Nakupujte

Klávesové zkratky na tomto webu - rozšířené
Preskočiť hlavičku portálu

Sme.sk | Z domova | Na ktoré tresty za známky treba určite zabudnúť

diskutujte

VYTLAČIŤ

UPOZORNITE NA CHYBU Pošlite:

E-MAILOM

na facebook

VYBRALI.SME | ďalšie

Na ktoré tresty za známky treba určite zabudnúť

Žiaci v piatok prinesú domov vysvedčenie. Mnohí majú strach z reakcie rodičov.

BRATISLAVA. Na vysvedčení bude mať štvorku z matematiky a fyziky a obáva sa v piatok prísť domov. „Oco o tom nevie, bojím sa, čo urobí, keď známky uvidí,“ vraví siedmak Juraj zo zvolenskej základnej školy.

Učitelia v piatok odovzdajú vysvedčenia 740-tisíc žiakom základných a stredných škôl. Juraj nie je sám, kto má strach z rodičov.

Deti utekajú z domu

Každý rok sa opakujú úteky detí z domu. Neraz dochádza aj k tragédiám. „Prípady útekov mávame,“ vraví Dušan Grúň, riaditeľ Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Žiline.

Eva Farkašová a Dagmar Kopčanová z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie, s ktorými SME konzultovalo účinok trestov, sa zhodujú, že zlé známky sú i vizitkou rodičov.

Dôsledné plnenie trestu

Ak sa rozhodnete dieťa potrestať za slabé výsledky v škole, mali by ste podľa Farkašovej zvážiť druh a trvanie trestu.

„Nekonať impulzívne, v zlosti, čo zakrátko oľutujete. Treba byť dôsledný a dodržať obdobie, čo ste určili na odobratie výhody, napríklad sledovania televízie, hrania s mobilom či výšky vreckového.“

Úplne vylučuje fyzické násilie. Tresty za vysvedčenie sa používajú najmä od 50. až 60. rokov minulého storočia.

„Zvyšoval sa tlak na dobré známky, keď sa brali do úvahy pri prijímaní na strednú a vysokú školu. Využívala sa jednorazová bitka, zákaz vychádzok alebo osobných záľub,“ hovorí Vladimír Michalička z Múzea školstva a pedagogiky.

Farkašová pripomína, že lepšie známky nemusí zabezpečiť len trestanie. „Lepšie ako trestanie funguje pozitívna motivácia, či už pochvala, povzbudenie, alebo drobná odmena za dobrý výkon.“

Deti sa namiesto rodičov radia s internetom a kamarátmi

Čo trápi dospievajúce deti? Ich otcovia a matky to často vôbec nevedia.

BRATISLAVA. Nemajú na mňa čas, nepočúvajú ma a nerozumejú mojim problémom, hodnotí vzťahy s rodičmi 15-ročná Lenka z Banskej Bystrice. „Poslednú debatu s nimi som mala o tom, s kým by som zostala po rozvode.“ Problémy rieši s rovesníkmi či na internete.

Najnovšia štúdia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) potvrdzuje, že Lenkine pocity sú medzi tínedžermi stále bežnejšie. Zdravotníci sa v 38 krajinách a regiónoch Európy a Severnej Ameriky dvestotisíc žiakov od 11 do 15 rokov pýtali, ako sa o citlivých problémoch rozprávajú s rodičmi.

Matkám veria viac

Odpovede detí zaradili Slovensko na spodné priečky takmer vo všetkých kategóriách. Iba štyridsať percent 15-ročných dievčat sa dokáže o obavách otvorene porozprávať s otcom, medzi 13-ročnými je to polovica. Lepšie na tom nie sú ani chlapci, s otcami svoje strasti bežne rozoberá len 63 percent 15-ročných a 70 percent 13-ročných.

Fakty

Povedia, čo ich trápi?

