SME

Srholec v redakcii SME: Obete komunizmu treba pripomínať

Anton Srholec nás priviedol k príbehu manželov, ktorých eštébáci pripravili o domov a uväznili.

(Zdroj: TASR)
Aké témy sú dôležité podľa slovenských osobností? Čomu by sa mala venovať väčšia pozornosť?

Denník SME dáva v novom seriáli osobnostiam možnosť poukázať na veci, ktoré považujú za dôležité – môžu prísť do redakcie, stanoviť tému a dozerať na to, ako ju redaktori spracujú.

Tento týždeň vybral tému kňaz a bývalý politický väzeň ANTON SRHOLEC.

Na budúci týždeň dáme priestor zdravotnej sestre a aktivistke za práva pacientov Ľubici Kočanovej.

ANTON SRHOLEC (83) je bývalý politický väzeň a kňaz. Uväznili ho na desať rokov komunisti, keď sa mu nepodarilo v 1951 emigrovať. Bol v uránových baniach. Cirkev mu nepridelila farnosť, v ktorej by mohol pracovať, stará sa o bezdomovcov.

Vybrali ste tému, ktorá by mala ľuďom pripomenúť, čo sa dialo za komunizmu. Máte pocit, že zabúdajú?

"Doba ide dopredu veľmi rýchlo a dozadu sa nestačíme obzerať. Nesmieme zabúdať, z čoho sme vyrástli. Druhá polovica 20. storočia je málo zdokumentovaná, málo sa o nej píše. Je to môj ľudský príbeh. Keď sa budú hodnotiť dejiny, malo by tam byť zadokumentované, že na Slovensku bolo veľa statočných ľudí, ale režim ich nechal žiť v strachu, okrádal ich, klamal a mnohých zavraždil. Je to doba temna, ktorou sme prešli."

Ako dnes žijú tí, ktorí ešte nezomreli a zachovali sa statočne?

"Je to už 60 rokov. Väčšina z nich nežije a už nemôže rozprávať. Mnohí rodičia to ani nechceli odovzdať svojim deťom, aby ich tou traumou nezaťažili. Niektorí po sebe pozametali stopy, odhodili to za seba ako hrôzu, na ktorú nechcú spomínať."

Myslíte si, že štát týchto ľudí dostatočne odškodil a dostali patričné uznanie?

"Všetci už žijeme v hlbokom dôchodku a na ceste na cintorín. Som presvedčený, že väčšina z nich to nerobila pre zisk. Boli to idealisti. Bola to jedinečná doba, keď desať tisíce ľudí povstali proti nespravodlivému režimu z princípu. Máme svoj dôchodok a sme spokojní. Nemáme žiadne privilégiá. Dokonca som na to hrdý. Som obyčajný dedko ako moji rovesníci, ale ak niečo robíme pre spoločnosť, tak to máme robiť so srdcom, z pasie, že pomáhame svetu, aby sa stal lepším. Viem, že niektorí ľudia sú ranení tým, že to nebolo zaplatené."

Myslíte si, že v dnešnej dobe majú ľudia príležitosť byť hrdinmi?

"Ponúka sa v obyčajných každodenných udalostiach. Priestor pre hrdinstvo bude vždy. Ja napríklad hovorím kamarátom, že je hrdina, keď to s tou ženou vydržal. Žene zase poviem, že je svätica, ak to vydržala ona. Odboj proti komunizmu nebol boj o medaile, ale plnenie si toho, čo nám je dané. Niektorých komunisti do opozície doslova vrhli. Niekto ich udal. Dnes sa to zdajú byť banálne nepochopiteľné veci. Napríklad keď sused choval namiesto dvoch svíň tri. Bol vo väzení za to, že tú tretiu, svoju vlastnú sviňu, zabil."

Čo bol pre vás najhorší zážitok?

