SME

Učiteľka Adriana Jurášková: Nepritvrdili žiaci, ale rodičia

V školách sú psychológovia k dispozícii žiakom, hoci by ich neraz potrebovali aj učitelia, tvrdí v rozhovore pedagogička.

Narodila sa v roku 1970 v Košiciach, vyštudovala Ekonomickú univerzitu v Bratislave, odbor účtovníctvo. Rok pracovala v súkromnej firme ako ekonómka, v roku 1993 nastúpila ako učiteľka odborných predmetov na obchodnej akadémii v Dolnom Kubíne. Po štrnástiNarodila sa v roku 1970 v Košiciach, vyštudovala Ekonomickú univerzitu v Bratislave, odbor účtovníctvo. Rok pracovala v súkromnej firme ako ekonómka, v roku 1993 nastúpila ako učiteľka odborných predmetov na obchodnej akadémii v Dolnom Kubíne. Po štrnásti (Zdroj: Vladimír Šimíček)

V školách sú psychológovia k dispozícii žiakom, hoci by ich neraz potrebovali aj učitelia, tvrdí v rozhovore pedagogička, ktorá neznáša vetu „čo vás to v tej škole učili?"

Čo u vás prevažuje po 19 rokoch učenia? Radosť či dezilúzia?

Radosť, lebo to nerobím z povinnosti. Jednoducho ma to baví, a po tých rokoch si už myslím, že aj viem, ako učiť. Asi to pôsobí neskromne, ale myslím si, že na učenie mám talent. Zvyšok človek docieli teóriou a praxou.

Ste obľúbená aj u žiakov?

Myslím si, že áno. Vychádzam zo spätnej odozvy. Neboja sa ma, vnímame sa rovnocenne. Nie som typ, ktorý po nich kričí alebo sa tvári nadradene, nevystupujem z pozície autority, ktorá má vždy pravdu. Naopak, najradšej robím chyby, vtedy ma môžu opravovať a viem, že ma vnímajú.

Keď som ja bola gymnazistkou, naša slovenčinárka nám vždy poďakovala za odpoveď a doteraz je pre mňa vzorom učiteľa, akým by som chcela byť. Všimnite si, ako málo učiteľov používa v komunikácii so žiakmi slová prepáčte, prosím a ďakujem, a pritom to vo vzťahu s nimi funguje najlepšie. Navyše, nemám rada agresivitu a konflikty, radšej som partnerkou ako nadriadenou. Nie je to štylizácia, vyplýva to z mojej povahy.

Nepochybne sú aj veci, ktoré vás štvú.

Možno čakáte, že spomeniem peniaze, ktoré v školstve chýbajú, ale to je stará a známa vec. Nejde mi však o platy, ale o iné. Keby som mala k dispozícii väčší rozpočet, dokážem s tými deckami urobiť oveľa viac. Lebo disponovať inšpiráciou a nápadmi je jedna vec, mať na to peniaze druhá.

Mal by učiteľ suplovať rodinu?

Existuje veta, ktorú neznášam – čo ťa to v tej škole učia? Z vlastných skúseností viem, že dieťa je najviac tvarovateľné do piatich či šiestich rokov. My síce môžeme trochu upraviť či napraviť životnú cestičku toho dieťaťa, ale základ aj tak nastavia rodičia.

Čiže kde zlyhajú oni, tam to už škola nenapraví?

Určite existujú výnimky, teda osobnosti medzi učiteľmi, ktoré nevychované deti dokážu nasmerovať na inú cestu, ale ja osobne som skeptická. Deje sa to skôr vo filmoch než v reálnom svete.

Prežilo dodnes to, čo sme kedysi museli robiť všetci, teda okraje v zošitoch?

Na to už zareagoval trh, zošity s okrajmi sa dajú priamo kúpiť. Ja som však na nich nikdy netrvala, zrejme od nich ustúpila aj väčšina kolegov. Aspoň ja ani moje deti sme sa s tým nestretli.

