ROZHOVOR KAROLA SUDORA
Soňa Bulbeck: Islam v sebe nemá zlé posolstvo

Vďaka vyučovaniu angličtiny sa pravidelne stretáva s domácimi obyvateľmi Saudskej Arábie, čím vniká do spôsobu ich myslenia a života. Nemyslí si, že islam niekoho tlačí k múru, problémom sú umelé pravidlá extrémistických moslimov nad rámec Koránu. Ženy sú tam vraj skutočnými hlavami rodín. Soňa Bulbeck v otvorenom rozhovore pre SME.sk.

Váš otec je evanjelický farár. Ako vás ovplyvnil?

Všetkých nás viedol k duchovným hodnotám, hoci viera nebola zlučiteľná s vtedajším režimom. Čítali sme iné knihy ako väčšinová populácia, počúvali Hlas Ameriky a Slobodnú Európu. O všetkom sa s nami rozprával. Je veľmi vzdelaný, dohovorí sa piatimi jazykmi. Ak som od neho niečo prevzala do výchovy vlastných detí, je to ochota vysvetľovať. U nás na otázku „prečo“ nikdy nepadla odpoveď „lebo“.

O viere ste nikdy nepochybovali?

Určite nie o tom, či existuje Boh. Ale dala som si tú námahu a poctivo preštudovala aj informácie o iných cirkvách. Otec nás viedol k tolerancii a chápaniu iných, tak sa toho držím. Atmosféru v kostole som milovala už ako dieťa, dokonca som sa hojdávala na kostolných zvonoch.

Žijete v Saudskej Arábii. Myslíte si, že sa raz obrúsia hrany medzi kresťanmi a moslimami?

Nie som skeptik. Dala som si tú námahu a veľa si prečítala z Koránu. Islam v sebe nemá žiadne zlé posolstvo. Problém je, že si z neho extrémistické skupiny vyťahujú a účelovo vykladajú pasáže, ktoré sa im práve hodia. Koniec koncov, aj v mene kresťanskej viery sa kedysi upaľovalo, diali sa križiacke výpravy, takže zneužívanie formulácií v svätých knihách nie je vlastné len moslimom. Problém nespočíva v náboženstvách, ale v ľuďoch.

Nemyslím si, že moslimovia sa snažia niekoho tlačiť k múru

Slovensko sa moslimov bojí. Ukazuje na negatívne skúsenosti z Francúzska či Nemecka, nedovolí im postaviť mešitu. Je ten strach oprávnený?

Neviem to posúdiť. V Saudskej Arábii nás síce raz chceli veľmi decentne presvedčiť, aby sme konvertovali na islam, ale nemám pocit, že moslimovia sa snažia niekoho tlačiť k múru. Problém je skôr v umelých pravidlách, ktoré sa niekde zavádzajú nad rámec Koránu. Islam je totiž veľmi jednoduché náboženstvo – presne definuje, čo majú veriaci robiť, a oni s tým sú spokojní, lebo im to uľahčuje život. Nemusia príliš premýšľať nad tým, čo je dobré a čo zlé, všetko je dané. Zmätení sú z toho len mladí ľudia.

Dôvod?

Islam napríklad nie je príliš naklonený hudbe, ale všetci mladí tam majú iPhone a počúvajú západnú muziku. Aj moje študentky. Pýtala som sa ich, či v tom nie je rozpor, keďže ostatné pravidlá dodržiavajú – päťkrát denne sa modlia, chodia zahalené, poslúchajú rodičov a podobne. Odpovedali, že hudby sa nevzdajú, že ju milujú a hotovo.

František Šebej mi raz povedal, že si islam nemôže ctiť, lebo ženy sú v ňom objektívne menejcenné. O zatváraní, bičovaní, kameňovaní či sťatí za veci, ktoré v našej kultúre prehreškami vôbec nie sú, ani nehovoriac. Špeciálne spomínal práve Saudskú Arábiu.

