BRATISLAVA. Skoro dva roky sa nevidel so svojím synom. Jozef Ďurček, ktorý presadil cez poslancov zavedenie striedavej osobnej starostlivosti, je jedným z otcov, ktorý bojuje o právo vychovávať svoje dieťa na striedačku s matkou.
Súdy syna zverili matke, s tým, že ho môže navštevovať dvakrát do mesiaca od štvrtka do piatka a dvakrát do mesiaca tri dni od piatka do pondelka.
Ďurček hovorí, že syna veľmi traumatizovalo, keď si ho tak často striedali. Bolo to psychicky náročné pre chlapca aj pre otca. O jeho príbehu sme písali pred rokom, odvtedy sa nič nezmenilo.
Toto nie je jediný príbeh, keď druhý rodič, zväčša otec, bezúspešne bojuje o právo byť so svojím dieťaťom rovnako často ako matka. Internet sa nimi priam hemží. Samozrejme, aj diskusiami odporcov proti striedavej starostlivosti.
Dôležitý je názor dieťaťa, nie rodiča
Štatistiky nelichotia striedavej starostlivosti
Hoci už viac ako poldruha roka majú súdy možnosť rozhodnúť o striedavej starostlivosti po rozvode či rozchode rodičov, nedeje sa to často.
Podľa štatistík ústredia práce z vyše 18-tisíc detí, o ktorých vlani rozhodovali súdy, len 742 zveril súd do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Len v necelom percente prípadov súd rozhodol proti vôli matky.
Zákon o rodine však hovorí, že súd musí skúmať, či je striedavá starostlivosť v záujme dieťaťa, ak aspoň jeden z rodičov s ňou súhlasí. Čísla z roku 2011 sú predsa len o čosi pozitívnejšie ako v roku 2010. Do striedavej starostlivosti sa vtedy dostalo len 114 detí.
Striedavá starostlivosť platila pol roka. O zverení matke rozhodol súd v prípade viac ako 16-tisíc detí, otcom zverili takmer 1500 detí. Advokát Dávid Štefanka hovorí, že otcovia majú stále malú šancu na striedavú starostlivosť. „Dieťa sa zveruje predovšetkým matke.“
Platí prezumpcia neviny
Príčin, prečo je to tak, môže byť viacero. Podľa Evy Riečicovej z Úradu práce v Topoľčanoch sa hlavne po zavedení striedavej starostlivosti rozmohol trend obviňovania otca z týrania a zneužívania dieťaťa. „Kolízny opatrovník niekedy podá na súd návrh na vydanie predbežného opatrenia na zákaz styku. Často sa to
deje len na základe informácií od jedného z rodičov, a pritom ešte nie je ani podané trestné oznámenie či vznesené obvinenie,“ hovorí Riečicová.
Kolízny opatrovník však podľa nej musí rešpektovať prezumpciu neviny. Mal by sa ihneď spojiť s políciou, aby zistil, či sa vo veci koná.
„Ak ide o krivé obvinenie, prichádza k závažným škodám vo vzťahu rodič – dieťa,“ vraví Riečicová. Ďurček tvrdí, že jemu sa stalo to isté. Matka vzniesla pred kolíznou opatrovníčkou obvinenie, že sa jej vyhrážal únosom dieťaťa. Na jeho základe mu zamedzili styk.
„Nikto neskúmal, či je to naozaj pravda,“ tvrdí. Nakoniec sám na seba podal trestné oznámenie, aby sa vec vyšetrila. Polícia vyšetrovanie uzavrela s tým, že skutok – nebezpečné vyhrážanie – sa nestal.
Počas zákazu styku podľa Riečicovej dokáže rodič dieťa zmanipulovať. „Žiaľ, často sú to mamy, ktoré žiadajú vypočuť dieťa, ak nechce ísť k otcovi. Dieťa rozpráva to isté, čo dospelý, často jeho jazykom.“
Sudca môže, no nemusí
V tomto roku nadobudli účinnosť dve normy, ktoré by mali viac sprístupniť striedavú starostlivosť.
