AKTUALIZOVANÉ 15:26
Su Ťij si po 21 rokoch prevzala Nobelovu cenu

Prestížnu cenu udelili barmskej aktivistke v roku 1991 za nenásilné presadzovanie demokracie a ľudských práv v Barme.

OSLO. Predseda Nórskeho Nobelovho výboru Thorbjorn Jagland v sobotu privítal barmskú ľudskoprávnu aktivistku Aun San Su Ťij v Osle, kde jej odovzdali Nobelovu cenu mieru, ktorú jej udelili pred 21 rokmi.

Vtedy sa však nachádzala v domácom väzení a prestížne ocenenie za ňu prevzali jej príbuzní.

Jagland v tejto súvislosti vyjadril vieru, že čínsky disident Liou Siao-po, ktorý cenu získal pred dvoma rokmi, nebude musieť čakať tak dlho ako Su Ťij.

Žiada o medzinárodnú pomoc

"Aun San Su Ťij je konečne tu. Ďalší laureáti ceny, ktorí si nemohli prísť po svoje medaily, si však taktiež zaslúžili svoje miesto v historických análoch. Carl vo Ossietzky za boj proti Hitlerovmu Nemecku, Andrej Sacharov a Lech Walesa za boj proti sovietskemu komunizmu a Liou Siao-po za svoj za ľudské práva v Číne," povedal Jagland pred slávnostným prejavom Su Ťij, ktorá cenu dostala za nenásilné presadzovanie demokracie a ľudských práv v Barme.

Su Ťij vo svojom príhovore vyzvala na koordinovanú medzinárodnú pomoc prodemokratickým reformám v bývalej Barme.

Zdôraznila pritom, že ocenenie jej pomohlo prekonať izoláciu od vonkajšieho sveta a upriamilo pozornosť zahraničia na problémy Barmy.

"Počas svojho domáceho väzenia som sa cítila, akoby som už nebola súčasťou reálneho sveta. (Nobelova cena) ma vtiahla späť do širšieho ľudského spoločenstva. A ešte dôležitejšie bolo, že sústredila pozornosť sveta na boj za demokraciu a ľudské práva v Barme," vyhlásila Su Ťij vo svojom vystúpení.

Nedosiahnuteľný svetový mier

Zároveň vyjadrila "opatrný optimizmus" ohľadom postupnej demokratickej transformácie, ktorou v súčasnosti prechádza jej krajina.

 "Keď som za opatrný optimizmus, tak nie preto, že nemám vieru v budúcnosť, no preto, že nechcem šíriť falošnú nádej. Absolútny svetový mier je však nedosiahnuteľný cieľ," dodala celosvetovo známa aktivistka.

Su Ťij (66) strávila za vojenskej vlády v bývalej Barme spolu 15 rokov v domácom väzení.

Jej návšteva Európy je po nedávnom pobyte v Thajsku druhou zahraničnou cestou, ktorú absolvuje od prepustenia koncom roku 2010.