AKTUALIZOVANÉ 20:51
Grécke strany sa nedohodli, krajinu čakajú predčasné voľby

Rokovania strán sa skončili, nová vláda nevznikla. Gréci pôjdu k urnám znova v júni.

Agentúrne spravodajstvo sme o 20:51 nahradili autorským článkom denníka SME.

ATÉNY, BRATISLAVA. Nádej na dohodu medzi politikmi a vytvorenie proeurópskej vlády vydržala deväť dní. Strany sa ani v utorok nedokázali dohodnúť na novom kabinete.

Ďalšie rozhovory nebudú, krajina si tak zopakuje voľby. Hrozba, že Grécko bude musieť odísť z eurozóny a zbankrotuje, je tak po utorku opäť vyššia.

Konečne k lepšiemu?

Konanie nových volieb ohlásil prezident Karolos Papulias v utorok poobede, po tom, čo zlyhalo aj posledné kolo rozhovorov.

Ani po necelých dvoch hodinách rokovaní všetkých strán okrem komunistov a extrémne nacionalistickej strany Zlatý úsvit nenašli politici riešenie. Menšie strany odmietli vytvoriť vládu, ktorá podporí škrty, čo žiadajú medzinárodné inštitúcie.

Hlavné politické strany Nová demokracia a PASOK bez nich nemajú väčšinu.

„Bože môj, pohnime sa už konečne k niečomu lepšiemu a nie k niečomu horšiemu,“ povedal podľa médií Evangelos Venizelos, šéf socialistickej strany PASOK, ktorá doteraz vládla. 

Strany by mali v stredu vytvoriť úradnícku vládu, ktorá potiahne krajinu k voľbám. Tie by sa mali konať v polovici júna, buď 10., alebo 17.

Či sa však po nich niečo zmení, je otázne. V prieskumoch po voľbách sa ukázal výrazný nárast podpory radikálne ľavicovej strany SYRIZA.

Tá skončila vo voľbách druhá so 17 percentami, no podľa prieskumov už má viac ako 20. A hlavne, voľby by vyhrala a podľa gréckeho zákona by tak dostala aj bonus 50 poslaneckých mandátov za víťazstvo. 

Bude to referendum

Strana pritom stále odmieta akúkoľvek podporu úsporných balíčkov.

Naopak, chce vrátiť dôchodky aj platy vo verejnom sektore na pôvodnú úroveň a prijať do štátnych služieb 100-tisíc zamestnancov, aby znížila nezamestnanosť. Aj v utorok jej líder Alexis Tsipras povedal, že sa Gréci nedajú „terorizovať“ a že nadišiel „čas na vládu ľavice“.

Kampaň však môže prieskumy zmeniť. Nové voľby sa totiž podľa viacerých analytikov stanú referendom o tom, či krajina chce zostať v eurozóne, alebo sa vráti k drachme. 80 percent Grékov, akokoľvek sa im nepáčia úsporné opatrenia, chce v eurozóne zostať.

A k odchodu sa krajina posúva čím ďalej, tým viac.

Grécku sa na prelome júna a júla minú peniaze a ďalšia pomoc je zablokovaná, kým nebude proúsporná vláda. Krajina bude mať po voľbách iba niekoľko dní, aby zostavila vládu.

„Druhé hlasovanie znamená, že Grécko sa posúva bližšie k bodu, keď bude nevyhnutné, že opustí euro,“ povedal pre Bloomberg šéf Európskeho centra pre medzinárodnú politickú ekonómiu Fredrik Erixon z Bruselu.