Od januára sa zmenil Občiansky súdny poriadok, podľa ktorého môže sudca nariadiť striedavú starostlivosť aj predbežným opatrením. To znamená do času, kým súd definitívne nerozhodne o starostlivosti o dieťa.
Sú už rozsudky, keď súd nariadil predbežne striedavú starostlivosť, napríklad na Okresnom súde vo Svidníku.
Rozhodnutie súd odôvodnil aj tým, že „rodičia majú nielen právo, ale aj povinnosť podieľať sa na výchove maloletých a otec má vytvorené vhodné podmienky, čo potvrdil aj kolízny opatrovník“.
Iný rozsudok na Okresnom súde v Trenčíne však otcovi zamietol v predbežnom opatrení striedavú starostlivosť, pretože „nemôže prejudikovať rozhodnutie súdu“.
Teda vraj nemôže určiť rozhodnutie v konečnom rozhodovaní súdu o tom, komu bude dieťa zverené do výchovy.
Súd musí dostať jasnú správu
Od začiatku marca tiež platí interná norma pre kolíznych opatrovníkov úradov práce. Norma definuje, čo je záujmom dieťaťa a upravuje úlohu kolíznych opatrovníkov a postupy, ktoré musia dodržať.
„Záujmom dieťaťa je, aby bol jeho kontakt s oboma rodičmi čo najrovnoprávnejší,“ povedal generálny riaditeľ ústredia práce Ivan Juráš.
Eva Riečicová z Úradu práce v Topoľčanoch priznáva, že v internej norme sú zhrnuté najmä všeobecné veci, mnohé konkrétne situácie sa podľa nej opísať nedajú. Zlepšenie normy je podľa nej v tom, že by mal kolízny opatrovník podávať písomnú správu na súd.
„Nemalo by sa v nej objaviť napríklad odporučenie, že kolízny opatrovník ponecháva rozhodnutie na úvahe súdu,“ hovorí Riečicová.
Dodáva, že ako prvú možnosť porozvodovej či porozchodovej starostlivosti má rodičom navrhovať striedavú osobnú starostlivosť.
Má nedostatky
Liga otcov tvrdí, že interná norma je nedostatočná. Vyčítajú jej, že absentuje riešenie prítomnosti rodičov pri zisťovaní názoru dieťaťa o zverení do starostlivosti.
Nie je tam tiež zadefinované ani poučenie o tom, aké otázky nemožno dieťaťu položiť, aby nebolo ovplyvňované.
Dôležitý je názor dieťaťa, nie rodiča
Súd zvyčajne zisťuje názor dieťaťa prostredníctvom kolízneho opatrovníka. Malé dieťa by však nemalo ani tušiť, že je na dôležitom pohovore.
Názor malého dieťaťa je dôležitý. „V žiadnej právnej norme ani v Dohovore o právach dieťaťa nie je stanovené, od koľkých rokov sa zisťuje názor dieťaťa,“ vysvetľuje Eva Riečicová.
Tvrdí, že aj trojročné dieťa dokáže opísať niektoré veci. „Keďže ide o výsluch použitý v súdnom konaní, mal by platiť zákaz klamlivých a navádzajúcich otázok,“ konštatuje aj právnik Dávid Štefanka.
Otázky sa teda v žiadnom prípade nesmú niesť v duchu: „S kým ti je lepšie?“ alebo „S kým by si chcel bývať?“
Malé dieťa by malo mať pocit, že ide o bežný rozhovor. „Pýtam sa ho, kde chodí do školy či škôlky, aké majú hračky, kto s ním chodí na krúžky, kto s ním chodí k lekárovi. Na základe odpovedí, viem zistiť, aký má vzťah k jednému aj druhému rodičovi, kto s ním trávi najviac času,“ hovorí Riečicová.