Problém je, že o mnohých veciach, ktoré sa islamu vytýkajú, nenájdete v Koráne ani zmienky. Veď dokonca mnohé iné moslimské krajiny kritizujú Saudskú Arábiu, že to s tou prísnosťou preháňa, že robí zlé meno aj im. Zaviedla totiž množstvo umelých pravidiel, ktoré nemajú oporu v Koráne. Príkladom je zákaz šoférovania žien. V iných moslimských krajinách s tým nemajú žiadny problém. Saudi však zdôrazňujú, že ho zaviedli nie na diskrimináciu, ale ochranu žien.

Zahaľovanie ženy chráni kvôli sexuálnej frustrácii mužov

Ako sa dá také niečo zdôvodniť a otočiť to z diskriminácie na ochranu?

V Saudskej Arábii sú ženy mužmi stavané na piedestál, hoci z nášho pohľadu to vyzerá inak. Napríklad ja, aj keby som mohla, tam za volant nesadnem. Viete, ako príšerne jazdia tamojší muži? Semafory sú na ozdobu, na päť- a viacprúdových diaľniciach stvárajú neuveriteľné veci. Komu je život milý, jazdiť by tam nemal, nedodržiavajú sa žiadne predpisy, ignorujú sa aj smerovky. Okrem toho vedú svetový rebríček v počte smrteľných úrazov za volantom, za posledný polrok ich majú 19 denne. Takže aj zákaz šoférovania žien je zdôvodňovaný práve ochranou ich bezpečnosti.

Ony samy nevnímajú, že majú menej práv ako muži?

Väčšina nie. Berú to ako platné pravidlá, ktoré sa dodržiavajú. Kedysi nemali ani kartičky, ktoré slúžia ako náš občiansky preukaz, ich identitu museli vždy potvrdiť aspoň dvaja príbuzní mužského pohlavia. V súčasnosti ich už vlastnia, dokonca majú aj volebné právo, ale napríklad na verejnosti musia byť stále zahalené v čiernej abáji a šatke. Ešte aj to zahaľovanie sa zdôvodňuje ako ochrana ženy.

Pred čím?

Treba si uvedomiť sexuálnu frustráciu tamojších mužov. Predmanželský sex je tam prísne zakázaný, kto sa ho dopustí, môže skončiť vo väzení. V horšom prípade, ak sa mu dokáže nemanželský sex, až na popravisku. Znamená to, že mladý muž sa môže milovať so ženou, až keď sa ožení. Ale na to, aby sa oženil, musí preukázať otcovi nevesty istý majetok, takže najskôr musí zarábať. To už môže mať aj 25 rokov. Okrem toho v krajine pracuje asi sedem miliónov zahraničných robotníkov. Tí tam žijú mnoho rokov bez svojich žien, bývajú aj desiati v jednej izbe, celú výplatu posielajú rodine do Bangladéša alebo inam. Abája tie ženy teda naozaj chráni.

Nie je to alibizmus?

Nie. Keď idete po tamojšej ulici a robotníci sedia, lebo majú prestávku, vyzliekajú vás očami – na veku ženy nezáleží. Ja sama by som tam v tričku a kraťasoch na ulicu nevyšla, hoci v takej Líbyi som s tým nemala žiadny problém.

Lenže celé to môžeme aj otočiť –  ak by ženy nechodili zahalené, ale oblečené ako u nás, a ak by sa ľudia vo vzťahu mohli milovať, nemuseli by sme hovoriť o potenciálnej sexuálnej frustrácii.

Je to možné, problém je, že pravidla tam nik nezmení, a tak ženám pomáha aj abája. Nezastávam sa toho systému, len vysvetľujem okolnosti tak, ako boli podané mne. Hovorila som aj s jedným mojím študentom. Pýtal sa, či mi abája neprekáža. Odpovedala som, že vôbec, že som prišla do ich krajiny, a tak je normálne, že sa prispôsobím ich pravidlám. Kto chce s vlkmi žiť, musí s vlkmi vyť.

