V čínskom obchode kupujeme niekoľko jednoduchých peňaženiek po jednom eure. Každú z nich plníme viacerými poznávacími znakmi, napríklad inzerátmi či kúskom papiera s poznámkami. Do každej vkladáme aj peniaze, vždy 10 eur plus nejaké drobné.
Všetky peňaženky plánujeme stratiť, aby sme ich mohli nájsť a odovzdať na polícii. Potom pôjdeme na políciu ešte raz, ale už v úlohe majiteľa peňaženky, ktorý sa policajtov spýta, či ju niekto nenašiel.
Tak, ako má občan zákonnú povinnosť nález nahlásiť, majú aj policajti zákonný postup, ako s nálezom nakladať od jeho evidovania až po vrátenie pôvodnému majiteľovi. Zaujímalo nás dodržiavanie tohto postupu.
Trenčín, Šamorín a Pezinok bez chyby
V sobotu 7. apríla doobeda na mestskej polícii v Trenčíne hlásime nález čiernej peňaženky s hotovosťou 12,71 eur. Pán na stálej službe pôsobí až príliš ležérne, informácie si zapisuje len na vytrhnutý zdrap papiera. Na podrobnosti sa nepýta, peniaze neprepočíta, nechýba mu ani náš občiansky preukaz, aby si overil, či sme si nevymysleli naše meno.
Počkáme na výmenu služieb na policajnej stanici, a po nález sa vyberá figurantka. Peňaženka je tam, policajti sú príjemní a ochotní, nechýba ani cent. Hotový je aj počítačový zápis ich kolegu z dennej služby, dokonca s menom nálezcu, ktorému sa možno poďakovať. Výborný začiatok.
Na Veľkonočný pondelok zamierime na mestskú políciu v Šamoríne. Peňaženku preberá príjemný prešedivený pán okolo päťdesiatky. Opíše si údaje z občianskeho preukazu a sľubuje, že pre nájdenie majiteľa urobia maximum. Za nález sa poďakuje.
Tentoraz čakáme až šesť dní, a v sobotu podvečer sa ideme spýtať, či nikto nič nehlásil. Obaja tamojší policajti sú prívetiví, peňaženku dostávame späť, opäť nechýba ani cent. Na požiadanie poskytnú aj údaje nálezkyne.
Výborne sme pochodili na mestskej polícii v Pezinku. Peňaženku 12. apríla tesne pred šestnástou hodinou prevzal zdvorilý štyridsiatnik s tmavými vlasmi, ostrihanými na ježka. Na druhý deň okolo pol piatej poobede nám ju vrátil jeho vysoký a usmievavý kolega. V šanóne mal pripravený zápis aj fotografiu nálezu. Ďalší policajt si pri našom odchode povzdychne: „Keby sme každému mohli pomôcť tak ako vám.“
Drobná chyba v Senci
Férovo sa zachovali aj mestskí policajti zo Senca. Peňaženku prevzal tmavovlasý štyridsiatnik v okuliaroch. Informácie si zapisoval len na hárok kancelárskeho papiera, keď sme však o tri dni vo večerných hodinách poslali na stanicu figurantku, chlapi v službe boli informovaní.
No férovosť niekedy nemusí stačiť. Peňaženku nám nevydali, bola zamknutá u náčelníka. Ten už v práci nebol, a tak nám odporučili, aby sme prišli znovu. Nedozvedeli sme sa, z akého dôvodu nemá k peňaženke prístup ktorýkoľvek z policajtov v službe, preto sme o pár dní telefonicky zisťovali, či by nám ju nemohli poslať poštou.
Náčelník tam opäť nebol. Policajti slušne odmietli náš návrh, a trvali na tom, že treba prísť znovu a podpísať prevzatie. A to aj v prípade, že by sme boli z východu Slovenska. Majiteľa by tak dostali do situácie, keď náklady na ďalšiu cestu do Senca prekročia sumu v peňaženke.
