Klávesové zkratky na tomto webu - rozšířené
Preskočiť hlavičku portálu
Sme.sk | Z domova | Volebná neúčasť hrozí rekordom

Záujem ľudí o voľby naznačuje najnižšiu účasť v histórii. Poloprázdne miestnosti môžu ovplyvniť zisky strán.

BRATISLAVA. Prieskumy verenej mienky, ale aj prvé tvrdé volebné dáta naznačujú, že o vláde na najbližšie štyri roky dnes rozhodne najmenej voličov v histórii.

Nízka volebná účasť môže výrazne meniť výsledok volieb a ovplyvní aj výšku sumy, ktorú štát vypláca stranám.
Denník SME v piatok oslovil najväčšie slovenské mestá s otázkou, aký bol záujem o voličské preukazy. S tými hlasujú voliči, ktorí dnes nie sú v mieste trvalého bydliska.

Mimo domu odvolí menej

Všetky mestá potvrdili výrazný pokles počtu volebných preukazov, záujem bol v priemere o 22 percent nižší ako v roku 2010.

Až o tretinu menej preukazov vydal Miestny úrad v Petržalke, štvrtinový pokles hlásia aj Trnava, Banská Bystrica, Nitra či Poprad. Bratislava a Košice údaje nemajú, keďže preukazy v nich vydávajú mestské časti.

Menej voličov odvolí zrejme aj zo zahraničia. Hoci o voľby z cudziny požiadalo vyše osemtisíc ľudí, pošta dovčera prijala iba 5511 volebných obálok, o 350 menej ako pred dvoma rokmi.

Hlasy zo zahraničia museli prísť dovčera, definitívny počet bude pošta poznať dnes. „Veľký rozdiel by tam však už nemal byť,“ vraví hovorkyňa pošty Andrea Pivarčiová.

Najviac zásielok prišlo z Česka (1614), o polovicu menej z Veľkej Británie.

ps.jpg
Ísť voliť je žiaduce pre jednu okolnosť. Viac prezradí Peter Schutz.

Zrejme len každý druhý

Najnižšiu volebnú účasť predpovedajú aj prieskumy. V prieskume agentúry Focus z tohto týždňa chcelo hlasovať 53,4 percenta voličov. Agentúra MVK očakáva ešte nižšiu účasť, po porovnaní prieskumov z minulosti a skutočnej účasti na voľbách ju odhadla na 44 až 50 percent.

V roku 2010 prišlo k urnám 58,83 percenta voličov, najnižšia účasť bola dosiaľ na voľbách v roku 2006, zúčastnilo sa len 54,67 percenta.

Do roku 2002 sa pritom na voľbách vždy zúčastnilo viac ako 70 percent voličov. V prvých slobodných voľbách v roku 1990 využilo svoje právo až 95,3 percenta voličov, v roku 1998 to stále bolo vyše 84 percent.

Sociológ Pavel Haulík z MVK považuje nízky záujem o voľby za výsledok dlhodobého vývoja. „Je za tým celkové znechutenie z politiky, keď sa na politickej scéne 20 rokov striedali tí istí politici a neustále sa opakovali tie isté problémy. Gorila bola už len vyvrcholením celého procesu.“

autor: Martina Pažitková

VIDEO

Bratislavčania volia v zástupoch, chcú aby sa politici polepšili
video

Účasť môže meniť pomery

Účasť môže ovplyvniť aj výsledky volieb. Čitateľ SME Peter Ďuriš napríklad vypočítal, že keby sa pri účasti
43 percent do parlamentu dostali iba štyri strany, stačilo by víťaznej strane na ústavnú väčšinu deväťdesiatich poslancov aj 40 percent hlasov.

Haulík hovorí, že nízka účasť nahráva najmä stranám so stabilnými voličmi, ako sú Smer či KDH. Pomôcť môže aj SMK, ktorej by rovnaký počet hlasov ako pred dvoma rokmi mohol stačiť na návrat do parlamentu.

„Škodiť to môže najmä novým stranám, ktoré nemajú stabilizovanú voličskú základňu, ako aj SaS, ktorá si ešte nestihla voličov zafixovať.“

 

ico

Jeden a pol milióna nevedelo koho

Polis pre veľký počet nerozhodnutých  nezverejnil posledný prieskum. Až 80 percent z nich sú voliči pravice.

BRATISLAVA. Zhruba milión a pol slovenských voličov ešte niekoľko dní pred voľbami chcelo ísť voliť, nevedelo si však vybrať, komu dá hlas.

Pre obrovský počet nerozhodnutých respondentov dokonca  agentúra Polis nezverejnila posledný predvolebný prieskum.

„Posledné dni nám nerozhodnutí vyskočili na 37 percent,“ vysvetľoval šéf Polisu Ján Baránek. Odvolal sa na pravidlá medzinárodnej organizácie výskumných agentúr, podľa ktorých by sa takéto prieskumy zverejňovať nemali. Taký vysoký počet nerozhodnutých pred voľbami si analytik nepamätá.

Váhajú najmä pravičiari

info
Prieskumy
Pred voľbami
  • nerozhodnutá bola tretina zapísaných voličov,
  • išlo najmä o priaznivcov pravice;
  • viac ako polovica ľudí si spája voľby s  obavami a beznádejou,
  • optimistická je len pätina voličov,
  • v roku 2010 to bolo naopak.

Baránek hovorí, že až okolo 80 percent z nerozhodnutých sú podľa jeho zistení bývalí voliči pravice. Predpokladá však, že najmä niektorí bývalí voliči SDKÚ nakoniec svoje hlasy dať pôjdu.

Mimoriadne veľký počet nerozhodnutých vyšiel aj ďalším agentúram – Focusu aj MVK. V prípade Focusu to bolo viac ako 32 percent. 

MVK v piatok zverejnila prieskum, že 51,7 percenta opýtaných si spája predčasné voľby s negatívnymi emóciami: obavami až beznádejou. S optimizmom či nádejou si voľby spája len každý piaty.

Obavy stúpli

„V minulých voľbách bola situácia takmer zrkadlovo obrátená: viac ako polovica opýtaných si ich spájala s nádejou a optimizmom a obavy či beznádej pociťovala len zhruba štvrtina účastníkov posledného predvolebného prieskumu,“ povedal šéf MVK Pavel Haulík.

Najoptimistickejší sú teraz podľa prieskumu voliči SNS, Smeru, ale aj SDKÚ. Negatívne pocity vyvolávajú voľby najmä medzi priaznivcami SMK, KDH a 99 percent.

Miroslav Kern

 

piatok 9. 3. 2012 19:46 | Michal Piško
Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní SME. (Predplaťte si SME cez internet.)
© 2012 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.

Súvisiace články:

Nalepili oznamy, na steny zavesili štátne znaky, volebné lístky rozdelili do okrskov. To všetko možno pre rekordne malý počet voličov.

Nalepili oznamy, na steny zavesili štátne znaky, volebné lístky rozdelili do okrskov. To všetko možno pre rekordne malý počet voličov.

Foto: TASR

najčítanejšie
  • 4 hodiny
  • 24h
  • 3dni
  • 7dní
  • PLATENÉ