Lodník, vodohospodár, krajinný inžinier aj architektka hovoria o našom veľtoku s veľkým rešpektom.
BRATISLAVA. Na Dunaj sa dostal už ako mladý chlapec v roku 1955, keď nebolo jednoduché cestovať, „Rieka bola jednou z mála brán do sveta,“ hovorí bývalý lodník a zamestnanec bratislavského prístavu Juraj Bohunský.
Ako sa odvtedy Dunaj zmenil a ako sa bude meniť, ukazuje rozprávanie štyroch ľudí, ktorých život je s našou najväčšou riekou spätý.
Skrotená rieka
Bohunský hovorí, že rieka, i plavba na lodiach s prevažne manuálnou obsluhou, vyzerali úplne inak. Väčšina vodných priehrad neexistovala a plavba k Čiernemu moru po divokej rieke bola nezriedka dramatická.
„Najmä v kaňonoch v Transylvánskych Alpách, cez ktoré si Dunaj razil cestu, dochádzalo k mnohým haváriám a boli lemované vrakmi. Dnes sa tam plavíte po pokojnej hladine.“
Ani Slovenskom sa neprechádzalo tak idylicky ako dnes. „Práve na našom území prebieha geografický zlom spádu rieky a v oblasti dnešného Vodného diela Gabčíkovo sa usádzali milióny a milióny ton štrku.“
Po budovaní priehrad na hornom toku Dunaja zas začala hladina klesať a „remorkéry v bratislavskom prístave vírili namiesto vody blato“. Bývalý lodník preto na výstavbu Vodného diela Gabčíkovo nedá dopustiť.
Bol to ničivý živel
Takmer celý profesionálny život spojil s Dunajom a Gabčíkovom aj vodohospodár Pavel Virág. „K Dunaju som sa dostal pri výstavbe sústavy vodných diel, keďže moja špecializácia súvisela s bezpečnosťou vodných priehrad,“ hovorí rodák od Nitry.
„Mal som to šťastie, že som bol na dne stavebnej jamy elektrárne i pri budovaní bezpečnostného pozorovacieho a meracieho systému.“
Vodohospodár, ktorý strávil 23 rokov vyhodnocovaním bezpečnostných rizík najmä na Dunaji a zabezpečovaním protipovodňových opatrení, varuje pred jeho podceňovaním. „Mnoho ľudí zabúda, na aký nebezpečný živel sa Dunaj dokáže premeniť.“
Pripomína ničivú povodeň z roku 1965, ktorá zdevastovala tisíce domov a stovky kilometrov ciest a zo Žitného ostrova načas vyhnala desaťtisíce ľudí.
Povodeň urýchlila úvahy o výstavbe Vodného diela Gabčíkovo. „Málokto vie, že pri jeho výstavbe došlo k rekonštrukcii a zvýšeniu ochranných hrádzí nielen na Dunaji od Gabčíkova po Štúrovo, ale aj na prítokoch Ipeľ, Hron, Váh a Malý Dunaj.“
Ostrov na púšti
Nesporné vodohospodárske, plavebné či energetické prínosy Gabčíkova majú aj temnejšiu stránku. „Ako dieťa som krajinu okolo Dunaja vnímal ako raj na zemi, ako nezničiteľnú divočinu, ktorá je večná,“ spomína krajinný inžinier Gabriel Izsák.
„Po výstavbe Gabčíkova raj z veľkej časti zmizol,“ dodáva zamestnanec Chránenej krajinnej oblasti Dunajké luhy.
Výstavba vodného diela podľa neho zavŕšila proces, ktorý sa začal ešte budovaním hrádzí za Márie Terézie. „Kým človek nezačal rieku krotiť, rozlievala sa až do šírky 30 kilometrov.“ Reguláciou toku začal lužný ekosystém ustupovať a dnes sa zachovali iba jeho zvyšky v tesnej blízkosti starého koryta, okolo ktorého vznikla jedna z najmladších chránených oblastí.
„Kým ostatné chránené územia vytvárala príroda, naše je výtvorom vody a človeka. Je to ostrov v polopúšti kultúrnej poľnohospodárskej krajiny,“ opisuje výnimočnosť územia Izsák.
Vytvorenie chráneného územia, ktoré vzniklo pred desiatimi rokmi, už v okolí Dunaja prináša výsledky. „Vracajú sa sem druhy, ktoré dávno vymizli, ako sú bobor, vydra riečna alebo orliak morský,“ pochvaľuje si.
Mesto na rieke
Náš veľtok sa dynamicky mení aj na území Bratislavy. „Ja som sa v Dunaji naučila plávať. Dnes už mladí ľudia netušia, že kúpanie v rieke bolo súčasťou života Bratislavčanov,“ hovorí hlavná architektka hlavného mesta Ingrid Konrad.