Náčelník Ľuboš Hlaváč uviedol, že peňaženka bola do priečinka v jeho kancelárii uložená nedopatrením. „Inak majú príslušníci spravidla prístup k nájdeným a odovzdaným veciam. Priznávam, že službukonajúci policajt ma mohol o tejto skutočnosti informovať a celá záležitosť by bola vybavená. Za vzniknutú situáciu sa ospravedlňujem.“ Dodal, že peňaženku je možné zaslať majiteľovi aj poštou, keďže jej vlastníctvo preukázal už pri prvej návšteve.
foto: obvodné oddelenie PZ v bratislavskej Trnávke
V Trnávke nález popreli
Zapíname ukryté mikrofóny a 12. apríla pred sedemnástou hodinou sa prvýkrát vyberáme nie na mestskú, ale štátnu políciu, konkrétne na obvodné oddelenie v bratislavskej mestskej časti Trnávka.
Miesto volíme zámerne. Chceme zistiť, aké pomery sú na stanici, ktorá sa nedávno smutne preslávila prípadom zavraždenej ženy Zuzany Dzivej. Tri týždne predtým, ako ju zastrelil jej exmanžel samopalom, jej v Trnávke odmietli prijať trestné oznámenie na neho, a podľa jej syna sa dokonca vysmievali slovami „kto by vás išiel zastreliť.“
V peňaženke máme 10,50 eura, súťažný kupón z cigariet a pokrčený výstrižok z novín, na ktorom sú inzeráty s bytmi. Na stálej službe sedia dvaja policajti. Preberajúceho odhadujeme na 30 rokov, má krátke hnedé vlasy.
Figurantku podrobne spovedá, kde peňaženku našla, cítiť z neho odmeranosť, slovo ďakujem nepozná. Opíše si však údaje z občianskeho preukazu a odporučí, aby šla nález oznámiť aj do potravín, pred ktorými peňaženku našla. Tešíme sa. Policajt je síce chladný, ale ak nás posiela oznámiť to aj inde, peniaze sa isto nestratia.
Ďalší deň je piatok trinásteho. Po šestnástej hodine prichádzame na tú istú stanicu a pýtame sa, či niekto nepriniesol stratenú peňaženku. Na stálej službe sedí mladý muž s krátkymi vlasmi. Komunikuje síce slušne, ale ani sa nenamáha vstať od stola vzdialeného takmer tri metre od okienka.
Pozerá zápisy z predošlého dňa v zošite a vraví, že nikto nič nehlásil. Podľa neho nemusíme chodiť ani na mestskú políciu, tá by im vraj o náleze dala vedieť. Pýta si však naše meno a telefónne číslo, ak sa niekto objaví, ozvú sa. Nestalo sa tak.
Šaľa: Komu to vrátime?
Štrnásteho apríla sa vyberáme na obvodné policajné oddelenie do Šale a nechávame tam v peňaženke 10,22 eura s inzerátmi a zákazníckou kartou istej predajne, podľa ktorých by sme mohli nález identifikovať.
Starší prešedivený pán s hrubou zlatou reťazou na krku sa čuduje a nerozumie, prečo chceme nález odovzdať. Jeho slová „komu to vrátime?“ či „keby ste si to nechali, nič sa nedeje,“ znejú logicky, no v skutočnosti sú nabádaním na porušenie zákona. Povinnosťou každého občana je nález hlásiť.
Hoci si po peňaženku prichádzame už na druhý deň po pol štvrtej poobede, nedostaneme ju. Na stálej službe sú traja policajti. Komunikuje s nami vysoký, štíhly chlapík s hnedými vlasmi. Nikto vraj nič nehlásil. Zapísali si naše meno a telefónne číslo, keby sa peňaženka objavila, viac sme o nich nepočuli.
V Dunajskej Strede zmizla tretia peňaženka
V rovnaký deň, teda 14. apríla, prichádzame na políciu v Dunajskej Strede. O pol šiestej večer odovzdávame peňaženku so sumou 10,55 eura. Na stálej službe sú dvaja mladí príjemní policajti – blondiak s krátkymi vlasmi, na bokoch takmer vystrihanými, a jeho hnedovlasý kolega, ktorý si zapisuje údaje z občianskeho preukazu. Figurantke hovoria, že ľudia sa na stratené veci zvyknú pýtať, a tak sme si istí, že sa nám vrátia.
