Partizánskym kráčali proti asociálom tisíce. Vidia ich v gete, aké vybudovali desiatky miest po celej krajine.
PARTIZÁNSKE. Je to strašné, premávajú sa tu po námestí, nadávajú a okrádajú slušných ľudí, rozpráva pestovaná dáma vyhrievajúca sa na lavičke uprostred námestia.
Všetci tu vedia, že žijú z kšeftovania s autami a z predaja drog, prikyvuje jej rovesníčka.
Vždy boli drobné problémy, ale nikdy nás nevyhadzovali z kaviarní, nepochodovali proti nám a neposielali na nás extrémistov, krúti hlavou päťdesiatročný elegán v ružovej košeli a obleku.
Také sú dnešné Partizánske. Niežeby boli na Slovensku dve mestá s totožným názvom, to iba tak odlišne opisujú život v rovnakých kulisách komunity, ktoré tu spolu žijú desaťročia.
Oddelené svety sú tu priam hmatateľné. Len pár krokov za námestím stojí malé sídlisko s trojposchodovými tehlovými bytovkami. Medzi nimi sa tiahne ostnatý drôt rozdeľujúci štvrť na domy starousadlíkov a geto, kde mesto Rómov roky sťahovalo.
Štyri bytovky za plotom sú už značne poškodené, no hoci v nich tečie voda iba dve hodiny denne, neporiadok navôkol nevidieť.
„Getom by som to tu nenazýval. My hovoríme, že za plotom sú oni,“ usmieva sa 35-ročný Róm Dušan Kvasna, ktorý má medzi svojimi autoritu. Ako živnostník viacerých zamestnáva na fuškách po celom Slovensku.
Práce nie je nazvyš, zobrať musia všetko. Drsným dôkazom je práve plot s ostňami namierenými proti nim. „Ľudia z náprotivných bytoviek si kúpili pozemky okolo domov a mesto mi ako živnostníkovi dalo plot postaviť.“
Pre mesto robí aj teraz, no hoci je štvrtok, dnes nepracuje. Firma, ktorá opravuje miestny starobinec, jeho chlapom nezaplatila od augusta.
„Včera som si poplakala, vzala telefón a vynadala majiteľovi, že ak nepošle šek, prídem za ním aj s deťmi, lebo nemáme čo jesť,“ vraví Dušanova manželka Jana.
Aj ona má medzi susedmi slovo. Angažuje sa v občianskej hliadke, ktorá sa stará o čistotu v okolí, malé deti zas v krúžku učí tancovať.
Problémová mládež
A práve deti, zdá sa, sú najväčším problémom Partizánskeho.
„Najčastejšie riešime sťažnosti na 12 až 15-ročných výrastkov, ktorým sa už nechce chodiť do školy a chceli by sa vyrovnať dospelým, tak si to dokazujú vulgarizmami,“ hovorí vedúci hliadky mestskej polície Milan Ingeli.
Na mládež sa sťažujú aj ľudia zo susedstva. „Všetko sme tu dôchodcovia a deti nám tu behajú pod oknami, hulákajú, nadávajú, púšťajú hudbu a robia neporiadok,“ hovorí šesťdesiatnik, ktorý pred dvoma týždňami tiež pochodoval ulicami mesta.
Vyše 23-tisícové mesto, ktoré vybudoval v roku 1938 obuvník Ján Baťa, sa zviditeľnilo najväčším protestom proti „asociálom“ v krajine.
Okolo geta na Nábrežnej ulici, ktoré zahradili ťažkoodenci, pochodovalo tritisíc ľudí. Viedol ich primátor Jozef Božik, ktorý sa aj spolu s organizátormi pochodu z iniciatívy Daj stop asociálom dištancoval od prejavov neznášanlivosti.
Aktivista zo združenia Rómske etnikum Štefan Milo však po proteste podal na polícii trestné oznámenia.
„Nie je predsa možné, aby skupina extrémistov verejne vykrikovala heslá ako Smrť Cigánom alebo Cigáni do plynu,“ hnevá sa. Dištancovať sa podľa neho nestačí. „Verejný činiteľ by si mal uvedomiť, že formuje verejnú mienku.“
Primátor mesta najskôr spustil petíciu proti asociálom, v ktorej požaduje obmedzenie sociálnych dávok či trestnoprávnu zodpovednosť už pre 12-ročných.
Mestskí poslanci zas nedávno schválili prehradenie geta ďalším múrom, jednohlasne podporili aj pochod mestom.
„Nie sú to aktivity namierené proti etniku, ale asociálom. Aj keď to, že najväčšia časť z nich sa grupuje práve z tohto etnika, je pravda,“ reaguje primátor Božik.
Samosprávu vraj vyburcovali množiace sa incidenty. „V priebehu týždňa bol za bieleho dňa vykradnutý dom, vyhrážali sa poštárke a napadli taxikára,“ vymenúva.
Miestni Rómovia oponujú, že incidenty zveličuje práve primátor: „Hucká na nás celé mesto.“ Rómska iniciatíva Slovenska ho obvinila, že si na konflikte robí kampaň.
„Odkedy nastúpil, konečne sa robia poriadky,“ oceňuje naopak skupinka obyvateľov na námestí pred radnicou.
Božik politizáciu odmieta. Hoci má len 36 rokov, dlhé roky viedol mládežnícku organizáciu HZDS, bol podpredsedom strany, dve volebné obdobia je aj trenčianskym vicežupanom.
Štandardné mesto
Po porážke HZDS v parlamentných voľbách v roku 2010 vyzval predsedu Vladimíra Mečiara na odchod a prišiel o stranícky preukaz.
Založil si združenie Spolu sme Slovensko, ktoré hlása sociálnu spravodlivosť a vlastenectvo, a časom ho chce premeniť na celoštátne hnutie.
„Svoje miesto vidím v občianskej politike a zo združenia zatiaľ neplánujem budovať politickú stranu, ktorá by bola okamžite pripravená kandidovať,“ tvrdí Božik.
Dva týždne po pochode si primátor i obyvatelia mesta situáciu v uliciach pochvaľujú. Komunita z Nábrežnej sa stiahla a mesto vraj už dlho nebolo také pokojné.
Policajti pochodu taký význam neprisudzujú a situáciu v meste označujú za dlhodobo štandardnú.
V tomto roku v meste zatiaľ nedošlo k žiadnemu závažnému násilnému činu a polícii sa podarilo odhaliť až 60 percent krádeží.
„V roku 2012 došlo len k dvom lúpežiam, pričom ani v jednom prípade nešlo o asociálov,“ hovorí trenčianska krajská hovorkyňa Elena Antalová. Hádku poštárky s mladou Rómkou vyšetruje obvodný úrad ako priestupok, taxikár naopak incident podľa polície vyprovokoval.
Problémy medzi komunitami sú najmä verbálne. „Možno konštatovať, že v meste sa nezhoršuje bezpečnostná situácia a už vôbec sa nezvyšuje podiel asociálov na trestnej činnosti,“ tvrdí policajná hovorkyňa.
Keď však počúvate ľudí na oboch stranách plota, ťažko sa ubrániť pocitu, že hovorí o nejakom treťom Partizánskom.