Názor dieťaťa sa podľa Riečicovej nemôže zisťovať na návrh niektorého z rodičov. „Musí to byť z podnetu kolízneho opatrovníka alebo na dožiadanie súdu,“ dodáva.
Dôvodom je podľa nej to, aby dieťa niektorý z rodičov nezmanipuloval a potom nepožiadal o jeho vypočutie.
Nevyzúvajte dieťa z ponožiek
Dieťa sa nemá prispôsobovať rodičovi ale naopak. Dobrí rodičia by si tiež nemali cez dieťa vybavovať svoje účty. Dieťa tým len traumatizujú.
Ak súd rozhodne o striedavej starostlivosti o dieťa, rodičia by mali čo najviac uľahčiť prechod od jedného rodiča k druhému.
Slovné útoky nie sú na mieste
„Skúsenosti z praxe hovoria, že najväčším problémom pri striedavej starostlivosti je nezvládnutá, často až nedôstojná vzájomná komunikácia partnerov,“ vraví detská psychologička Dagmar Kopčanová.
Starostliví a milujúci rodičia by podľa nej nemali kalkulovať s výmenou alebo súperením vo svojich rolách. Mali by sa dieťaťu prispôsobovať a meniť svoje plány a potreby.
Rodičia by si v žiadnom prípade nemali ventilovať zlosť na bývalého partnera cez dieťa.
V Austrálii je napríklad zavedený denník, kde si rodičia zaznamenávajú odkazy. Treba slovné útoky o tom, ktorý z rodičov je lepší, znížiť na čo najmenšiu možnú mieru, vysvetľuje Eva Riečicová z Úradu práce v Topoľčanoch.
Vyhýbajte sa extrémom
Dieťa môže veľmi stresovať aj to, ak si nemôže hračky z jedného domova preniesť do druhého.
Na stránke ústredia práce www.stemojirodicia.upsvar.sk je opísaný aj prípad, keď si dieťa muselo dokonca prezuť ponožky či prezliecť slipy, pretože nemalo povolené mať u otca veci od mamy a naopak.
Prechod a oddelenie dieťaťa od matky k otcovi a naopak majú byť plynulé, založené na dôvere, nestresujúceho, nenásilného a láskyplného odovzdávania dieťaťa, radí rodičom psychologička.
Nezosobášení rodičia nemusia ísť na súd
V návrhu na zverenie do striedavej starostlivosti uveďte čo najviac pozitív. Napríklad že dieťa bude mať vlastnú izbu. Žiadajte aj vypočutie dieťaťa.
Rozvod a rozchod
1. Ak sa rozvádzate, o tom, kto dostane dieťa do výchovy, rozhoduje vždy súd. Potvrdzuje aj dohodu rodičov.
2. Ak nie ste zosobášení, vašu dohodu nemusí potvrdiť súd. O záujme dieťaťa však rozhoduje vždy, ak sa rodičia nevedia dohodnúť. Ak však dohoda nie je potvrdená súdom, nie je vymáhateľná. To znamená, že ak ju niektorý z rodičov začne porušovať, treba sa obrátiť na súd.
Ak sa nedohodnú, rozhodne o týchto veciach súd na návrh niektorého z rodičov.
Ako požiadať o striedanie starostlivosti
1. O striedavú starostlivosť môže rodič požiadať aj v prípade, že po rozvode súd rozhodol o zverení dieťaťa do výchovy druhého rodiča.
2. Vyskytli sa aj názory, že striedavú starostlivosť určí súd len v prípade, že obaja rodičia požiadajú o zverenie do svojej osobnej starostlivosti. Podľa advokáta Dávida Štefanku to tak nie je. Návrh musí rodič priamo smerovať na zverenie do striedavej starostlivosti. Súd by však aj pri návrhoch na zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti, mal skúmať, či nie je v záujme dieťaťa zveriť ho do striedavej starostlivosti.