Na druhý deň po pol piatej tam sedia až traja mladí chlapi, pri okienku zase stojí neznáma pani, ktorá sa stáva svedkyňou celej debaty. Vysoký tmavovlasý policajt hovorí, že nikto nič neodovzdal. Odchádzame v šoku uvedomujúc si, že v krátkom čase sme prišli už o tretiu peňaženku.
Výnimka v Sládkovičove
Česť štátnych policajtov zachraňovalo obvodné policajné oddelenie v Sládkovičove, kde sme odovzdali peňaženku so sumou 10,21 eura. Dvaja policajti ju priamo pred nálezkyňou skontrolovali a zapečatili do obálky, takže nám ju na druhý deň mohla ich mladá a čiernovlasá kolegyňa vrátiť.
Náš občiansky preukaz si ešte predtým poctivo lustrovala v policajnej databáze. Dáma v uniforme mala kamennú tvár, takmer neprehovorila, a podozrievavo si nás premeriavala, až sme sa začali cítiť nepríjemne. Ale len do chvíle, kým sme mali peňaženku v rukách.
Trestné stíhania sa už začali
Sedemnásteho apríla sme o výsledkoch testu informovali prezídium policajného zboru, hneď nás prijali viceprezident Ľubomír Ábel aj prezident Jaroslav Spišiak, ktorým sme odovzdali nahrávky, dokazujúce správanie sa policajtov.
Inšpekcia ministerstva vnútra začala konať už v ten deň, keď okamžite vykonala kontrolu v Trnávke, Šali aj v Dunajskej Strede, pričom zaistila knihy fonogramov a hlásení, záznamy zo služieb a protokoly udalostí.
V krátkom čase vypočula figurantku aj autorov tohto textu. Zistila, že službukonajúci policajt v Trnávke síce o náleze spracoval záznam, teraz však musí nájsť odpoveď na otázku, ako je možné, že jeho kolega to na druhý deň poprel. Nezodpovedaná ostáva aj otázka, prečo nás ešte štyri dni od našej snahy prevziať peňaženku polícia v Trnávke napriek zápisu nekontaktovala, hoci mala naše údaje.
Voči príslušníkom polície v Šali a Dunajskej Strede začal vyšetrovateľ trestné stíhanie vo veci prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa. Z inšpekciou zadržaných materiálov najskôr vyplynulo, že preberajúci policajti nespracovali príslušné záznamy a s peňaženkami naložili „dosiaľ nezisteným spôsobom.“
Už po uzávierke printovej verzie reportáže nás vyšetrovateľ telefonicky informoval, že zrazu sa našli aj ostatné peňaženky. Podľa človeka z inšpekcie, ktorý si neželal byť menovaný, však došlo k viacerým porušeniam postupov zo strany príslušníkov polície a k nedôslednému plneniu ich povinností, čo bude predmetom ďalšieho preverovania.
Faktom je, že bežní občania by o peňaženky reálne prišli, keďže na rozdiel od nás by nemali dôkazy, že ich niekto naozaj odovzdal. Že si policajti nesplnili základnú povinnosť, by ani nemali ako zistiť. Pri oddeleniach, ktoré sme testovali, by tak občan neuspel až v 75 percentách prípadov.
Hrozí im prepustenie
Viceprezidenta policajného zboru Ľubomíra Ábela výsledky testu mrzia. „Neviem si predstaviť, že niektorí policajti tie peňaženky riadne nezaevidovali. Veď peňaženka nemusela byť stratená, pokojne mohla pochádzať aj z protiprávneho konania, napríklad ak niekto prepadol občana, ten ho prenasledoval a páchateľ ju odhodil na úteku.“
Podľa Ábela sa všetky prípady prešetria, policajti môžu byť prepustení pre hrubé porušenie služobnej prísahy. V roku 2011 bolo vznesené obvinenie voči 125 policajtom za 171 trestných činov. Pri celkovom počte 21180 policajtov tvoril podiel obvinených 0,59 percenta.
Reportér STV: Policajti nám klamali do očí
Peter Janků v roku 2006 testoval s peňaženkami osem oddelení štátnej polície. Sedem z nich ju nevrátilo.
