Kultúrna diplomacia v strednej Európe
V rámci pravidelného diskusného cyklu Vyšehradský salón organizovaným Maďarským kultúrnym inštitútom v Bratislave v spolupráci s Českým centrom a Poľským inštitútom sa uskutočnila panelová diskusia na tému kultúra v službách diplomacie.
Hosťami boli JAN BONDY z Ministerstva zahraničných vecí ČR, IGOR OTČENÁŠ z Ministerstva zahraničných vecí SR, a Poľsko reprezentoval ZBIGNIEW MACHEJ, bývalý riaditeľ Poľského inštitútu v Bratislave a v súčasnosti zástupca riaditeľa Medzinárodného vyšehradského fondu. Diskusiu viedol MARTIN BÚTORA bývalý veľvyslanec SR vo Washingtone.
Hostiteľom bol PÁL HATOS generálny riaditeľ Balassiho inštitútu v Budapešti (na snímke), ktorý je presvedčený, že to, čo nedokáže klasická diplomacia, kultúrna diplomacia dosiahne.
Ako by sme mohli určiť pojmový rámec kultúry a kultúrnej diplomacie?
V minulosti, vo svete rozdelenom svetovými vojnami Organizácia Spojených národov hlásala, že kultúra je nástroj mieru, ktorého ušľachtilým cieľom je podpora vzájomného pochopenia a spoznávania sa národov. Thomas Stearns Eliot vo svojej publikácii Poznámky k definícii kultúry z roku 1948 naopak tvrdí, že kultúra je organickou súčasťou života človeka, kultúru nemôžeme využívať ako nástroj, dokonca ho nemôžeme ani definovať, pretože kultúru tvoria náboženstvá a tradície. O pol storočia neskôr vznikol Dohovor UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov zameraný predovšetkým na ohrozenú kultúru tretieho sveta, na odvrátenie resp. zmiernenie homogenizačného vplyvu globalizácie.
Tieto názory na úlohu kultúry sú platné aj dnes, alebo existujú aj novšie, iné?
Podľa súčasného vnímania kultúra je svojím spôsobom samoúčelná, aj keď nesmieme zabudnúť, že vo významnej miere prispieva k zachovávaniu identity istej spoločnosti, preto ju treba chrániť. V tomto zmysle kultúrna diplomacia je nástrojom ochrany identity a záujmov istej spoločnosti. Som presvedčený, že to, čo klasická diplomacia nedokáže v ich záujme, tzv. soft diplomacia môže dosiahnuť.
Aké konkrétne ciele sleduje maďarská kultúrna diplomacia?
Súčasná maďarská kultúrna diplomacia nie je „výkladová“, nechce vykladať do výkladov produkty s nadpisom: toto je maďarská kultúra, nech sa páči, majte ho radi. Hlavným cieľom maďarskej kultúrnej diplomacie nie je prezentovanie produktov kultúry, ale generovanie, kreovanie novej spolupráce.
Bolo to tak aj v minulosti?
Východiskom maďarskej kultúrnej diplomacie je historická trauma – situácia po Trianone. Kultúrna diplomacia vychádza z poznania, že 1920-tych rokoch sa Maďarom nepodarilo ukázať svoje hodnoty veľkým európskym národom. Je dôležité si uvedomiť, že maďarská kultúrna diplomacia historicky vychádza z priamych dôsledkov Trianonskej mierovej zmluvy, dokonca si myslím, že to netreba brať ako tabu. Traumy sa nedajú vyriešiť alebo vymazať, môžeme si ich len uvedomiť, a chlapsky sa im pozrieť zoči-voči.
Do akej miery sú historické traumy určujúce pre kultúrnu diplomaciu v rámci V4?
Podľa môjho názoru v stredoeurópskom kontexte je zvlášť dôležité, aby sa napriek rozdielne interpretovaným historickým udalostiam došlo k vzájomnému spoznaniu spoločných hodnôt. Samotné Maďarsko, Slovensko, Poľsko alebo Česko nie sú zaujímavou krajinou z Washingtonu. Síce stredná Európa, napriek tradičnej plurality a diferencovanosti je pomerne pokojná a mierová oblasť, má veľmi zlý mediálny obraz, práve preto je nevyhnutné prezentovať optimistické základy a kultúrnu rozmanitosť krajín Vyšehradskej štvorky smerom von spoločne.
Presne akú úlohu zastáva Balassiho inštitút v maďarskej kultúrnej diplomacii?
Balassiho inštitút od roku 2007 funguje ako odborné riadiace stredisko maďarskej kultúrnej diplomacie, podobne ako nemecký Goethe inštitút, alebo British Council. V tomto systéme majú zvlášť dôležité postavenie maďarské kultúrne inštitúty, ako aj sieť hosťujúcich učiteľov a lektorov maďarského jazyka na 42 vzdelávacích inštitúciách. Z 19 maďarských kultúrnych inštitútov je 16 v Európe, čo ukazuje aj smerovanie maďarskej kultúrnej diplomacie. Stále platí, čo som už spomínal, že prvotným cieľom maďarských inštitútov nie je vytváranie nových programov, ale zabezpečenie a iniciovanie spolupráce medzi jednotlivými aktérmi široko chápanej kultúry.
pondelok 5. 3. 2012 14:49 | Margit Garajszki
© 2012 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.

Jan Bondy, Martin Bútora, Pál Hatos a Igor Otčenáš na Vyšehradskom salóne.

- 4 hodiny
- 24h
- 3dni
- 7dní
PLATENÉ
- Príbuzní sudcov majú dekréty od prezidenta 22 478
Tento človek je šoumen, ocenil Saganov špurt komentátor NBC 15 716- Policajti zastavili auto s rodičkou, dali prednosť pokutovaniu 13 955
- Nemec chcel na Slovensku obrať banku o miliardu eur 12 995
- Slovák bežal stovku za 9,9. Ručne mu čas nameral tréner 11 916
- Slovak Telekom kupuje od Rumunov DIGI Slovakia 10 742
Jágr zas udivuje tréningom, začína hneď po zápase play off 7 332
Pri Nižnej Myšli sa vlak zrazil s nákladným autom, šofér zahynul 6 472- Tatranská firma J&T chce meniť pozemky so štátom 5 585
- Prieskum MVK: SDKÚ a SaS by sa nedostali do parlamentu 4 984


