3. K návrhu je vhodné priložiť dôkazy, ako napríklad posudok psychológa, alebo požiadať súd o vypočutie dieťaťa.
4. V žiadosti o zverenie sa odporúča opísať okolnosti, kedy by malo dochádzať k striedaniu, ako aj intervaly striedania, aby to vyhovovalo dieťaťu aj obom rodičom.
5. Vhodné je napísať vaše zázemie, ako aj to, či má dieťa u vás vlastnú izbu.
Ako by to malo fungovať
Do striedavej starostlivosti môže byť pridelené aj dieťa, ktoré má menej ako tri roky.
1. Pridelenie dieťaťa do striedavej starostlivosti nie je žiadnym zákonom ohraničené vekom dieťaťa. Nie je pravda, ako sa na webových portáloch upokojujú matky, že dieťa mladšie ako tri roky nemôže byť pridelené do striedavej starostlivosti.
2. Podľa veku dieťaťa sa nastavuje aj interval striedania. U úplne malých detí je to po niekoľkých dňoch. U škôlkarov po týždni, u školákov po dvoch týždňoch.
3. Interval striedania môže byť nastavený aj podľa vzdialenosti bydlísk oboch rodičov aj na polročný či ročný.
4. Na prekážku striedavej starostlivosti nie je ani školská dochádzka. Dieťa môže navštevovať aj školu v bydlisku matky aj otca. Školy sa však musia dohodnúť, ktorá je kmeňová, teda ktorá dostáva na žiaka peniaze. Na prvom stupni základnej školy sa môže praktizovať aj domáca výučba.
5. Ak súd pridelí dieťa do striedavej starostlivosti, zvyčajne neurčuje výživné ani pre jedného z rodičov. Môže tak však urobiť v prípade, ak príjem jedného z rodičov je nepomerne malý oproti druhému rodičovi.
6. Dieťa má jedno trvalé bydlisko. Rodičia sa musia dohodnúť kde.
7. Rodičia by sa mali dohodnúť, kto bude dostávať rodinné prídavky a kto daňový bonus na dieťa. Môžu si ich podeliť.
8. Aj po rozvode či rozchode má dieťa dvoch zákonných zástupcov, ak jeden z nich nemá zúžené rodičovské práva.
9. Rodič má vždy právo na informácie o dieťati, napríklad zo školy či od lekára.
Môžete sa odvolať
Súd nemusí akceptovať návrhy rodiča na vypočutie svedkov.
Súd rozhoduje o zverení dieťaťa do starostlivosti jednému či obom rodičom aj na základe podkladov kolízneho opatrovníka.
Kolízneho opatrovníka určuje súd a je ním príslušný úrad práce, osobu kolízneho opatrovníka určuje rozdelenie agendy na oddelení.
Na Slovensku však vo veľkej miere nie sú ešte kolízni opatrovníci stotožnení s prideľovaním dieťaťa do striedavej starostlivosti.
Rodič, ktorý s názorom kolízneho opatrovníka nesúhlasí, má v podstate iba jednu možnosť. Nemôže si vybrať náhradného kolízneho opatrovníka, no ak súd rozhodne v jeho neprospech, môže sa odvolať na vyšší súd. Tam môže dokladať podporné stanoviská, ktorými musí súd presvedčiť, že záver kolízneho opatrovníka nebol správny.
Rodič, ktorý nesúhlasí s rozhodnutím, môže súd požiadať o výsluch svedkov, o vykonanie znaleckého dokazovania so znalcom v odbore detskej psychológie a patopsychológie a o vypočutie dieťaťa, ak nebolo vypočuté.
Je však na rozhodnutí súdu, ktoré dôkazy vykoná či ktorých svedkov predvolá. Súd však musí odôvodniť, prečo napríklad navrhovaného svedka nepredvolal.
Ak by chcel neúspešný rodič namietať zaujatosť sudcu, napríklad z dôvodu, že rozhoduje žena o pridelení dieťaťa matke do osobnej starostlivosti, nemá šancu. Pohlavie totiž nie je dôvodom na odvolanie sudcu.
