí rafinovaní, že začali žiadať ďalšie požiadavky. Je to stará finta – medzi požiadavky zaradili aj viac peňazí na oddlženie škôl. Čo sa stalo? Odborári povedali, že štrajk bol čiastočne úspešný, lebo školy sa oddlžia. A učitelia dostali veľké nič. A to bolo možné preto, že učitelia nemajú pud sebazáchovy.“

To platí aj teraz?

Dnes sú už tri centrály. Staré odbory, zrádzajú učiteľov dvadsať rokov, veď už dovolili vyššie úväzky, nepreplácanie nadčasov. Nové odbory sú naivní laici. A tretia centrála, bratislavské gymnáziá - ukázali, že odbory nerobia nič, držal som im palce. Vyhlásiť nepretržitý, neobmedzený štrajk, to mali, ak chceli byť tvrdí. Ale toto? Nakoniec prevládol chaos. Viesť odborový boj vyžaduje profesionála jednoznačne stojaceho na správnej strane. Možno tí starí odborári sú profesionáli, ale nemajú charakter, noví odborári majú charakter, ale nie sú profesionáli. A tie spontánne výbuchy v Trenčíne a Bratislave, to je laická záležitosť. Takže štrajk, je ďalšia vec, ktorá zníži renomé učiteľov. Ak si niekto myslel, že učitelia sú inteligentní, po tomto prípade si povedia: No, s tou inteligenciou to bohvie aké nie je. Strácame zase len body. Povedia si, že sme bojovali zle, nepovedia si, že sme bojovali charakterne.

Čo s nápadom verejného činiteľa?

To je dvojsečná zbraň. Znamenalo by to, že učiteľa nemožno napadnúť, inzultovať ho. Ibaže to sa tak často nestáva, takže by to skôr prinášalo vyššiu zodpovednosť a povinnosti a zároveň nebezpečenstvo za každú prijatú bonboniéru. Teda nám ponúkajú niečo, čo nič nestojí. Definitíva, to by bolo niečo iné. Ale to učiteľov nezaujíma, to nie je problém učiteľov.

d-120x90.jpg
Fíni učiteľom veria, inšpekciu dávno zrušili
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 704
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 376
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 543
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 898
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 234
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 029
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 816
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 805
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Sportnet

Montreal Canadiens - Philadelphia Flyers: ONLINE prenos zo zápasu základnej časti NHL. Hrá aj Juraj Slafkovský.

Sledujte s nami ONLINE prenos zo zápasu zámorskej NHL: Montreal Canadiens - Philadelphia Flyers.


Tomáš Záborský a František Gajdoš v zápase štvrťfinále play off hokejovej Tipos extraligy medzi HK Poprad - HK Nitra.

Pozrite si prehľad športových udalostí v piatok 29. marca. Aký je program dňa?


Janka Števková a Martina Kahulcová  na pretekoch Cape Epic.

Slovenská dvojica obsadila na Cape Epic 7. miesto.


Slovenský stredopoliar Stanislav Lobotka v zápase proti Nórsku.

Futbalisti odohrali prvé zápasy v príprave na EURO.


SkryťZatvoriť reklamu