2.jpg

Učí sa 22 hodín, zvyšok je vyhradený na administratívu a prípravu

Učitelia kritizujú množstvo administratívy. Skúsme si ju prejsť od začiatku až po koniec školského roka.

Pre nás sa nový školský rok začína už v júni, teda na konci toho aktuálneho. Školy vtedy tvoria vzdelávacie programy, teda rámcové plány, ktoré definujú, ako bude vyzerať vyučovanie v ďalšom roku. Na tom všetkom sa podieľajú aj učitelia, nielen vedenie.

Nie je to len kopírovanie pôvodných materiálov?

U nás nie, snažíme sa reagovať na požiadavky doby, trebárs aj vytvorením nových či zrušením starých predmetov. Odborné školy tak musia postupovať, ak chcú byť pre žiakov lukratívne. V našej škole sme si, napríklad, vymysleli vlastný praktický predmet Podnikateľské zručnosti. V priebehu jedného roka tak žiaci spoznajú všetky základné kroky potrebné k tomu, aby mohli podnikať. Zakladajú fiktívne eseročky, vymýšľajú pre ne názvy a logá, pracujú s reálnym obchodným registrom, vypisujú skutočné tlačivá. Vyrobia si katalóg a natočia si dokonca vlastný reklamný videoklip. Je to vhodným doplnkom teórie, ktorú učíme v rámci iných predmetov.

Kedy prichádza ďalšia administratíva?

Posledný augustový týždeň sa robia reparáty, teda opravné skúšky žiakov, ktorým hrozí prepadnutie, zároveň pracujeme na tematických plánoch. Z nich je jasné, aký obsah budú mať konkrétne hodiny.

Čiže koncom augusta viete, akú tému preberiete napríklad 2. decembra?

Teoreticky áno, prakticky sa to môže zmeniť. Stačí ak do toho príde neplánovaný výlet, exkurzia alebo mimoriadne prázdniny. Ide však o mantinely, v ktorých sa musíme pohybovať. Ďalšia administratíva súvisí s triednou knihou, kde sa podrobne zapisuje množstvo vecí – všetky odučené témy, meno učiteľa, chýbajúci žiaci a známky. Každý takýto úkon, samozrejme, odoberá čas zo samotnej hodiny.

Triedne knihy sa stále vedú v papierovej forme?

Mnoho škôl už tieto informácie spracúva aj v elektronickej podobe, ale odvaha na zrušenie papierovej zatiaľ chýba. Navyše každý triedny učiteľ ešte vedie katalóg, kde sú zapísané všetky známky žiaka od prvého po štvrtý ročník.

Na čo je to dobré?

Zakladá sa do archívu. Zíde sa, ak nejaký žiak potrebuje výpis z vysvedčenia a podobne.

Koľko hodín týždenne učíte?

Základný úväzok je 22 hodín, zvyšok do 40 je vyhradený na administratívu, prípravu na hodiny či opravovanie testov. To však často nestačí.

6.jpg

Keby ma tlačili k lepším známkam, odišla by som

Existujú ešte žiacke knižky?

U nás už dávno nie. Každý rodič dostane na začiatku roka kód, vďaka ktorému môže prostredníctvom internetu sledovať známky svojho potomka.

Takže nie je garancia, že rodič tie známky vidí, keďže ich už nemusí podpisovať?

Áno, známky vidí, len ak sám chce. Nemôžeme nútiť rodičov, aby sa o to zaujímali.

Dnešní žiaci sú vraj arogantnejší. Nie je to len mýtus a spomienkový optimizmus?