„V nedeľu sme sa išli s rodičmi poprechádzať k rieke, na stanici propeleru sme si dali zmrzlinu, previezli sa na druhú stranu ku kolotočom. Toto tradičné spolužitie mesta s Dunajom, sa žiaľ, vytratilo,“ banuje.
Oživenie dunajského nábrežia považuje za jednu z hlavných priorít. „Naše mesto by nemalo ležať pri rieke, ale na rieke,“ hovorí architektka, ktorá by chcela na Dunaj dostať aj mestskú hromadnú dopravu podobnú benátskemu vaporettu, vodnému autobusu.
Veľa si sľubuje od projektu nového centra, ktoré vyrastie na petržalskej strane Dunaja oproti novostavbe Národného divadla. „Nové centrum mesta s verejnými priestormi, bývaním i výškovými budovami pritiahne k Dunaju aj Petržalku.“
Výrazne sa možno zmení aj známa panoráma s riekou a Hradom. Architekti totiž vidia výnimočný priestor na rozvoj mesta aj v neďalekom nákladnom prístave, ktorý by mohli časom prebudovať v štýle londýnskych dokov.
Téma MARTINA SNOPEKA
Animátor a režisér MARTIN SNOPEK nakrútil aj animovaný film Posledný autobus, ktorý získava ceny na festivaloch a je aj v predvýbere na Oscara. Málo sa podľa neho hovorí o kráse Dunaja.
Prečo vás Dunaj fascinuje?
„Voda, čajky, laná, lode a mosty, je to ideálne miesto na prechádzku so synom. Vysvetľujem mu, ako sa z malej mláky stáva potok, potom rieka a tá sa vlieva do mora a oceánu. Pri Dunaji sa môžete zamýšľať alebo sa stať námorníkom pri plavbe na Devín.“
Využíva Slovensko jeho potenciál?
„Dunaj preteká desiatimi krajinami a vlieva sa do Čierneho mora. Cez kanál Mohan-Dunaj sa viete dostať až k Severnému moru. Robia sa plavby do Viedne a Budapešti, ale mohli by pribudnúť výlety do Belehradu či do Bukurešti, alebo opačne do Lincu.“
V dokumente ORF o najkrajších miestach na Dunaji slovenskú časť toku vynechali. Právom?
„Neprávom. Na rieke máme galériu Danubiana, na vode sú na lodiach reštaurácie aj divadlo. V Jelke máme úžasný vodný mlyn, v Štúrove výhľad na ostrihomskú katedrálu.“
Rieka priťahuje dopravu i výstavbu, ktoré často vytláčajú prírodu a relax. Ako by malo moderné mesto konflikt riešiť?
„Nechcem robiť reklamu, ale dobrým príkladom je jedno nákupné centrum v Bratislave. Zahraničný investor priniesol kus európskej architektúry, popri nákupoch myslel aj na relax a vytvoril miesto na príjemné prechádzky popri tečúcej rieke s loďami. Do priestoru zakomponoval mostíky, terasky s chodníkmi a lavičky, ktoré dávajú pocit, že voda je k ľuďom bližšie a nedelia nás zbytočné zábrany.“
O Bratislave sa hovorilo aj ako o perle na Dunaji. Je táto metafora ešte na mieste?
„Verím, že za krátky čas pribudnú na Dunaji ďalšie zrekonštruované parníčky, v ponuke pribudnú ďalšie lodné výlety a atrakcie. A Bratislava sa stane skutočnou perlou na Dunaji.“
Dunaj - symbol socializmu aj slobody
Slovenských osobností sme sa pýtali, čo pre nich znamená Dunaj.
Michal Hvorecký, spisovateľ a autor románu Dunaj v Amerike
Od detstva pre mňa znamenal hranicu a nebezpečenstvo, ako aj nenaplnené túžby objavovať svet. Potom pre mňa dva roky stelesňoval tvrdú drinu vo firme, čo pripomínala sektu. Dunaj je pre mňa dnes silno spojený s písaním, so slobodou a dobrodružstvom. Aj tieto riadky píšem v Ulme, kde je Dunaj ešte riečka, nie veľtok ako u nás.
Gábor Bindics, riaditeľ Kultúrneho centra Dunaj v Bratislave
Pri zakladaní Kultúrneho centra Dunaj sme chvíľu uvažovali nad tým, či ponechať vôbec slovo Dunaj v názve. Mali sme pocit, že je až príliš spojené so socializmom, kedy dostávalo názov Dunaj skoro všetko, od obchodných centier až po cestovné kancelárie. No napokon sme dospeli k záveru, že tomu pravdepodobne bolo tak, lebo Dunaj predstavoval niečo, čo ľudí v tomto priestore spájalo. A keďže poslaním KC Dunaj je tiež ľudí spájať a posilňovať komunitu, rozhodli sme sa tento názov ponechať.