"Že som nemohol študovať. Za nepodarený pokus o útek som dostal dvanásť rokov. Väzenie človeka hlboko poznačí. Boli to akurát tie roky, keď sa mladí ľudia formujú a stávajú osobnosťami. Doživotne som povolaním baník a robotník. Potom som dosť sklamaný z toho, že ani demokracia nie je nebeské kráľovstvo. Mnohí ľudia sa pýtajú, aký to malo zmysel. Ale malo. 71-tisíc odsúdených ľudí nebojovalo nadarmo. Asi by tu ešte bol jeden z tých totalitných režimov a takto spokojne by sme tu nesedeli."

ico

Každý redaktor má u Srholca rezervovanú posteľ

Druhá polovica 20. storočia a čo by si z nej ľudia mali zobrať do života. Anton Srholec nerozmýšľal nad témou, ktorú by navrhol do SME ani minútu.

"Na stole treba mať pri raňajkách bibliu a noviny," povedal ako prvé na rannej porade domáceho spravodajstva. Redaktorom poďakoval za to, že mu každý deň noviny pripravujú. "Keď vás žena vyhodí z bytu, alebo vás oňho oberú, máte u mňa rezervovanú posteľ."

Srholec sa už roky stará o bezdomovcov. Aj z redakcie sa chystal k lekárovi jedného z nich pre zdravotnú dokumentáciu. "On nie je schopný ani vstať z postele," hovorí Srholec.

"Takto nejako som si to predstavoval," povie po porade a začne rozprávať námety, ako by sa dala jeho téma spracovať - pamätné tabule väzňom po celom Slovensku, akcia B, pri ktorej komunisti vysťahovali ľudí z ich domov, aby sa tam mohli nasťahovať papaláši, akcie Konfederácie politických väzňov, ktorej je predseda. Nakoniec sa dohodneme na príbehu konkrétneho žijúceho človeka, ktorý trpel.

"Budem súhlasiť s čímkoľvek, čo urobíte," usmieva sa nenáročný editor. Vďaka pomoci Petra Sandtnera z konfederácie sa dostávame k príbehu IMRICHA MRÁZA.

ico

November '89 prišiel pre mnohých politických väzňov po funuse

V päťdesiatych rokoch odsúdil komunistický režim tisíce nevinných ľudí vo vymyslených procesoch. V ľahšom prípade strávili roky vo väzení v otrasných podmienkach, v horšom ich popravili. K väzneným patrili aj Mrázovci. Za odškodné išli s manželkou do kúpeľov. Ich kádrovák tam bol na voľný poukaz.

BRATISLAVA. Pred troma týždňami to bolo 60 rokov, čo sa tridsaťročný Imrich Mráz vrátil večer s 28-ročnou tehotnou manželkou Máriou z prechádzky v Horskom parku v bratislavskom Starom Meste.

Vonku bolo sparno, blížila sa búrka. Manželia, obidvaja učitelia, mali desať mesiacov po svadbe, bývali na Suchom mýte pri Kostole Svätej Trojice v malom byte. Pri dverách k nim pristúpil príslušník ŠtB a spýtal sa ich na mená.

„Z úst mu páchol alkohol. Povedal, že k nám ide robiť domovú prehliadku,“ hovorí dnes 91-ročný pán Mráz v panelákovom byte v bratislavskej štvrti Vrakuňa.

Je slepý, stará sa oňho dcéra Magdaléna. Rozpráva sa mu už ťažšie, ale myseľ mu funguje naplno.

Eštebák išiel po byte

Keď vtedy 18. júna 1952 prišla posila ďalších dvoch eštebákov, Imrich počul, ako sa medzi sebou rozprávajú: „Sem si ma doviedol? Veď to je malé.“ Druhý eštebák odpovedal: „Čo chceš, veď to máš v centre.“

Mrázovci už dlhšie tušili, že po nich prídu. Skupina veriacich sa stretávala na cirkevných prednáškach a pre náboženstvo potajme v bytoch. Vtedy to už bolo zakázané. Hoci im eštebáci povedali, že ich odvezú len na chvíľu a o pár hodín sú späť, Mária si zobrala najteplejší kabát aj hygienické potreby.