Matkám
11–ročné dievčatá 87 %
11 –roční chlapci 87 %
15 –ročné dievčatá 71 %
15– roční chlapci 73 %
Otcom
11– ročné dievčatá 69 %
11 –roční chlapci 79 %
15– ročné dievčatá 40 %
15 –roční chlapci 63 %
(Odpoveď ľahko a veľmi ľahko)

Štúdia potvrdila, že deti sa zdôverujú ľahšie matkám. Slovenské rodiny však patria k najhorším aj tu, o zlej komunikácii s matkami hovorí až 29 percent 15-ročných dievčat a 27 percent rovnako starých chlapcov.

Školskú psychologičku Ivanu Juráčkovú zo Základnej školy v Modre prieskum neprekvapil. „Deti mi hovoria, že s rodičmi sa rozprávajú desať až pätnásť minút denne. Spoločný program nemajú často ani cez víkendy.“

Povrchné vzťahy

Rodičovská komunikácia má zásadný vplyv na rozvoj dieťaťa.

„Mladí ľudia, ktorí jednoduchšie komunikujú s rodičmi, pozitívnejšie vnímajú svoj výzor, viac dbajú o zdravie, prejavujú väčšiu spokojnosť a menej podliehajú psychickým problémom,“ uvádza štúdia WHO.

Sú tiež menej náchylní na agresívne správanie a užívanie návykových látok.“

Za povrchnými vzťahmi vidí Juráčková najmä časovú vyťaženosť a vyčerpanosť pracujúcich rodičov. „Vzťahom pomáha, ak si rodičia dokážu aspoň trikrát do týždňa vyhradiť pevný čas, kedy sa venujú iba dieťaťu.“

Dôležité je podľa psychologičky aj to, aby rodič dôveru dieťaťa nezneužil. „Ak naznačí, že malo sexuálnu skúsenosť, nemal by nasledovať výsluch a zákazy.“

Namiesto prednášok a karhania odporúča argumenty. „Pri fajčení je napríklad vhodné poukázať aj na škodlivý vplyv na krásu, to je pre mládež dôležité,“ dodáva.

Michal Piško, Mária Mihaliková

Odmena za dobré známky: pochvala, kniha aj večera

Slovenských politikov sme sa pýtali, ako trestali, prípadne odmeňovali deti za vysvedčenie.

Dušan Čaplovič, minister školstva za Smer

Synom som doprial dobré prázdniny, chodili do táborov, prípadne išli na Strom života. Vedeli, že v škole musia zabrať, aby ich čakalo príjemné leto s kamarátmi v táboroch.

József Nagy, exminister životného prostredia a poslanec Most-Híd

Deti mi nenosia smutné prekvapenia, zo zopár dvojek nerobím tragédiu, aj keď som trochu sklamaný, že to neberú vážne. Syn už bude deviatak, na pol roka sa trochu zhoršil, tak som sledoval známky. U nás najviac funguje trest zákaz počítača. Odmenou bývajú hranolčeky s kečupom a vyprážaným rezňom v reštaurácii.

Lucia Žitňanská, exministerka spravodlivosti a poslankyňa SDKÚ

Nikdy som deti netrestala. Nebolo treba, mali dobré známky. Za dobré vysvedčenie vždy prišla pochvala. A odmena? U nás je to väčšinou kniha. Aj naša prváčka ju zajtra dostane.

Ľubomír Galko, poslanec SaS

Dievčatá sa dobre učia. Aj keby mali horšie známky, tak by som ich netrestal. Jedna má v predmaturitnom ročníku samé jednotky, druháčka na MATFYZ áčka. Za odmenu ich vezmeme na večeru.

Vladimír Palko, bývalý poslanec, vystupoval proti zákazu telesných trestov

Ak mali známky, ktoré ma nepotešili, adresoval som im zopár nevrlých poznámok. Ak boli známky v poriadku, pochválil som ich. Všetko sme vybavili slovne.