Funguje to ako švajčiarske hodinky. S francúzskym šarmom preberieme do svojej slovnej zásoby spojenia, no keby sme mali vysvetliť, odkiaľ pochádzajú alebo ako vznikli, bola by to pre nás španielska dedina. Alebo kanadský žart.
Niekedy je to jednoduché. Španielska chrípka sa skutočne rozšírila v roku 1918 zo Španielska, a krajina naozaj bývala kedysi centrom výroby gitár, nazvaných preto aj španielky, a plemeno dalmatínec tiež pochádza zrejme z Dalmácie.
Pôvod frazeologických spojení typu „pije ako Rus“ prípadne „talianska domácnosť“ alebo „anglický humor“ tiež netreba nejako zvlášť vysvetľovať.
Za ich vznikom sú stereotypy, ktoré hovoria najviac o našich obrazoch, predstavách a predsudkoch voči iným národom či etnickým skupinám. Nielen v Bulharsku sa používajú fiktívne bulharské konštanty, flámujú nielen Flámi, a „cigáni“ tiež všelikto.
Mnohé frázy však zostávajú ustálené v jazyku dávno po tom, ako pominuli skutočnosti, na ktoré odkazovali.
„Napríklad neaktuálnosť obrazu fajčí ako Turek nevyradila z používania tento jazykový stereotyp, hoci dnes je už ťažké určiť, ktorý národ holduje nikotínu viac, či Turci, alebo Slováci,“ hovorí Mária Košková zo Slavistického ústavu SAV Jána Stanislava v Bratislave.
Turci nám priamo nedali ani zalievanú kávu, u nás nazývanú turecká, lebo oni tú svoju varia v džezve. Ako vidieť, v skutočnosti je príbeh vzniku niektorých bežných slovných spojení celkom iný.
Španielska dedina
Tento výraz sa na označenie niečoho, čomu nerozumieme, používal už od 16. storočia, na svedomí to zrejme majú úzke uličky dediniek, v ktorých sa človek ľahko stratí.
Vtipné je, že Nemci používajú v týchto prípadoch výraz česká dedina - „böhmisches Dorf“, ktorý vznikol zrejme podľa skúsenosti Nemcov v Sudetách.
Angličania hovoria: „It's Greek to me!“ prípadne „That's Double Dutch!“
V Poľsku sa na označenie niečoho nejasného a trochu popleteného uchytilo nedávno spojenie český film.
Španielske vtáčiky
Ide o zopnuté plátky mäsa, najčastejšie z teľaciny, plnené vajcom a zeleninou.
Toto jedlo pripomínajúce vtáčika bolo vraj obľúbeným pokrmom cisára Rudolfa II., ktoré mu pripravoval jeho španielsky kuchár, odtiaľ teda pochádza aj jeho ustálený názov.
V Španielsku však toto jedlo budete hľadať zbytočne, tento recept je skôr súčasťou židovskej kuchyne.
Švédske stoly
Ide o spôsob podávania jedla na jeden stôl, z ktorého si každý zoberie, čo chce. Najčastejšie sa takto podávajú ryby, ale aj salámy či šunka a zelenina. Po švédsky sa tomu hovorí „smörgåsbord”, čo presne znamená stôl, pri ktorom si robíme chlebíčky.
Príkladom takého servírovania je aj vianočný stôl Švédov „julbord“. Jeho predchodcom bol v stredoveku „brännvinsbord“, na ktorý sa dávali drobné kúsky jedla, podávané k alkoholu.
Túto formu pohostenia zvolili vo švédskom pavilóne na Svetovej výstave v New Yorku v roku 1939, odkiaľ sa po úspechu ďalej rozšírila. V Nórsku sa používa výraz „koldtbord“ čiže studený stôl.
Švédska trojka
Označenie sexu v trojici (najčastejšie dvoch žien a jedného muža) má vraj pochádzať ešte zo stredovekej severnej Európy, kde muži boli dlho na vojenských výpravách a prebytok žien sa riešil týmto spôsobom. Fínska trojka sa hovorí kombinácii dvoch mužov a jednej ženy.
Ruské vajce
Podľa legendy mali kedysi také vajce doplnené vlašským (čiže talianskym) šalátom pripraviť Taliani pre ruských hostí, pričom mal vzniknúť aj tento názov.
Ruská zmrzlina
Smotanovú zmrzlinu podávanú medzi dvomi oplátkami vyrábali v sovietskom Rusku od 30. rokov minulého storočia. Už vtedy sa vyvážala aj do bývalého Československa.
Jej boom však nastal v 80. rokoch, keď sa výroba aj vďaka masívnej výstavbe nových fabrík zvýšila o 60 percent.
Ruská zmrzlina sa takto dostala do všetkých krajín východného bloku.
V 90. rokoch ju z trhu vytlačili západné mrazené výrobky, zmrzlina, ktorá sa dnes predáva pod touto značkou, u nás už nebýva vyrobená v Rusku a nemá ani taký obsah tuku ako pôvodné kvalitné smotanové výrobky.
Ruské koleso
Tento druh zábavy vymysleli v Amerike na konci 19. storočia, o jej rozšírenie sa však skutočne postarali ruskí majitelia kolotočov.
Jednou z najstarších atrakcií toto druhu bolo koleso vo viedenskom parku Práter, sprevádzkované už v roku 1897. Aj preto sa napríklad v nemčine označuje ruské koleso ako viedenské (Wiener Riesenrad).
Francúzske zemiaky
Jedlo zložené zo zemiakov zapekaných s údeninami, niekedy aj s vajíčkom, smotanou a syrom dostalo názov francúzske zemiaky zrejme preto, že kráľ Ľudovít XIV. si mohol medzi prvými Európanmi pochutnávať na zemiakoch čerstvo dovezených z Ameriky.
V samotnom Francúzsku sa podobné jedlo volá „tartiflette“ a spropagoval ho v 80. rokoch z komerčných dôvodov istý výrobca syra.
Francúzsky kľúč
Prečo sa nástroju na uťahovanie a doťahovanie hovorí francúzsky kľúč nielen na Slovensku, ale aj v Maďarsku či Bulharsku, nevedno.
Vo Francúzsku či v Nemecku, Portugalsku i Španielsku sa kľúču s nastaviteľnou hlavicou hovorí „anglický“, keďže ho vynašiel v roku 1842 anglický inžinier Richard Clyburn. Iní považujú za jeho vynálezcu zas Angličana Edwina Bearda Buddinga.
V Dánsku, Poľsku či Izraeli sa označuje ako švédsky, keďže to bol práve švédsky vynálezca Johan Petter Johansson, ktorý získal v roku 1891 patent na zlepšený nástroj, ktorý sa prakticky používa dodnes.
Kanadský žart
Pôvod tohto spojenia môžeme hľadať u českých medzivojnových trampov, ktorí považovali Kanadu za krajinu, v ktorej vám prepáčia, ak si zo svojich priateľov či kolegov trochu vystrelíte.
Bludný Holanďan
Označenie bezcieľne potulujúceho sa človeka vychádza zo stredovekej severskej legendy o námorníkovi, ktorý podpísal zmluvu s diablom. Posádky lodí vraj občas v hmle vídavali jeho opustenú loď.