Ako vám napadlo testovať poctivosť policajtov práve týmto spôsobom?
Inšpirovali sme sa v Česku, kde roky predtým podobnú akciu robil denník MF Dnes. Rozhodli sme sa skúsiť to spracovať v televíznej podobe, teda so skrytou kamerou.
Ktoré policajné stanice ste testovali?
Peňaženky sme odovzdali na šiestich oddeleniach v Bratislave, k tomu v Senci a Stupave. Bankovky sme označili a priložili aj bločky s nákupom. Žiaľ, z ôsmich staníc nám peňaženku vrátili len na jednej, a aj tam policajt uviedol, že „chodia mi tu všelijakí novinári, ešte ma chytia, tak to radšej vrátim.“ Iný policajt mal službu v oba dni, a hoci peňaženku prevzal, na druhý deň nám do očí klamal, že nikto nič nehlásil. Pritom šlo o malé sumy, možno 100 alebo 300 korún.
Ako reagovalo vedenie polície?
Jaroslav Spišiak sa vtedy trochu naštval, lebo sa mu nepozdávalo, že práve peňaženkami chceme dokazovať, že v policajnom zbore nie je všetko v poriadku.
Prišli nejakí policajti o miesto?
Iba jeden v Stupave, a aj ten sa potom s nami súdil, že sme mu vraj ublížili. Voči jednému či dvom ďalším boli vyvodené iné dôsledky.
Karol Sudor
Čo hovorí zákon
- Kto nájde stratenú vec, je povinný ju vydať vlastníkovi.
- Ak vlastník nie je známy, nálezca je povinný odovzdať ju príslušnému štátnemu orgánu.
- Ak sa o ňu nik neprihlási do jedného roka od odovzdania, pripadá vec do vlastníctva štátu.
- Nálezca má právo na náhradu výdavkov a nálezné v hodnote 10 percent ceny nálezu.
Čo musia urobiť policajti
- Od nálezcu zistiť miesto, čas a okolnosti nájdenia veci.
- Overiť si jeho totožnosť.
- Následne ho vypočuť a spísať o tom „zápisnicu o podaní vysvetlenia“.
- Zistiť, či nálezca žiada písomné potvrdenie o odovzdaní veci. Ak áno, vydať mu ho.
Anketa
Robert Kaliňák, minister vnútra
Celá situácia je mimoriadne trápna. Tento test vnímam ako výchovný, možno je jedným z dobrých opatrení. Cítim frustráciu, lebo väčšina policajtov je slušná a poctivá. Som zahanbený bez ohľadu na to, koľko dní alebo hodín som vo funkcii. Je to na odchod tých ľudí z polície. Adekvátna medializácia a ukončenie ich služobného pomeru by mali byť aspoň v prvej fáze dostatočne odstrašujúcim príkladom.
Gabriel Šípoš, šéf Transparency International
Ak policajti tie peňaženky naozaj ukradli, mali by byť prepustení a ich mená zverejnené. Ich povinnosťou v je majetok občanov chrániť, nie ho kradnúť. Prekvapuje ma, že zjavne neexistuje elektronické zaznamenávanie nahlásených prípadov. Sama polícia by tak mala lepší prehľad, kde sa cennosti strácajú, a vedela by tam viac pracovať na prevencii. Zároveň by mohla nájdené veci zverejňovať na internete a minimalizovať tak stres ľudí, ktorí ich stratili.
Zuzana Wienk, šéfka Aliancie Fair-play
Títo policajti by mali byť okamžite prepustení, mali by nahradiť škodu, a ak ich konanie spĺňa skutkovú podstatu trestného činu, mali by byť aj stíhaní. Tieto prípady dokresľujú žalostný stav polície. Je absurdné, že máme vymýšľať opatrenia na to, aby polícia nechybila v takej základnej povinnosti. Najmä policajti potrebujú vedieť, že na porušenie povinností niekto príde a potrestá ho. Napríklad tak, že nálezcovia vecí by mohli tieto skutočnosti zaregistrovať aj elektronicky. Záznamy by boli prístupné vedeniu jednotlivých oddelení, a ľudia, ktorí veci našli, by dostali aj správu o ich odovzdaní.
Karol Sudor