Vnímam rozdiely oproti minulosti. Keď som začínala, bola som síce mladá, ale od rodičov aj žiakov som cítila viac rešpektu, komunikácia bola slušnejšia a ochotnejšia. Odvtedy pritvrdili nielen žiaci, ale najmä rodičia. V zásade platí, že dieťa s nami komunikuje tak, ako to počuje doma. Ak tam zažíva agresivitu, stane sa, že ju prenesie aj do školy. Nie je to však pravidlo, sama som riešila možno tri také prípady. Občas sa však po nás kričí aj po chodbách. Na druhej strane sme zažili, ako sa rodič po tom, čo nám vynadal, prišiel ospravedlniť.

Zvyknú sa žiaci vyhrážať?

To nie, ale máme skúsenosť, že jeden zo žiakov mal pocit krivdy, a na internete vytvoril hru, kde strieľal do budovy školy. Také veci sú nepríjemné, ale ťažko sa im vyhnúť. Zažili sme skôr vyhrážky od rodičov.

Nie je za tým fakt, že mnohí rodičia sú sponzormi školy? Ťažko dávať zlé známky rozmaznanému synovi podnikateľa, keď jeho tatko zatiahne veci, na ktoré škola objektívne nemá peniaze.

Škola má, ako mnohé iné, nadáciu, do ktorej môžu dobrovoľne prispievať všetci rodičia. Sponzoring je teda bežný. Mne sa však nikdy nestalo, že by za mnou prišiel nadriadený a žiadal pre študenta lepšiu známku, hoci si ju nezaslúžil, alebo že nesmiem niekoho nechať prepadnúť, lebo otecko nám daroval stoličky. Ak také ovplyvňovanie existuje, nárazníkovou zónou sú možno riaditelia škôl, a tí by nás pred tým mali chrániť. Som si istá, že keby ma niekto takto ovplyvňoval, prestala by som sa cítiť komfortne, a dlho by som sa tam neohriala.

3.jpg

Agresívni jedinci tu nemajú čo hľadať

Na webe je množstvo videí, kde žiaci tajne nakrúcali učiteľa, zámerne ho provokovali, až sa neudržal a arogantnému žiakovi vylepil. Jeden prípad takto prepusteného učiteľa dokonca skončil samovraždou. Sú situácie, keď máte chuť žiakovi fľasnúť?

Také niečo je extrém, podľa mňa tomu musí niečo predchádzať, aby to dospelo až do takej situácie. Ak by som cítila, že to nezvládam, radšej by som sa včas stiahla a odišla zo školstva ako takého. Ak učiteľ potrebuje udrieť žiaka, zrejme má problém aj sám so sebou, hoci nechcem nikoho súdiť. Iná vec je, že v školách sú psychológovia k dispozícii žiakom, hoci by ich neraz potrebovali aj učitelia.

Keď však hovorím so staršími ľuďmi, len máloktorý spomína v zlom na farára či učiteľa, ktorý ich občas vylátal trstenicou. Naopak, oceňujú, že ich naučil istej disciplíne.

To je odraz inej doby, neviem si predstaviť, že by som žiaka zmlátila. Ak by ma niekto dlhodobo provokoval, zrejme by som najskôr hľadala pomoc u kolegov. Našťastie sa s tým nestretávam. Agresívni jedinci však v školstve nemajú čo hľadať.

Poznám učiteľa, ktorý mal problémy s extrémne rozmaznaným a lenivým dieťaťom. On aj jeho zbohatlícky tatko, frajer regiónu, sa mu opakovane vyhrážal. Učiteľ to nakoniec so školstvom vzdal. Čo s takými prípadmi?

Ťažko povedať. Sama poznám učiteľov, ktorí učia na školách, kde to majú ťažké, lebo sú v nich neprispôsobiví žiaci. Obdivujem ich, lebo sama by som tam asi nedokázala pracovať. Jediné, čo mi napadá ako riešenie, je zavolať políciu.

Objektívne rebríčky kvality neexistujú

Vyžadujú dnes učitelia praktické vedomosti, kreatívne a najmä vlastné myslenie žiaka, alebo stále prevláda požiadavka na bifľovanie, často zbytočností? Zaujíma ma trend.

