Päťtisíc objektov ohrozuje Rusov

Experti zaradili päťtisíc miest, stavieb a výtvorov do kategórie veľmi nebezpečné. Mnohé od čias Sovietskeho zväzu nikto neopravoval.

MOSKVA, PRAHA. Ruskí špecialisti vytvorili unikátny zoznam miest, stavieb, prírodných útvarov i ľudských výtvorov, ktoré môžu v blízkom čase spôsobiť veľkú katastrofu.

Situácia je taká vážna, že minimalizáciu potenciálneho nebezpečenstva dostal na starosť vicepremiér ruskej vlády Dmitrij Rogozin.

Tento týždeň zvolal mimoriadne rokovanie so špecialistami z ministerstva pre výnimočné situácie, na ktorom sa hovorilo o tom, ako občanov pred hroziacou prírodnou alebo technologickou katastrofou včas varovať.

Nemá totiž podľa všetkého zmysel snažiť sa katastrofám zabrániť, len sa pokúsiť zmierniť ich dosah.

Sklady s chemikáliami

Najväčšou hrozbou pre človeka však zďaleka nie je príroda. Zemetrasenie, potopy či iné podobné katastrofy nepredstavujú v zozname potenciálneho nešťastia väčšinu.

Vodné diela

• každá desiata stavba z vyše 70-tisíc vodných diel v Rusku je bez údržby,
• 6-­tisíc potrebuje generálnu opravu,
• 400 je v havarijnom stave,
• 300 z nich bolo postavených pred sto rokmi.

Tú tvoria ľudské výtvory - sedemdesiat rokov staré, opustené továrne, ktoré nikto neudržiava, sklady plné chemikálií, ktoré už nikto nepotrebuje, ale i stále fungujúce chemičky, na ktorých údržbu a modernizáciu sa vynakladajú mizivé finančné prostriedky.

Zrejme najhoršia je situácia s vodnými dielami. V Rusku ich je vyše 70-tisíc, z toho 30-tisíc sú rôzne hrádze.

Každá desiata stavba zostala po rozpade ZSSR bez akejkoľvek starostlivosti a údržby, často ani nie je jasné, kto za ňu zodpovedá a komu patrí.

Šesťtisíc vodných diel nutne potrebuje generálnu opravu alebo radšej úplnú likvidáciu. Štyristo je v havarijnom stave a je vlastne zázrak, že sa už samotné priehrady nezrútili.

Nedá sa im zabrániť

Sovietski štatistici pokladali technologické katastrofy za tak málo pravdepodobné, že podľa nich nemalo cenu sa na ne nejako zvlášť pripravovať. Napríklad výbuch atómovej elektrárne v Černobyle bol podľa nich pravdepodobný raz za milión rokov. Prax ukázala, že sa fatálne mýlili.

Posledné udalosti v meste Krymsk, ktoré zmietla záplavová vlna zrejme aj v dôsledku zlej konštrukcie neďalekej priehrady, ruskú vládu nútia k vytvoreniu nového systému varovania občanov.

Takmer dvesto ľudí v Krymsku zomrelo hlavne preto, že o blížiacej sa vode nevedeli a nestačili utiecť. Nikto ich nevaroval.

Prvý návrh vicepremiéra Rogozina vychádza z toho, že technologickým katastrofám v Rusku nebude možné zabrániť, preto treba správanie sa pri výbuchoch, záplavách či unikajúcich chemikáliách nacvičovať. Rusko tak v najbližšom čase bude organizovať cvičenia záchranárov a armády  i civilistov.