V saudských denníkoch sa dajú nájsť správy aj o tom, ako sa niektorí muži správajú k takzvaným „maid“, teda k slúžkam, ktoré pochádzajú výhradne z chudobných krajín. Neraz musia byť sexuálne povoľné nielen pánovi domu, ale aj starším synom. Nezabúdajme, že Saudská Arábia má asi dve tretiny obyvateľstva vo veku do 30 rokov, teda je presne v opačnej pozícii ako prestarnuté krajiny Západu.

foto: Soňa Bulbeck v abáji a šatke - oblečení saudskoarabských žien

Mladých mužov pre možné obťažovanie nepustia do obchodných domov

Mladí tam ale používajú internet a fungujú na sociálnych sieťach, takže predpokladám, že sexualita ako taká im nie je neznáma.

Ženy na sociálnych sieťach musia mať zahalené tváre a stránky, ktoré majú v názve slovo sex, sú blokované. Paradoxne na to doplatila aj stránka Middlesex University. Iná vec je, že tam funguje množstvo odblokovacích softvérov, takže to mladí vedia obísť. Pozor, netvrdím, že každý chlap je tam frustrovaný a len čaká, kedy niekoho znásilní. Vychádzam však z logiky, že ak tam muži nemôžu mať sex pred manželstvom a sú ich milióny, to riziko významne stúpa. Okrem toho tamojší chlapi sa často nevedia správať k ženám. Prídu študovať do zahraničia a vôbec s nimi nedokážu komunikovať.

Prečo?

Lebo sú odmalička oddeľovaní od žien. V škole, vonku, v práci, všade. Veď mladých chalanov nepustia samých ani do obchodných domov práve pre riziko, že by tam obťažovali ženy.

Ako teda nakupujú?

Tak, že idú s rodinou, alebo sa v krajnom prípade oblečú do matkinej alebo sestrinej abáje a predstierajú, že sú ženy.

foto: Rijád je jedno obrovské stavenisko

Špicľovanie pred sobášom

Nevestu si vyberá samotný muž?

Kdeže. Ak sa chce oženiť, najskôr požiada svoju matku, aby mu našla nevestu. Tá začne robiť prieskum, a keď nájde potenciálne vhodnú manželku, sadne si s jej matkou a prebieha medzi nimi základná výmena informácií.

Mladý do toho nemôže hovoriť?

Nie, lebo ešte spolu nehovorili otcovia oboch strán. Keď sa matky dohodnú, stretnú sa aj oni a preberajú spolu majetkové a platové záležitosti. A potom sa rozbehne takzvané špicľovanie.

Prosím?

Cieľom je zistiť si o mladom čo najviac informácií – u imáma v mešite, v práci, u známych a podobne, aby bol jasný morálny profil uchádzača o ruku nevesty.

Dovtedy sa mladí vôbec nestretnú?

Keď všetko sedí, prebehne stretnutie nevesty a ženícha v prítomnosti nevestinho otca. Ona je stále zahalená, vidí len jej oči. O tom, ako spoločne fungovať, sa mladý pár dozvedá na školeniach. Fáza samotného zbližovania mladého páru trvá niekedy až tri mesiace.

Kedy muž uvidí svoju nevestu odhalenú?

Najskôr počas svadobnej noci. Ale nič nie je čiernobiele. V praxi to funguje tak, že keď sú mladí šikovní, potajomky si vymenia telefónne čísla a komunikujú vopred aj bez dozoru rodičov.

Ak sa manžel nespráva slušne, ručne mu to vysvetlí ženina rodina

Je pravda, že muži oficiálne nesmú vidieť ani fotky odhalených žien?

Samozrejme. Napríklad svadobné fotky, na ktorých sú ženy v šatách s holými členkami či ramenami, môžu vidieť výhradne ženy. Je to škoda, lebo tamojšie ženy sú krásavice. Nahodené, namaľované, neskutočne nádherné stvorenia, doslova princezné. Ale takto sa môžu prezentovať len medzi ženami.

Má zmysel zakazovať to, ak ich muži vidia priamo počas svadby?

Svadby prebiehajú tak, že vymódené ženy sú v jednej miestnosti a muži v druhej. Vzájomne sa vôbec nestretnú.

