Stĺpček od protinožcov
Ako som sa stal nefajčiarom

Neboli to apely vlády, ani pätnásť dolárov za škatuľku. Prestal som fajčiť od okamihu, keď mi pred dvoma mesiacmi prišlo zle.

Ešteže mi zubatá kocábovsky nepovedala: „Vem si kaťata.“

Pálčivá bolesť v hrudi sa skončila zákrokom v nemocnici. Lekári mi našili zablokovanú srdcovú tepnu a zároveň ju opravili. Zvyšok dňa som nepohnute preležal na lôžku. Podvečer ma už boleli kríže ako fras.

Zastavila sa pri mne sestrička. Keď sa dozvedela, že som z východnej Európy, porozprávala mi o okružnej ceste, ktorú absolvovala s manželom v roku 1989 na našej strane železnej opony.

Najviac na ňu zapôsobilo spoločenské dusno, stovežatá a pivná Praha. Preto hravo pochopila moju otázku, kedy si budem môcť dať pivo. Chápem, ty si Čechoslovák, zajtra, ale len jedno!

Rozhovor zapadol do prívetivej nemocničnej atmosféry. Rovnako ako verejný oznam, ktorý sa šíril po nemocnici v niekoľkých jazykoch.

Moja banka akoby tušila, čo sa deje, mi poslala ponuku na životné poistenie. Z priloženého formulára som sa dozvedel, že keď som nefajčiar a mesačne zaplatím 70 dolárov, výška poistného krytia bude 160-­tisíc dolárov.

Pri tej istej mesačnej platbe bude výška krytia len 71-­tisíc dolárov, keď som fajčiar. Už som teda nefajčiar. Pre lekárov však stále „smoker“.