Záleží na učiteľovi. Isté veci sa namemorovať treba, tomu sa nedá vyhnúť. Predstavte si, že pôjdete k lekárovi s bolesťou hlavy a on začne googliť vašu diagnózu. Jednoducho musí vedieť, čo s vami. Pedagóg je navyše limitovaný plánmi, učebnicami aj prísnou inšpekciou, čiže isté veci musí dodržať, aj keby nechcel. Keď raz na maturite požadujú tú a tú informáciu, žiak ju musí vedieť. Práve učitelia maturitných predmetov to majú najťažšie, musia nájsť kompromis medzi memorovaním a vedením k praktickej zručnosti či k logickému mysleniu. Mojou výhodou je, že učím odborné predmety, takže mám voľnejšiu ruku.

Takže nepožadujete trebárs citácie zákonov ako mnohí iní učitelia?

Nie, ale poznám učiteľov, ktorí to robia. Tam zlyhávajú aj ich nadriadení, ktorí by mali mať prehľad o tom, ako kto učí. Načo budem niekoho nútiť ovládať spamäti Obchodný zákonník, keď je na internete? Žiak musí vedieť, kde ho nájsť a ako sa v ňom orientovať.

Máte šancu zachytiť šikanovanie medzi žiakmi?

Máme psychologičku, takže dieťa má za kým ísť, ak nechce osloviť priamo učiteľa. Okrem toho existuje parlament zložený zo zástupcov každého ročníka, ktorý vedie učiteľka, požívajúca veľkú dôveru u žiakov. Práve posledný rok sa vďaka tomu podarilo vyriešiť jeden z podobných problémov. Istý chlapec ponižoval spolužiakov, posmieval sa im, a komunikácia s rodičmi tiež nebola ideálna. Našťastie sa v triede našlo zopár odvážlivcov, ktorí prekonali strach a ozvali sa. Ak však deti učiteľom nedôverujú, tí nemajú možnosť dozvedieť sa o tom, že niečo nie je v poriadku. Dnes si však školy dávajú na prejavy šikanovania väčší pozor ako kedysi.

Minister školstva Čaplovič chce cez priemer známok limitovať prijímanie detí na gymnáziá. Neplatí však, že jednotka na jednej škole neraz zodpovedá trojke na inej?

Myslí to dobre, lebo gymnázií je naozaj veľa a dostávajú sa na ne aj slabší, dokonca štvorkári. Len na to mal ísť inak – pozrieť sa na počty a kvality gymnázií, a tie nekvalitné zrušiť. Začal zo zlej strany.

Keby som končil základnú školu, čo by som musel splniť, aby som sa dostal na vašu obchodnú akadémiu?

Máme šťastie, že je pomerne vychytená, takže máme vyššie nastavenú latku. Vždy sa hlási výrazne viac žiakov, než môžeme vziať, pritom v Bratislave je takých škôl tuším sedem – štyri štátne a tri súkromné. A nie každá napĺňa počty. Nerobíme prijímacie pohovory, hoci ja by som ich skôr zaviedla, boli by jedným z dobrých kritérií pri rozhodovaní. Aktuálne vychádzame z výsledkov Monitoru, čo je celoštátna skúška zo slovenčiny a matematiky pre žiakov 9. ročníka, plus z priemeru známok vybraných predmetov v ôsmej a deviatej triede.

Prečo z vybraných?

Lebo na obchodnej akadémii nás nezaujíma, aké známky mal žiak z telesnej výchovy. Podstatné sú predmety, ktoré súvisia so štúdiom u nás. Kritériom je aj to, že žiak nesmie mať zníženú známku zo správania, a vnímame aj výsledky zo súťaží, olympiád a podobne.

Existuje vôbec objektívny rebríček kvality stredných škôl?

Objektívny asi nebude, niečo sa dá vyčítať len z výsledkov maturít na jednotlivých školách, aj to len z dvoch predmetov – slovenského a cudzieho jazyka.