Imricha Mráza odsúdili za vlastizradu na štyri roky, manželka dostala rozvracanie republiky a sedela rok a pol. „Keby nebol Stalin zomrel, vyvezú ich na Sibír. Už fasovali baganče,“ hovorí dcéra Magdaléna.

Mama vo väzení potratila. Nedovolili jej ísť ani k lekárovi. „Boli tam dozorkyne ženy, jedna z najbeštiálnejších bola pôvodne rehoľná sestra,“ rozpráva pán Mráz. Keď Mária vyšla z väzenia, zostala ležať na gynekológii. Hrozilo, že už nebude mať deti, nakoniec mala štyri. Zomrela pred dvoma rokmi.

WODA0075.jpg

Imrich Mráz sa nemohol poriadne zamestnať, iba ako robotník. Neskôr aj v dôsledku väzenia oslepol.
FOTO SME - VLADIMÍR ŠIMÍČEK

Popravovali každý deň

„Keď ma viezli na pojednávanie a dozorca mi dával putá, opýtal som sa, či som taký zlosyn, a on odpovedal: Vy ste horší ako vrahovia,“ rozpráva pán Mráz. Sedel v Jáchymove.

„Bol som vo väzení 720 dní. Anton Srholec bol vo väzení 3720 dní,“ snaží sa naznačiť, že netrpel až tak ako niektorí ďalší. Mučenie Mrázovci nezažili. „Rodičia mali šťastie na referenta. Niektorí boli ako zvery, ale tento s nimi skryto sympatizoval,“ povedala Magdaléna.

Matka jej aj súrodencom o väzení často rozprávala. Napríklad o tom, ako každý deň o tretej ráno počuli ísť popravnú čatu s odsúdenými na smrť, o krvavých škvrnách na celách po cudzích ľuďoch, výkrikoch vypočúvaných.

Zvonila a pýtala nábytok

Keď Máriu pustili z väzenia a išla s kľúčom otvoriť byt, nepodarilo sa jej to. „Bol vymenený zámok a na dverách menovka Kováč. Býval tam jeden z tých eštebákov.“

Zhabali im aj nábytok a všetky veci. Bola to bežná prax. Zo skladu v Justičnom paláci si ich potom rozobrali rôzni úradníci, dozorcovia, právnici. Justičák o tom viedol presnú evidenciu, tak pani Mária presne vedela, čo je u koho. Keď u tých ľudí potom zvonila, aby jej veci vrátili, zažila niekoľko trápnych okamihov. „Hanbili sa ako psi,“ hovorí dcéra.

Žili v biede

Po prepustení z väzenia nemali Mrázovci kde bývať, boli u príbuzných. Imrich sa nemohol poriadne zamestnať, iba ako robotník. Neskôr aj v dôsledku väzenia oslepol. Žili v chudobe, aj kamaráti sa báli s nimi stretávať.

V roku 1968 sa atmosféra uvoľnila, ale o emigrácii neuvažovali. So štyrmi deťmi a chorými očami sa to nedalo. Komunisti ich vtedy boli ochotní rehabilitovať, ak priznajú aspoň časť viny - marenie dozoru štátu nad cirkvou. Obaja manželia odmietli. „Rodičia veľmi váhali, lebo potrebovali tie peniaze. Mnohí hlavu sklonili a prijali to,“ povedala dcéra.

Do dôchodku prežil Imrich Mráz v Dimitrovke. Bol už takmer slepý, kolegovia ho kryli, aby odrobil posledné roky.

Keď prišla novembrová revolúcia, mal už 68 rokov. „V osemdesiatom deviatom už bolo po funuse a ja som bol slepý.“

Nový život sa snažili začať aspoň deti.

