Vrahovia ruského cára sú hrdí

Na výstave je prvý šifrovaný telegram, ktorým boľševici potvrdzujú vraždu celej rodiny cára.

MOSKVA, PRAHA. Vyšetrovatelia to skladali z útržkov svedectiev a dobových dokumentov takmer celé storočie. A to sa na zločine zúčastnilo viacero ľudí.

Dodnes mnohí pochybujú: možno vraj pozostatky nájdené až v júni 1991 pod násypom Starej koptjakovskej cesty pri Jekaterinburgu nepatria imperátorovi a jeho blízkym.

Väčšina expertov sa však prikláňa k názoru, že identifikácia nezvratne potvrdila zločin, ktorý otriasol celým svetom.

Dlhé hľadanie pravdy

Výstava – Smrť rodiny imperátora Mikuláša II. Vyšetrovanie trvajúce jedno storočie, je unikátna hlavne preto, že dokumentuje dlhé a v jednotlivých etapách histórie rôzne politicky motivované vyšetrovanie vraždy cárskej rodiny.

Dnes už je jasné, že Mikuláš II. s manželkou, piatimi deťmi i vernými sluhami a rodinným lekárom boli popravení boľševikmi v dome inžiniera Ipateva v Jekaterinburgu v noci zo 16. na 17. júla 1918. V Rusku vtedy zúrila občianska vojna. Toto však nebol boj muža proti mužovi, skôr úkladná politická vražda.

Geniálna výmena

Štátny archív Ruskej federácie vystavil vo svojej hlavnej sále i dokumenty, z ktorých vyplýva, že po prvý raz začali vyšetrovať 19. januára 1919. Len pár mesiacov po vražde. Postupne sa na zločin zabúdalo.

Až po rozpade ZSSR v roku 1991 sa stalo pátranie po historickej pravde legálne. Vtedajší šéf štátneho archívu Sergej Miročenko hľadal i v zahraničných archívoch.

Fakty

Vražda cára

• ruského cára Mikuláša II. s rodinou zavraždili zo 16. na 17. júla 1918 v Jekaterinburgu,
• ich telá spálili a zakopali neďaleko pri ceste,
• pozostatky našli v roku 1991,
• rodinu Mikuláša II. v roku 2000 vyhlásila ruská pravoslávna cirkev za mučeníkov.

A podaril sa mu husársky kúsok. Zložitou cestou sa totiž mnoho dokumentov o vražde dostalo v roku 1994 na aukciu Sotheby's. Ruskí vyšetrovatelia dokázali presvedčiť lichtenštajnské knieža Hansa Adama II., aby za 500-tisíc dolárov unikátne archiválie kúpil.

Prečo to urobil? Uveril Rusom, že s ním po transakcii dôkazy o vražde cára vymenia za archív Lichtenštajnského kniežatstva, ktorý po dobytí Berlína Sovieti vyviezli do ZSSR. Podarilo sa. A Moskva získala kľúčové detaily do vznikajúcej mozaiky.

Vďaka geniálnej výmene môže dnes na výstave byť i prvý šifrovaný telegram, ktorým boľševici z Jekaterinburgu do Moskvy potvrdzujú vraždu celej rodiny cára. Hneď vedľa je žiadosť o 170 litrov kyseliny sírovej na likvidáciu tiel, ktorú podpísal uralský provinťák Vojkov.

Hrdí kati

Členovia popravnej čaty sa zúrivo hádali o titul „vrah cára“. Všetci sa chceli zapísať do dejín. Ešte v roku 1964 sa jeden z vrahov, Michail Medvedev, obrátil na generálneho tajomníka Komunistickej strany ZSSR Chruščova so žiadosťou o osobný dôchodok, ktorý mu náležite patrí za popravu cára i detí.

Vtedy komunisti dali vypočúvať ďalších účastníkov zločinu. Zachoval sa i zvukový záznam výpovedí. Na výstave si každý môže nasadiť slúchadlá a započúvať sa do hlasov katov Grigorija Nikulina a Isaja Rodzinského.

Obaja sú na popravu hrdí. Rodzinskij sa neustále chichoce a telá dospelých i detí nazýva „hromadou“. Keď opisuje pálenie tiel cára a jeho lekára Botkina, prejavuje po prvý raz zhnusenie: doktor bol vraj tučný a ťažko horel.

Štrnásteho augusta roku 2000 vyhlásila ruská pravoslávna cirkev Mikuláša II. a jeho blízkych za mučeníkov. Stíhanie ich vrahov bolo ukončené o deväť rokov neskôr – vrahovia zomreli prirodzenou smrťou.