Takže ak by som chcel vedieť, ktorá obchodná akadémia je na Slovensku objektívne najkvalitnejšia, tak to nezistím?

Nie. Presné rebríčky kvality neexistujú, možno vychádzať skôr z toho, ako sa uplatnia ich absolventi. Či sa dostanú na vysoké školy, či majú prácu, či nekončia na úradoch práce. Ale zistiť to je ťažké, vždy poznáme len aktuálne údaje o ročníku, ktorý práve skončil.

4.jpg

Rodičovské združenia by som zrušila

Neplatí, že ak sa niekto na začiatku štúdia zapíše zlými známkami, už sa to s ním ťahá celé štyri roky? Poznám človeka, ktorý mával štvorky, na maturite odpovedal excelentne z každého predmetu, dali mu však trojky so slovami, že sa zle učil.

Snažím sa tomu vyhýbať ako čert krížu. Určite sa to však stáva. Treba na to dávať pozor, lebo keď do školy prichádzajú pubertálne pätnásťročné žabky, pokojne môžu začať zlými známkami, hoci objektívne majú na lepšie. Mne osobne sa stalo, že zo štvorkára bol nakoniec jednotkár. K maturite – je to verejná skúška, ktorú si môže prísť pozrieť aj rodič či ktokoľvek iný, a zhodnotiť, či je známka objektívna. Práve preto je v komisii aj človek z cudzej školy. Ak by domáci učitelia chceli žiaka poškodiť alebo zvýhodniť, mal by zasiahnuť.

Fungujú dnes rodičovské združenia?

To sú už tak trochu zábavné záležitosti, lebo rodičia na ne chodia najčastejšie v prvom ročníku, keď chcú spoznať triedneho učiteľa. V štvrtom ročníku ich chodí najmenej s výnimkou stretnutia, kde sa debatuje o stužkovej. Platí, že často prídu najmä rodičia detí s dobrými známkami, tí so zlými vynechávajú.

Dôvod?

Nechce sa im dookola pred ostatnými počúvať, v čom ich dieťa zlyháva. Preto to robievame tak, že základné informácie dostanú spoločne a potom nasledujú individuálne konzultácie. Aj mne osobne sa zdá nemiestne rozprávať pred veľkým plénom o dieťati, ktoré má vážne problémy so známkami alebo disciplínou. Tieto informácie patria len rodičom.

V tej klasickej podobe teda rodičovské združenie stráca význam?

Určite. Prispieva k tomu aj fakt, že známky a iné informácie rodič nájde na webe. A ak s ním potrebujem hovoriť osobne, jednoducho mu zavolám, napíšem, alebo tak urobí on. Deje sa to bežne, komunikácia prebieha neustále. Rodičovské združenia by som pokojne zrušila, nové formy komunikácie sú efektívnejšie. Je to však zažitá tradícia, ktorá tak skoro nepadne.

Kredity zbierame aj za zbytočné školenia

Čo vám v školstve prekáža najviac?

To, že klesá úcta k učiteľskému povolaniu u verejnosti, ešte prežijeme, ale oveľa viac mi prekáža postoj školskej inšpekcie, ktorá je pre každú školu najväčším strašiakom. Inšpektori prídu, skontrolujú papiere, kritizujú nás za každú drobnosť, ale často majú problém sa nás zastať v prípade, že je učiteľ v práve, lebo sa rodič sťažuje. Štve ma aj ten náš slávny a nešťastný kreditný systém.

V čom spočíva?