Netancujú spolu?

Nie, ženy a muži v tejto krajine spolu vôbec netancujú.

Existujú tam rozvody?

Áno, je ich veľa a majú stúpajúci trend. Problém je, že automatické právo na deti má otec, tak si žena dobre rozmyslí, či do toho pôjde. Väčšina návrhov je však aj tak od nich, lebo muži môžu riešiť svoju nespokojnosť inak – tým, že si vezmú ďalšiu ženu. Spolu ich môžu mať až štyri. Aj ženy však môžu razantne zakročiť voči manželovi, ktorý sa k nim nespráva adekvátne.

Ako?

Na scénu nastúpia jej bratia alebo iná mužská časť rodiny, ktorá to manželovi vysvetlí ručne - stručne.

Potrebujú slúžky, lebo vily strednej vrstvy sú oproti našim obrovské

Ženy teda nie sú v submisívnom postavení?

Ženy sú skutočnými hlavami rodín, hoci to tak možno navonok nevyzerá. Rozhodujú o všetkých dôležitých veciach v rodine – napríklad o výbere školy pre deti, výbere spoločnej dovolenky, bežnom chode domácnosti a podobne. Muži vôbec neriešia, kde a čo ženy nakupujú, je to na ich rozhodnutí. Majú svoju kartu, ktorou platia a hotovo.

Ako sa žena dostane do obchodu, keď nemôže šoférovať a v krajine neexistuje žiadna verejná doprava?

Odvezie ju súkromný šofér. V strednej vrstve je to bežná vec podobne ako slúžka.

Aké je postavenie slúžky?

Je to individuálne, záleží na rodine. V niektorých majú rovnakú slúžku už viac ako 20 rokov a ona je tam spokojná, iné utečú po dvoch týždňoch. Jej štandardnou úlohou je upratovanie, pranie, žehlenie a nakupovanie. Domáca pani v obchode ukáže na tovar a slúžka ho naloží do vozíka. Ich platy sú pritom biedne, možno 1200 rialov mesačne, čo je asi 250 eur. Mnohé dostanú mobil, aby mohli komunikovať s rodinou, alebo raz za čas deň voľna. Nie je to ľahký život.

Stredná vrstva nevie zvládnuť upratanie domu?

Priemerná saudská vilka má asi sedem až osem spální, každá má vlastnú kúpeľňu, miestnosť pre návštevy, kúpeľňu pre hostí, jedáleň pre nich, kuchyňu, vybetónovaný dvor, mnohí majitelia majú bazén...

Naozaj hovoríme o strednej vrstve?

Áno. Saudské domy sú v porovnaní s našimi obry. A takmer všade majú leštený mramor, ktorý je u nich pomerne lacný. Okrem toho je tam neuveriteľné množstvo jemnučkého prachu, takže slúžky majú čo robiť.

Práve pre ne vzniklo napätie medzi Indonéziou a Saudskou Arábiou. Na blogu ste písali, že 43-ročnú slúžku popravili za vraždu domácej, u ktorej slúžila niekoľko rokov. Chcela ísť domov, ale nemala peniaze a doklady, rodina jej nedávala mzdu a odmietala jej aj povolenie na výstupné víza. Nakoniec jej praskli nervy a ubila domácu tĺčikom na mäso.

Áno, ale keď saudská rodina zabila slúžku zo Srí Lanky, pozostalým musela zaplatiť odškodné len asi 10-tisíc dolárov. Indonézii sa tiež nepáčilo, že ju Saudská Arábia o poprave ani neinformovala, dokonca ihneď poslala dva milióny rialov za ďalšiu krajanku, odsúdenú za vraždu domáceho, aby zabránila poprave. Slúžka pritom konala v sebaobrane, keď sa ju domáci pán pokúšal znásilniť. Indonézska vláda tiež preto zastavila nábor pracovných síl do Saudskej Arábie, čo jej spôsobuje problémy, pretože isté práce domáci robiť jednoducho nebudú. Naopak, mnohí Indonézania si tak nemajú možnosť privyrobiť. V Saudskej Arábii pracuje viac ako 1,2 milióna Indonézanov.