Mrázovci boli rehabilitovaní. „Bola to smiešna suma. Toľko, že sme si z toho mohli zaplatiť kúpeľný pobyt v Dudinciach. Prvýkrát v živote sme spolu s manželkou niekde boli. Ale čo sa nestalo. Čakali sme na rehabilitačnú procedúru, keď zrazu vedľa nás sedí kádrovák z Dimitrovky. A on sa mi len tak pochválil, že dostal poukaz. On to mal zadarmo a ja som to platil z peňazí, čo som bol v base.“

Nikto to neoľutoval

Všetci dozorcovia, prokurátori a sadisti majú podľa Magdalény Mrázovej obrovské dôchodky a väzni dožívajú v chudobe. Dcéra si myslí, že s komunistami sa mal štát vyrovnať tvrdšie. „Chýba tam katarzia. Nikto z nich sa nikdy neospravedlnil a nepožiadal o odpustenie.“

Pán Mráz sleduje politiku dodnes. „Radšej sa nepýtajte. Keď sa rozčúlim, hrozne nadávam.“ Ktorého politika nemá rád, povie iba po sľube, že to nenapíšeme.

„V noci som rozmýšľal o tom, čo by som vám povedal. Boli sme mladí manželia a aj sme sa hádali. Potom sme boli dva roky od seba. Zlatý komunizmus, že nás oddelil. Keď sme sa vrátili, už sme sa nikdy nehádali. Komunizmus nám pomohol vyliečiť sa z egoizmu. Odporúčam to všetkým. Iste by bolo menej rozvodov.“

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  6. Do ZWIRN OFFICE sa sťahuje špičková zubná klinika 3SDent
  7. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  8. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  1. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  2. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  3. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Dobrovoľníci z MetLife vysadili nové stromy a kríky
  7. MISSia splnená. Projekt Kesselbauer ožíva spokojnými majiteľmi
  8. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 702
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 528
  3. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 15 768
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 724
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 9 997
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 9 761
  7. McDonald's reštaurácia Košice Jazero ukončuje svoju prevádzku 8 887
  8. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 482
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Sklamaní voliči Matovičovej vlády sa nevzdali a vybrali si (najmä) Ivana Korčoka.

Fico je silný len vtedy, keď ostatní mlčia.


Premiéra Roberta Fica (Smer) vítajú v Galante na výjazdovom rokovaní vlády v čase volebnej kampane k voľbe prezidenta

Pellegrini cez šéfa Aliancie láka Maďarov. Ten podrazil vlastnú stranu.


a 1 ďalší
Reálna tvar muža a jeho deformovaná tvár, tak ako ju videl pacient so vzácnou poruchou zrakového systému.

Viktor Sharrah si myslel, že sa zbláznil.


Štefan Harabin.

Za vyjadrením je Jureňa, Harabin ho okamžite zbavil funkcie.


Neprehliadnite tiež

Peter Pellegrini.

Pellegrini je pripravený v prípade ďalšieho incidentu zvolať mimoriadnu schôdzu.


TASR
Ilustračné foto.

Krajskí policajti avizujú počas sviatkov zvýšenú aktivitu.


Štefan Harabin.

Za vyjadrením je Jureňa, Harabin ho okamžite zbavil funkcie.


Daniel Pastirčák

Korčok nie je pre veriacich ľudí žiadnym strašiakom, zdôrazňujú vo výzve.


SITA

Sportnet

Juraj Slafkovský.

Slafkovský by bol už ako 20-ročný najväčšou hviezdou reprezentácie.


Na snímke je slovenská tenistka Renáta Jamrichová.

Renáta Jamrichová postúpila v Egypte do štvrťfinále turnaja ITF.


Momentka zo zápasu Třinec - České Budejovice.

Pozrite si prehľad športových udalostí vo štvrtok 28. marca. Aký je program dňa?


Daniela Ledecká a Viktória Forster na mítingu v Johannesburgu.

Dievčatá si vyskúšali preteky na južnej pologuli vonku v pre nás netradičnom období, priblížila trénerka.


TASR
SkryťZatvoriť reklamu