Jeho zámerom bolo, aby učitelia držali krok s dobou, teda sa vzdelávali. Za každú účasť na príslušnom kurze dostanú istý počet kreditov, od ktorých záleží aj zvyšovanie platov. V praxi prichádza k čudným veciam – mám už všetky možné kredity, tie však ľavou zadnou získavajú aj pedagógovia, ktorí objektívne učia zle. Mnohí ich navyše získajú tak, že idú na školenia typu „základy práce s počítačom“, hoci s počítačom dávno pracujú. Chcem tým povedať, že za skutočnú snahu získať nové vedomosti, napríklad za oboznamovanie sa s novou legislatívou, aby som deti neučila účtovnícke nezmysly, žiadne kredity nedostanem. Pritom je to oveľa hodnotnejšie než to, že ovládam Word. Témy si však vyhlasujú akreditované školiace strediská, a často ide o také, ktoré učiteľ nepotrebuje. Ide tam však, lebo mu zvýšia plat. Ja sama mám aj kredity za školenia, kde som počúvala veci, ktoré dávno ovládam.

Prečo je problém, aby sa robili aj adekvátne školenia pre váš odbor?

Lebo kvalitní daňoví poradcovia, ktorí by to mohli prednášať, sú drahí, nemá ich kto zaplatiť. V tomto som teda odkázaná sama na seba.

O koľko sa zvyšuje plat vďaka kreditom?

Myslím, že za 35 kreditov je to o 6 percent, ďalšie percentá sú za atestáciu. Je to však limitované, plat nestúpa donekonečna. Platí aj to, že k tomu zvýšeniu mzdy nemusí prísť, stačí ak na to riaditeľ nemá peniaze. Nie je to nárokovateľná položka.

Učitelia kritizujú, že rezort je finančne podvyživený, že majú vzhľadom na náročnosť práce nízke mzdy. Platí, že kvalitný učiteľ zarobí viac, alebo je to len o odučených rokoch a počte kreditov?

Podľa tabuliek je základný plat po 19 rokoch praxe okolo 730 eur v hrubom, ten majú všetci s týmto počtom odpracovaných rokov, teda dobrí aj zlí učitelia, rovnaký. Kto má aj druhú atestáciu, pribudne mu asi 100 eur. Ak riaditeľovi ostanú nejaké peniaze, môže k základu niečo pridať, ale obvykle to je problém. Príplatok okolo 100 eur majú aj triedni učitelia. Plat sa teda primárne nedáva na základe kvality, ale dĺžky praxe. Ak riaditeľ nemá v rozpočte voľné peniaze, len ťažko môže motivovať toho lepšieho, možno drobnými odmenami cez Vianoce a podobne.

Môžu učiť aj pedagógovia, ktorí sa od skončenia vysokej školy ďalej vôbec nevzdelávali? Teda nemajú kredity, školenia, ignorujú samoštúdium?

Áno. Sú takí, a nie je ich málo.

Platí sa dnes za učebnice?

Žiak ich má požičané zdarma, výnimkou sú cudzie jazyky, kde si ich žiaci kupujú.

Čo sa platí zo sponzorských peňazí, ktoré od rodičov prídu na účet nadácie školy?

Interaktívne tabule, nové lavice, počítače, teda všetky veci, na ktoré nie sú peniaze.

Príspevky sú dobrovoľné. Sú aj rodičia, ktorí majú a nedajú?

Sú, a existujú aj takí, ktorí nemajú, lebo sú chudobní, a napriek tomu dajú. Od nikoho to však nevymáhame, dokonca bazírujeme na tom, aby neboli znevýhodňované deti tých, čo neprispeli.

5.jpg

Uniformy nepomôžu, stačí, ak má niekto iPod a iný nie

Občas sa objavujú úvahy o zavedení uniforiem pre žiakov s odôvodnením, že nebude vidno sociálne rozdiely medzi nimi. Chudobnejšie deti by tak vraj netrpeli urážkami od tých bohatších. Je to relevantný argument?

Nie, lebo tie sociálne rozdiely budú viditeľné aj tak. Stačí, že jeden príde s iPodom a druhý nie. Navyše viditeľné sociálne rozdiely ich pripravujú na bežný život, v ňom sa s nimi budú stretávať stále. Zavedenie uniforiem by bol skôr džob pre firmy, ktoré by ich vyrábali.