Keby som sa tam prejavila ako kresťanka, vyhostia ma

V krajine je úplne zakázaný alkohol. Aj sa to rešpektuje?

Oficiálne áno. Alkohol sa nesmie dovážať, nedostanete ho kúpiť ani ho nepodávajú v hoteloch či reštauráciách. Na druhej strane, samotná polícia tam priznala, že za rok chytila viac ako 250 opitých vodičov v meste Jeddah. Koľkých potom ešte nechytila? Je to krajina kontrastov a extrémov.

Ako sa dostane alkohol do krajiny?

Ako všade, aj tam fungujú rôzne pašerácke skupiny.

Mali ste v krajine problém ako kresťanka?

Nie, lebo dodržiavam pravidlá. Napríklad nesmiem mať na krku krížik a nesmiem vstúpiť do Mekky a Mediny. V okruhu päťdesiatich kilometrov okolo týchto miest vás skontrolujú, a ak máte v doklade uvedené, že ste kresťanka, otočia vás, aby ste tie miesta neznesvätili.

Podobné, hoci v malom, sa občas deje aj u nás. V Levoči mi domáci rozprávali, že tam na obhliadku kostola nevpustili turistu – moslima.

O tom nič neviem, ale sú to zvláštne prístupy. Na druhej strane faktom je, že keby som sa v Rijáde navonok prezentovala ako kresťanka, vyhostili by ma.

Môžete si sadnúť sama do reštaurácie alebo kaviarne?

Môžem, ale iba v takzvanej „family section“, teda v priestoroch vyhradených pre rodiny. Sú však aj obchodné domy, kde majú len ženské poschodia, a tam si môžem dať trebárs kávu s kamarátkou. Vždy však bez muža.

A keď si chcete sadnúť s nejakým kamarátom?

Vylúčené, veď bez prítomnosti môjho manžela dokonca nesmiem sadnúť do auta s iným mužom. Alternatívou je, že ak tam nebude môj muž, bude prítomná aspoň kamarátova manželka. Voziť nás teda smie len oficiálny šofér, a to buď rodinný, z nášho ubytovacieho rezortu, prípadne taxikár. Príklad – manželovi som chcela k narodeninám tajne kúpiť darček vo filipínskej štvrti Rijádu, a tak som jeho kolegu, Filipínca, poprosila, aby ma tam odviezol. Odpovedal, že súhlasí, ale musíme počkať, kým bude mať jeho manželka voľno.

Nevera sa dá praktizovať aj tak, že milenec sa zahalí ako žena

Na prvý pohľad to vyzerá, že tam vlastne ani nemôže fungovať nevera. Nepochybujem však, že ľudia sú vynaliezaví.

Jasné, že sú. (smiech) Opäť príklad – neverná manželka sa nechá rodinným šoférom doviezť k nákupnému centru a vojde doň vchodom 1. Bezpečnostná služba pri tomto vchode ju teda vidí a vníma tak, že všetko je v poriadku. Ona však prejde obchodom a vyjde na ulicu východom číslo 5. Tam zastane auto s iným šoférom, vezme ju k milencovi, a o tri hodiny sa rovnakým spôsobom vráti. Potom sa doma manželovi posťažuje, že v tom obchode majú hrozný výber tovaru.

Slušný systém.

Existuje aj ďalší. V mnohých domoch totiž funguje oddelená mužská a ženská časť. Manžel, samozrejme, do tej ženskej nesmie vojsť. Ak mu teda žena zahlási, že ju príde navštíviť kamarátka, on to akceptuje. Šofér dovezie kamarátku, v skutočnosti je ňou však milenec, ktorého manžel nemá šancu identifikovať, keďže je kompletne zahalený.

Muži a ženy sú oddelení aj na univerzitách. Platí, že chlapi nesmú prednášať ženám?

