Parlament bude o mesiac môcť rozhodovať už len o väzbe poslancov.
Agentúrne spravodajstvo sme o 20:53 nahradili autorským článkom denníka SME.
BRATISLAVA. Zastavila už vyšetrovanie viacerých politikov. Trestnoprávna imunita poslancov by už nemala zabrániť vypočúvaniu poslancov. Vo štvrtok si ju výrazne obmedzili.
Po tom, ako sa vzdali ochrany pred trestami za priestupky, zašli ešte ďalej.
Vzdali sa aj výsady, že o ich vydaní na trestné stíhanie rozhodoval parlament. Ten ich bude chrániť už len pred väzbou.
Potrebný bude dodatočný súhlas mandátového a imunitného výboru.
Ochrana pred trestným stíhaním zostáva sudcom – tých musí vyšetrovateľom naďalej vydávať Ústavný súd.
Číž sa rozčúlil
Za obmedzenie imunity hlasovalo 144 poslancov zo všetkých klubov. V sále ich bolo pri hlasovaní 145.
Miroslav Číž zo Smeru sa neprezentoval.
„Zvažoval som a rozhodol som sa krátko pred tým, že budem hlasovať. Ale som nestlačil prezentáciu. Stlačil som len gombík, lebo som bol rozčúlený, že hlasujem za,“ povedal Číž.
Poslanec a presvedčený odporca zrušenia imunity potom v ďalšom hlasovaní podporil zmenu trestného poriadku, ktorá s koncom poslaneckej výsady súvisela.
„Potom som už hlasoval za, ale proti svojmu presvedčeniu.“ Číž hovorí, že si poslanci obmedzili imunitu „pod nezmyselným tlakom“.
Rozpravu o imunite sledovala na začiatku len asi tridsiatka poslancov. Za pult sa postavili len Daniel Lipšic, Martin Poliačik (SaS), Pavol Paška (Smer) a Pavol Hrušovský (KDH).
Lipšic hovoril, že sa hlasuje o rovnakej novele, akú už v minulosti poslanci Smeru nepodporili a že teraz si to rozmysleli kvôli tlaku verejnej mienky.
Poliačik zasa vravel, že prišiel zrejme jediný výsledok protestov proti Gorile.
„Určite k tomu prispela,“ odvetil poslanec Smeru Dušan Jarjabek na otázku, či mala na zrušenie imunity vplyv kauza Gorila. Paška hlasovanie označil za historický krok.
Smer zmenil názor
V minulosti zrušenie imunity blokovali najmä Smer, SNS a HZDS. Keď to za prvej vlády Roberta Fica navrhol Pavol Paška, za návrh hlasoval spomedzi poslancov Smeru iba on.
„Prečo som hlasovala? Lebo to bol konsenzus a bola to dohoda,“ vravela poslankyňa Smeru Jana Vaľová.
„Lebo tento zákon bol teraz legislatívne lepší,“ tvrdila po otázke, prečo za zrušenie imunity nehlasovala v minulosti. V parlamente bola pritom v podstate rovnaká novela ústavy.
Bez imunity môže hroziť stíhanie bývalému ministrovi obrany Ľubomírovi Galkovi (SaS), ktorého kauzu odposluchov vyšetrujú.
Tiež hlasoval za. „Nič som neurobil. Všetky odposluchy boli zákonné.“
Rozhodnutia poslancov o vydaní
2. októbra 1997 - Poslanci mandátového a imunitného výboru neodporučili plénu vydať na trestné stíhanie poslanca HZDS Jána Belana za dopravnú nehodu, pri ktorej spôsobil ťažké zranenie žene.
24. februára 1999 - Národná rada vydala súhlas na trestné stíhanie poslanca parlamentu Gustáva Krajčiho (HZDS) v kauze zmareného referenda.
3. februára 2000 - Rozhodnutím zákonodarného zboru bol poslanec HZDS Ivan Lexa zbavený imunity a musel sa podrobiť vyšetrovaniu pri obvineniach zo spáchania šiestich trestných činov.
21. septembra 2000 - Rozhodnutím 65 poslancov stratil imunitu Víťazoslav Moric (SNS). Bolo tak možné začať vyšetrovanie, či výrokmi na adresu Rómov podnecoval rasovú neznášanlivosť.
27. novembra 2003 - Poslanci parlamentu vydali Gabriela Karlina na trestné stíhanie. Poslanca HZDS obvinil vyšetrovateľ z brania úplatku.l
11. marca 2008 - Poslanec SNS Sergej Chelemendik sa dobrovoľne vzdal imunity po dopravnej nehode. Národná rada s trestným stíhaním poslanca pre nehodu neskôr nesúhlasila.
28. októbra 2009 - Mandátový a imunitný výbor nevyhovel požiadavke Generálnej prokuratúry a nevydal poslanca Smeru Jána Kvorku na trestné stíhanie za obmedzovanie osobnej slobody.