Zlyhali ste niekedy ako pedagóg?

Áno, a bolo mi to veľmi ľúto. Máta ma to doteraz, a myslím si, že aj vďaka tomu som dnes iná. Stalo sa to po pár rokoch praxe, keď som si myslela, že som skvelá učiteľka, a nebola to pravda.

O čo šlo?

Nechcem o tom podrobne hovoriť. Jedno dieťa som neprávom obvinila z niečoho, čo nebola pravda, hoci som to nemala overené. Ono to, samozrejme, ťažko znášalo, nebolo to príjemné. Dnes sa kamarátime, dopadlo to dobre, ale bol to výkričník, ktorý mi ukázal, čo všetko môže pedagóg pokaziť. Aj preto dnes žiakov vnímam ako rovnocenných partnerov.

Hovorí sa, že školstvo je prefeminizované. Aký je u vás pomer mužov a žien?

Bola by som šťastná, keby pribudlo viac mužov. U nás sú len traja z celého 30-členného kolektívu. Majú totiž iný prístup a deti potrebujú v učení aj mužský vzor, jeho pohľad na život. Lenže situácia sa tak skoro nezmení, keďže pre mnohých sú zárobky v školstve málo atraktívne. Napríklad v Dolnom Kubíne, kde je vyššia nezamestnanosť ako v Bratislave, bol pomer žien a mužov priaznivejší, muži tvorili až 40 percent učiteľského zboru.

Ťaháky sa lepia ako etikety na fľaše

Používajú žiaci na hodinách mobily? Esemeskujú, navštevujú Facebook?

Statočne s tým bojujeme a snažíme sa na tieto neduhy reagovať, ale decká sú vždy o krok vpred. Je to súboj kto z koho. Ak má žiak nový mobil s iks funkciami, často ani nevieme, čo všetko dokáže využiť pri písomke. Oficiálne je používanie takých vecí počas vyučovania zakázané, ale viete, ako to je... Žiaci vždy porušujú nariadenia, je na nás, aby sme ich motivovali k normálnej práci.

Učitelia riešia dilemu, či akceptovať žiadosti svojich žiakov o priateľstvo na Facebooku. Čo vy?

Zo zásady si ich nepridávam, lebo Facebook považujem za príliš súkromnú vec. Ak o to niekto požiada, slušne mu vysvetlím, že také sú pravidlá. So žiakmi najradšej komunikujem osobne.

Menia sa dnešné formy ťahákov?

Nepochybne, keďže používajú modernú techniku počnúc mobilmi až po tablety. Preto sa snažím zadávať také úlohy, aby nemali šancu nájsť si to cez internet. Ja som na ťaháky tak trochu odborník, písala som o nich aj článok. (smiech) Najsofistikovanejší ťahák, aký som videla, bol ten, keď si ho žiak vytlačil ako etiketu na fľašu Fanty. Skúšali to takto aj na maturite, prípadne mali ťaháky napísané na servítkach. Žiaci sú v tomto šikovní, určite používajú aj to, o čom ešte nevieme.

Časté pri testovaní sú úlohy, kde si žiak vyberá odpoveď z možností a, b, c. Má také skúšanie logiku?

Určite sa to neodporúča, hoci viem, že sa takdeje. Ak na také niečo pristúpiť, tak s tým, že možností na krúžkovanie je viac, pričom správne môžu byť aj dve odpovede, prípadne žiadna. Učitelia to využívajú, lebo sa to dá pomocou šablóny rýchlo vyhodnotiť.

Aký je trend – pribúdajú alebo ubúdajú kvalitní učitelia?

Keď som začínala, pomer dobrých a zlých bol asi jedna k jednej. Dnes to odhadujem tak, že dobrých pribudlo, je ich snáď 80 percent. Alebo v to skôr dúfam.

Koľko týždňov dovolenky má učiteľka k dispozícii?

