DOPLNENÉ 11:56
Haščák napadol dôkaz Gorily, ktorý odovzdala premiérka

„Prvý kamienok vo vyšetrovaní“ Gorily sa snaží Jaroslav Haščák z Penty spochybniť. Chce, aby ho vyradili z vyšetrovacieho spisu.

BRATISLAVA. Po tom, ako sa Jaroslavovi Haščákovi z finančnej skupiny Penta podarilo zastaviť vydanie knihy Toma Nicholsona o Gorile, snaží sa teraz zasiahnuť aj do vyšetrovania kauzy.

Haščák sa snaží spochybniť dokument, ktorý vyšetrovateľom kauzy Gorila odovzdala z archívu Úradu vlády premiérka Iveta Radičová (SDKÚ). Premiérka spochybnenie odmieta.

Ide o jeden z prvých kľúčových dokumentov, ktorý podľa ministra vnútra Daniela Lipšica z KDH dokazuje, že sa akcia tajnej služby Gorila udiala.

Informácia SIS mala hovoriť o spojitosti Penty so Slovenskými elektrárňami a elektroenergetikou.

„Je to prvý kamienok v mozaike vyšetrovania,“ vyhlásil o dokumente minister vnútra Daniel Lipšic z KDH, keď v polovici januára pred novinármi potvrdil, že akcia SIS s názvom Gorila naozaj prebehla.

autor: Martina Pažitková

VIDEO

Lipšic: Spochybňovanie dokazuje, že sme na správnej ceste

Spustiť len audio | Ďalšie videá nájdete na tv.sme.sk.

Dokument žiadajú vyradiť, premiérka odmieta pochybenie

Finančník, ktorého spis Gorila spomína v súvislosti s ovplyvňovaním tendrov v rokoch 2005 a 2006, považuje dokument za nezákonný.

Jeho právny zástupca Martin Škubla potvrdil, že požiadali Úrad špeciálnej prokuratúry, aby zabezpečila vyradenie tohto dokumentu z vyšetrovacieho spisu. O žiadosti informovali aj premiérku.

„Dokument bol získaný a odovzdaný v rozpore s právnymi predpismi,“ vysvetlil Škubla. Operatívnu informáciu dostal od SIS ešte v roku 2006 vtedajší premiér Mikuláš Dzurinda (SDKÚ).

Právny zástupca Penty a Haščáka hovorí, že ak písomnosť nebola potrebná na plnenie úloh predsedu vlády, mali ju zaslať späť tajnej službe. Predpisuje to vyhláška Národného bezpečnostného úradu.

„Nemala sa čo nachádzať v archíve Úradu vlády, a teda v súlade s právnymi predpismi ani nemala a nemohla byť poskytnutá iným orgánom,“ tvrdí Škubla.

Právnik tiež argumentuje, že dokument nemožno použiť ako dôkaz v trestnom konaní. Zákon o ochrane pred odpočúvaním totiž podľa Škublu hovorí, že ako dôkazný prostriedok možno použiť iba záznamy hovorov.

„Dokument však predstavuje iba obyčajnú operatívnu informáciu, ktorá je nielenže po vecnej stránke bez záznamu neoveriteľná, ale po formálnej stránke nepredstavuje zákonný dôkazný prostriedok,“ dodal Škubla.

Premiérka odmieta, že by dokument odovzdala v rozpore s právnymi predpismi. Pri postupe jej radili viacerí právnici a aj odovzdanie dokumentu bolo „striktne v zmysle platných zákonov“.

Lipšic: Taktiku nediktujú

Haščákov právny zástupca tak využil argumenty, ktorými nedávno Lipšic zaútočil na bývalého šéfa Úradu boja proti korupcii Tibora Gašpara.

V roku 2008 totiž informáciu SIS o prepojení finančnej skupiny na energetiku policajti skartovali. Lipšic tvrdil, že nezákonne, pretože ak úrad informáciu nevyužil, mal ju podľa vtedy platnej vyhlášky vrátiť tajnej službe.

Lipšic teraz nechcel komentovať, či sa Haščák snaží ovplyvniť vyšetrovanie. „Taktiku vyšetrovania nebudú diktovať právnici podozrivých osôb,“ povedal Lipšic.

Škubla odmieta, že by sa snažili o nezákonné ovplyvňovanie vyšetrovania.

„Na rozdiel od ministra vnútra využívame len povolené zákonné prostriedky,“ povedal Haščákov právny zástupca.