Agentúrne spravodajstvo sme o 20:47 nahradili autorským článkom denníka SME.
Štatistikom neuverili najmä Bratislavčania. Zozbierané a modelované údaje ukazujú, že Slovensko starne.
BRATISLAVA. Slovensko má 5 397 036 obyvateľov, hoci do sčítania ľudu sa ich zapojilo menej. Za číslo sa zaručil Štatistický úrad, ktorý chýbajúcich ľudí dopočítal štatisticko-matematickými metódami.
Prvé údaje z vlaňajšieho sčítania obyvateľov zverejnil úrad po trištvrte roku s niekoľkomesačným oneskorením. Akciu za 30 miliónov eur poznačili pochybnosti o príprave a anonymite.
Mnohí ľudia akciu bojkotovali alebo nenalepili identifikátory, ktoré mali zaručiť, aby sa každý obyvateľ sčítal len raz.
Aj vo vyplnených formulároch boli potom milióny chýb.
„Tri mesiace osemsto ľudí meralo, analyzovalo a dávalo do poriadku tieto záležitosti,“ povedala šéfka úradu Ľudmila Benkovičová.
Bratislavský bojkot
Po porovnaní počtu odovzdaných formulárov s demografickými štatistikami úradu či databázami miest, obcí a ministerstva vnútra štatistici napokon narátali vyše 94-tisíc chýbajúcich ľudí, z ktorých až 72-tisíc žije v Bratislave.
- na Slovensku žije je 51,3 percenta žien, na tisíc mužov je 1054 žien;
- v mestách žije 54,4 % ľudí;
- najväčší je Prešovský kraj, býva tam 814 527 ľudí;
- najstarším je Nitriansky kraj s 13,9 percenta ľuďmi nad 65 rokov;
- najmladším je Prešovský kraj – 18,4 % ľudí do 14 rokov.
Práve v hlavnom meste sa najviac prejavili obavy obyvateľov z úniku osobných údajov, ale aj praktické problémy s nedôslednými sčítacími komisármi či nedobytnými panelákovými vchodmi.
„Keby neboli v takej miere sústredení v Bratislave, tak by sme sa imputáciami vôbec nezaoberali, pretože to číslo, ktoré sa na sčítaní nezúčastnilo, je zanedbateľné,“ vysvetľuje Benkovičová.
Z celoslovenského hľadiska sa štatistikom nevrátilo iba 1,7 percenta formulárov.
Štatistici napriek dopočítavaniu považujú údaje zo sčítania za presné.
„Sú to oficiálne údaje, ktoré budú najbližších desať rokov slúžiť ako východisko pre rozhodovanie a pre akékoľvek manipulácie, kde sa vyžaduje štatistický podklad,“ vraví Benkovičová.
Zopár ľudí navyše
Sčítanie potvrdilo, že počet obyvateľov Slovenska rastie čoraz pomalšie a čoskoro sa zrejme zastaví.
Kým v roku 1980 predstavoval oproti predošlému sčítaniu ešte desať percent, v roku 1991 to už bolo len šesť percent, v roku 2001 dve percentá a dnes 0,33 percenta.
Na Slovensku podľa sčítania žije iba o 17 581 ľudí viac ako pred desiatimi rokmi.
Starneme
Potvrdil sa aj trend starnutia obyvateľstva. „Produktívne obyvateľstvo tvorí síce 72 percent obyvateľov, ale pri detailnejšom pohľade vidíme, že oproti sčítaniu 2001 výrazne narástol podiel jeho staršej zložky 45 až 64-ročných,“ hovorí riaditeľka sekcie sociálnej štatistiky a demografie Ľudmila Ivančíková.
Najrýchlejšie rastie počet osemdesiatnikov, najvyšší úbytok je medzi 10 až 14-ročnými.
Na nedôveru doplatili katolíci a Maďari
Z menšín oficiálne rástli najviac Rómovia. Ani ich počet nie je presný.
BRATISLAVA. Výsledky sčítania ľudu sú alarmujúce, varoval v stredu predseda SMK József Berényi.
Za posledných desať rokov klesol počet ľudí hlásiacich sa k maďarskej menšine o 62-tisíc a tá tak predstavuje už len 8,5 percenta populácie krajiny.