Oficiálne deväť týždňov. Na prvý pohľad to vyzerá veľkoryso, koniec koncov ocenila som to aj ja, keď som mala malé deti, na druhej sme obmedzení v tom, že si nemôžeme vyberať termíny, takže nás obchádzajú všetky zľavy na dovolenkové pobyty a podobne. Nesťažujem sa však, túto prácu mám naozaj rada. A keď niekto učiteľom vyčíta, že majú priveľa voľna, vždy sa ho spýtam, prečo teda nejde pracovať do školstva. A tam to aj skončí, lebo sa dostaneme k platu a je po debate.

Je to vec výberu, toto povolanie má svoje pre aj proti. Kto berie ohľad na vyčerpaných a vyhorených učiteľov po desiatkach rokoch práce s deťmi? Ak má byť učiteľ aktívny a oddýchnutý, to voľno potrebuje, aj keby nemal jediného problémového žiaka. Decká v tomto veku sú mimoriadne citlivé na akýkoľvek prejav nespravodlivosti, a už fakt, že musíte neustále dávať pozor, aby ste niekomu nevedomky neublížili, človeka psychicky vyčerpáva.

ico

Rozhovor bol autorizovaný, Adriana Jurášková v prepise nič nezmenila.

Medzititulky: redakcia

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Ale že brutálny hráčsky notebook
  3. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  4. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  5. Priesady ako zo škatuľky
  6. Chceš vlastniť nový Galaxy S24, vyskúšaj ho vďaka Try Galaxy?
  7. Každý piaty zomrie
  8. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých
  1. Na zdraví záleží
  2. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  3. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  4. Jar bez únavy: Aktívny životný štýl ako liek
  5. Rozbieha sa online súboj o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  6. Súťaž Fénix – Kultúrna pamiatka roka štartuje online hlasovanie
  7. Štartuje online hlasovanie o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  8. Slováci hlasujú online za najkrajšiu obnovenú pamiatku
  1. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých 12 124
  2. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? 9 264
  3. Budúcnosť VÚSCH je v špičkovej medicíne a spokojnosti pacientov 8 773
  4. Každý piaty zomrie 8 720
  5. Devínska Kobyla teraz 6x dobrodružnejšia: Tipy, čo neprehliadnuť 3 784
  6. Trúfame si pristáť s lietadlom, ale na toto nám odvaha chýba 3 726
  7. Značka Cupra má na Slovensku už šesť nových Cupra garáží 3 507
  8. Ako sporiť na dôchodok? Radí odborník 2 986
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Richarda Sulíka nahradil Branislav Gröhling.


a 2 ďalší
Čísla politických subjektov kandidujúcich v júnových voľbách do Európskeho parlamentu.

Oficiálne vyhlasovanie výsledkov volieb sa môže konať až v pondelok.


TASR
Ranný brífing SME

Prečítajte alebo vypočujte si najdôležitejšie správy.


Diskusia Petra Pellegriniho s Ivanom Korčokom v televízii Markíza pred prvým kolom prezidentských volieb.

Diskusia bola predposlednou pred moratóriom


a 1 ďalší

Sportnet

Momentka zo zápasu Washington - Calgary.

Jeff Skinner strelil siedmy hetrik v kariére.


Oh my Hockey
Brankár Košíc Dominik Riečický oslavuje triumf.

Vypočujte si utorňajšiu časť denného športového podcastu portálu Sportnet.sk, v ktorom si zhrnieme to najdôležitejšie, čo sa udialo v športovom svete.


Na snímke tréner slovenska Francesco Calzona

Reprezentantov vyradili zranenia.


TASR
Na snímke gólová radosť hráčov Slovana v prvom zápase štvrťfinále play off hokejovej Tipos extraligy medzi HC Košice - HC Slovan Bratislava 18. marca 2024 v Košiciach. FOTO TASR - František Iván

- S

Košice hrali veľmi dobre takticky, povedal Samuel Takáč.


TASR
SkryťZatvoriť reklamu