Môžu, ale robí sa to tak, že ženy sedia v auditóriu a sledujú výklad na obrazovke, pričom profesor sedí v pracovni a sníma ho kamera.

Dostane sa človek ako vy dovnútra saudskej domácnosti?

Nie celkom, lebo všetky rodiny majú striktne oddelenú domácu a hosťovskú časť domu. V jednej rodine učím už rok, ale do súkromnej časti domu som sa dostala len vtedy, keď sa v hosťovskej pokazilo WC. Inak nie je šanca. Razia zásadu môj dom, moje kráľovstvo. A nefunguje to tak len vo vilách, ale aj v bytoch.

Moslimovia sa modlia päťkrát denne. Ako to praktizuje personál v obchodoch?

Každé nákupné centrum má vlastnú mešitu. Ak práve nakupujete, vyberáte si tovar, a príde čas modlitby, máte dve možnosti – buď ihneď zaplatiť, alebo vás tam nechajú a musíte čakať, kým sa modlitba neskončí. V supermarkete stlmia svetlá, vypnú terminály, v kaviarni si vtedy nedáte ani kávu, lebo sa všetky zatvoria.

Revolúcia sa nechystá

V mnohých moslimských krajinách prebehli revolúcie, o Saudskej Arábii v tomto smere nepočuť. Prečo?

Ak sa tam niečo udeje, bude to zrejme iniciatíva žien. Inak tam panuje pokoj, o revolúcii sa nehovorí. Je to tak preto, lebo obyvateľom je vlastná kmeňová spolupatričnosť a netúžia ani po vytváraní politických strán či občianskych združení. Revolta im nesedí, len občas vznikajú výnimky, iniciované práve ženami. Napríklad minulý rok 17. júna mali deň, keď sa rozhodli vyjsť do ulíc v autách a poukázať na nezmyselnosť zákazu šoférovania. Zapojilo sa ich možno 60 či 70, všetko ženy, ktoré získali vodičský preukaz v zahraničí. Tento rok to však bolo úplne bez efektu. Je to pritom téma, ktorá sa tam permanentne vracia na stránky novín.

Dôvod?

Majú tam vysokú nezamestnanosť žien a čím viac ich chce pracovať, tým viac ich musí riešiť, ako sa do tej práce dostane. Problém s prácou je logický – žena nesmie pracovať tam, kde sú muži, čiže aj sekretárku môže robiť len žene, a žiadni muži tam nesmú chodiť ani na porady, návštevy a podobne.

O verejnej doprave sa tam vôbec neuvažuje?

Spomína sa metro, ktoré by mali postaviť v Rijáde, ale podľa mňa to tak skoro neuspeje, keďže by museli mať osobitné vozne aj nástupištia pre ženy a mužov.

Aké sú tamojšie platy?

Úradníci a zamestnanci IT firiem majú okolo 10-tisíc rialov, teda asi dvetisíc eur. V pohode vyžijú, vily alebo apartmány si kupujú na hypotéky, ktoré sú dosť podporované štátom. Navyše platí, že islamské banky vás nesmú zdierať na úrokoch, je to v rozpore s ich vierou a označované ako úžera.

Fičia tam kuvajtské a egyptské telenovely

V Saudskej Arábii nie sú kiná, divadlá, neorganizujú sa tam koncerty. Vy ste sa divadlu venovali roky. Nechýba vám?

Chýba, ale musím to akceptovať. Ak chceme s manželom kultúru, môžeme sa k nej dostať na ambasádach, ktoré organizujú koncerty aj premietanie filmov. Divadlo tam  nemá tradíciu, nikdy ho nerobili. Kino majú len jedno, na hraniciach s Bahrajnom, funguje v špeciálnom režime. Ale zase je 3D. (smiech) Dôvodom neexistencie týchto typov kultúry je aj to, že na verejnosti sa nesmú stýkať muži so ženami.

Čo filmy v televízii?

S domácou tvorbou je problém, vo veľkom tam však fičia kuvajtské a egyptské telenovely. Tie sú naozaj v kurze.