On aj ďalší upozorňujú, že výsledky sčítania treba hodnotiť s rezervou. Za posledných desať rokov podľa nich zmizlo aj 262-tisíc Slovákov.
V skutočnosti sa títo ľudia iba presunuli do kolónky nezistené. Časť ľudí viaceré citlivé informácie zamlčala.
Národnosť odmietlo uviesť 382-tisíc ľudí, čo je až sedem percent populácie.
Výraznejší prírastok zaznamenala len rómska menšina, ku ktorej sa prihlásilo 105-tisíc ľudí. To je takmer o 16-tisíc viac ako pred desiatimi rokmi. Reálny počet Rómov je však podľa odhadov štyrikrát vyšší.
Ešte väčšia nedôvera panovala pri vierovyznaní. Tú odmietlo uviesť vyše 571-tisíc ľudí, čo je viac než desatina obyvateľstva. Pred desiatimi rokmi to bolo len 160-tisíc. Veľké cirkvi tak na papieri prišli o veriacich.
K rímskokatolíkom sa ich prihlásilo o 360-tisíc menej, čo je pokles zo 69 na 62 percent populácie. Evanjelici prišli o 56-tisíc ľudí a tvoria tak 5,9 percenta spoločnosti. Ateisti pritom stúpli iba mierne, z 13 na 13,4 percenta.
„Pokles religiozity nie je taký veľký, ako sa očakávalo aj napriek veľkej kampani pred sčítaním,“ vraví hovorca Konferencie biskupov Slovenska Jozef Kováčik. Za úbytkom veriacich vidí najmä nedôveru ľudí k štátnym inštitúciám.
„Je tu aj prirodzený úbytok ľudí, ktorí sa hlásia k rímskokatolíckej cirkvi, ale po zohľadnení problémov pri sčítaní to nebude tých sedem percent,“ reagoval Kováčik.
Podobne to vidí aj generálny dozorca evanjelickej cirkvi Pavel Delinga. „Máme svoje štatistiky a tam sú tie čísla vyššie,“ tvrdí.
„Pravdivý údaj nepoznáme, hoci počet Maďarov skutočne klesá,“ mieni aj šéf Mosta-Hídu Béla Bugár. Dôvod vidí v tom, že rodičia dávajú deti viac do slovenských škôl.
Národnostné menšiny ani cirkvi by úbytok duší v sčítaní prakticky pocítiť nemali. „Na práva a povinnosti menšín vrátane jazykových práv to až do sčítania v roku 2021 nemá vplyv,“ vraví vicepremiér pre menšiny Rudolf Chmel (Most-Híd).
Cirkvi sú zatiaľ financované podľa počtu kňazov, a nie veriacich.
Michal Piško
Bugár vidí za poklesom Maďarov asimiláciu
BRATISLAVA. Za pokles ľudí hlásiacich sa k maďarskej národnosti môže podľa predsedu strany Most-Híd Bélu Bugára asimilácia.
„Treba asimiláciu maďarskej menšiny spomaliť. Možnosti sme predstavili v našom volebnom programe,“ reagoval Bugár na zverejnené výsledky sčítania ľudu.
Podľa neho sa vedelo, že nejaký pokles občanov hlásiacich sa k maďarskej menšine oproti minulosti bude. Dôležité bolo, aby nebol veľký.
„Či pokles je 62-tisíc, alebo menej, nevieme, pretože sa objavilo obrovské množstvo, ktoré si nepriznalo svoju národnosť,“ dodal.
Bugár upozornil, že sociológovia poukazujú na urýchlenú asimiláciu v prípadoch, keď sa maďarskí rodičia rozhodnú dať dieťa do školy s vyučovacím jazykom slovenským.
Sociológovia podľa neho zistili, že rodičia sa rozhodujú o umiestnení dieťaťa do slovenskej školy, aby sa lepšie naučilo slovenčinu.
„Akoby neverili, že výučba slovenčiny je v maďarských školách dobrá. Navrhujeme výučbu slovenčiny zmeniť a vyučovať ju ako druhý jazyk, nie ako materinský,“ konštatoval Bugár.
tasr
