V Prezidentskom paláci vlhnú múry a padá omietka

Palác postavili v 60. rokoch 18. storočia ako letné sídlo grófa Antona Grassalkovicha.

BRATISLAVA. V bratislavskom Grassalkovichovom paláci stále vlhnú múry a opadáva omietka, odstránenie týchto problémov je však zatiaľ v nedohľadne.

S niektorými nevyhnutnými opravami sa v pracovnom a reprezentačnom sídle prezidenta začalo už vlani, v čiastočnej rekonštrukcii sa pokračuje aj tento

Kancelária prezidenta nechá v paláci za takmer 39-tisíc eur vyregulovať vykurovací systém, spustila tiež verejné obstarávanie na nákup nového výťahu s predpokladanou hodnotou 30-tisíc eur bez DPH.

Pre zatekanie pri dažďoch dokončili v júli výmenu 26 kusov okien. Firma, ktorá sa o výmenu postarala, za to zinkasovala viac než 38-tisíc eur.

"Ďalšie práce, ktoré treba zabezpečiť v nasledujúcich rokoch, sú sanácia vlhnutia múrov predného balkóna, obnova a náter fasády, rekonštrukcia dlažby na prednom a zadnom nádvorí, reštaurátorské práce v interiéri, obnova a doplnenie historického mobiliáru," povedala Zuzana Grancová z kancelárie prezidenta.

Pripomenula, že vlani rekonštruovali plynovú kotolňu, elektrickú požiarnu signalizáciu, osvetlenie zadného nádvoria, oplotenie a na paláci vymenili dvanásť okien.

"Ostatné drobné lokálne opravy stien, vlhnutia múrov, opadávanie omietky, maľovanie, oprava podláh a dlažby, obnova náterov dverí, obnova v interiéri prebiehajú postupne tak, aby nebol narušený chod pracovného a reprezentačného sídla prezidenta republiky," vysvetlila Grancová.

Plánované opravy a rekonštrukcie však podľa nej nebrzdí len časový program prezidenta republiky, ktorý v paláci prijíma zahraničné návštevy, ale aj obmedzený rozpočet.

Prezidentský palác je národnou kultúrnou pamiatkou, dbať na dobrý technický stav budovy a jej okolia teda Kancelárii prezidenta SR prikazuje zákon.

Palác postavili v 60. rokoch 18. storočia ako letné sídlo grófa Antona Grassalkovicha v jeho rozsiahlej záhrade.

V 70. rokoch 18. storočia palác rozšírili do dnešnej podoby, pričom ho spojili s pôvodne samostatne stojacou kaplnkou. Stal sa centrom spoločenského života, navštívila ho aj panovníčka Mária Terézia.

V 90. rokoch 19. storočia palác zrekonštruovali pre potreby rodiny arcikniežaťa Friedricha, ktorému patril až do roku 1919. Po prvej svetovej vojne sa objekt stal sídlom Zemského vojenského veliteľstva.

V 40. rokoch minulého storočia ho upravili podľa projektu Emila Belluša na rezidenciu prezidenta Slovenského štátu. Od 50. rokov používala palác pionierska organizácia.

Prezident sídli v Grassalkovichovom paláci od roku 1996. Po skončení rozsiahlej rekonštrukcie sa sem vtedy presťahoval prvý prezident Slovenskej republiky Michal Kováč.