Ako vnímate ramadán? Na jednej strane sa moslimovia celý deň postia, na druhej v noci hodujú. Ide vôbec o pôst? Na blogu ste písali, že niektorí počas neho priberú.

S kamarátom moslimom som o tom dlho debatovala. Pýtala som sa ho, prečo týrajú telo tým, že v tých horúčavách cez deň nesmú vypiť ani len kvapku vody. Keď som odtiaľ nedávno odlietala, bolo 47 stupňov v tieni. Slnko vychádza ráno okolo o piatej, zapadá asi o siedmej, čiže sú hladní a smädní 14 hodín. 

Čo odvetil?

Že si zvyknem. Že prvé tri či štyri dni budem malátna, potom sa organizmus prispôsobí. Vraj sa treba pred východom slnka poriadne napiť vody a človek to zvládne. Keď som argumentovala, že to nemá logiku, vravel, že má, lebo sa tešia z toho, ako to vydržali. Ramadán je pre nich radostný mesiac, všetci sa naň úprimne tešia. My to nedokážeme pochopiť ich optikou, ale faktom je, že nepoznám moslima, ktorý by z toho sviatku nemal radosť. Môžu ním Alahovi ukázať, že sú dobrými veriacimi, a tak sa snažia. Stretávajú sa celé rodiny, v noci debatujú, hodujú, zabávajú sa. Navyše vtedy majú iné, spievané modlitby a do mešity môžu ísť aj ženy. Celé to má slávnostný ráz.

U nás sú na pohľad rozoznateľné sociálne rozdiely, napríklad bezdomovec pôsobí inak ako príslušník strednej vrstvy. U nich sú všetky ženy zahalené v čiernej abáji. Dá sa podľa nich rozpoznať spoločenský status?

Mnohé ženy majú tú abáju vyšívanú, s ornamentmi, takže sa dá predpokladať, že sú bohatšie ako iné. V princípe však nemajú snahu na seba upútavať pozornosť, takže väčšina ich má jednotné, jednoduché a čierne bez ohľadu na bohatstvo.

Je bežné, že sa tamojšie ženy maľujú?

Jasné, aj keď sú zahalené, najmä oči. Lenže pred každou modlitbou si to musia zmyť a po nej sa maľovať nanovo. Keď idú na párty, mali by ste vidieť tie šaty, mejkapy, účesy, všetko. Keď som to videla, hovorila som si, že by pokojne mohli ísť aj do Paríža. Samozrejme, na párty sú len ženy.

Napriek obmedzeniam som tam šťastná

Ako dnes vnímate tú krajinu?

Na začiatku som sa mnohým veciam čudovala, veď aj preto som začala blogovať, chcela som ventilovať svoje dojmy. Diskutéri mi neraz napíšu, že sa na tamojší život sťažujem.  Ja to tak nevnímam. Opisujem a komentujem len to, čo vidím a zažijem. Problémom sú možno aj nekvalitné fotografie, ktoré tam dávam, lebo oficiálne sa tam na verejnosti nesmie fotografovať, takže to môžem robiť len potajomky. V skutočnosti som v tejto krajine napriek všetkým obmedzeniam šťastná.

Fotografovať nemôžu ani turisti?

Saudská Arábia neposkytuje turistické víza, takže je vylúčené, aby ste tam šli na dovolenku. Chodia tam len obyvatelia niektorých blízkych krajín alebo moslimovia na púť do Mekky či Mediny. Zvyšné možnosti tvoria pracovné a rodinné víza pre rodinných príslušníkov zahraničných zamestnancov, biznis víza a transfer víza.

Koľko je tam Slovákov?

Neviem presne. Osobne poznám dve Slovenky – jedna pracuje ako zdravotná sestra v Rijáde, druhá učí angličtinu. Kontaktoval ma aj jeden Slovák, čo robí pre nemeckú firmu, ale veľa nás tam asi nebude. Koniec koncov, Slovensko tam ani nemá ambasádu. Ja s manželom sa pravidelne zúčastňujeme na akciách, ktoré organizuje tá česká.