Gréci už nevládzu, no uskromňovať sa ešte musia

Počet ľudí bez práce aj bez domova v Grécku stúpol. Nespokojní veritelia chcú ďalšie úsporné opatrenia.

ATÉNY, BRATISLAVA. Katerina Athanassouliová porodila svoju dcéru v máji 2010, keď Grékom schválili prvý balík pomoci. Mesiac po pôrode už musela ísť späť do práce.

Jej manžel Konstantinos Kafouros totiž prišiel na začiatku krízy v Grécku o obe  zamestnania – pozíciu nočného strážnika aj prácu v sklade oblečenia.

Ako napísal americký denník Wall Street Journal, ich rodina žije v byte babky, ktorá im zo svojho dôchodku (840  eur mesačne) pomáha aj finančne. „Pamätám sa, že keď sme išli na trh, nakúpili sme niekoľko tašiek tovaru.

Teraz kúpime dve jablká, tri hrušky a dva citróny, čo máme na týždeň,“ povedal  nezamestnaný manžel pre denník.

Ľudia bez práce

V Grécku narastá počet rodín, ako je táto z Atén. Prepad hospodárstva, ale aj úsporné opatrenia spôsobili, že klesá mzda, a stúpa nezamestnanosť. „Každá rodina má niekoho, kto je bez práce,“ hovorí pre SME ekonóm Kostas Kalloniatis, ktorého manželka takisto prišla o zamestnanie.

Počet ľudí bez práce narástol za dva roky z 8 percent na októbrových viac ako 19. Pre krízu narastá aj počet bezdomovcov, v súčasnosti  ich je viac ako 20­tisíc a ich počet stúpol o štvrtinu. 

Gréci sa budú musieť pripraviť na ďalšie úsporné opatrenia. Európska únia, Medzinárodný menový fond a Svetová banka, takzvaná trojka, nespokojní s tým, ako Gréci škrtajú a reformujú krajinu, požaduje od Atén ďalšie úsporné opatrenia.

Inak krajina nedostane druhý balík pomoci za 130 miliónov eur. Grécko musí ušetriť ďalších 3,2 miliardy eur. V utorok sa mali dohodnúť, Gréci podľa Financial Times už súhlasili, že ušetria vyše miliardu na zdravotníctve či 400 miliónov v obrane.

Nižšia minimálna mzda

Niektorých povolaní sa kríza dotkla menej. Slovák Pavol (27) žije v Aténach štyri roky. Pracuje v oblasti marketingu a IT sektore. „Naša firma neznižovala platy ani počet zamestnancov,“ hovorí pre SME. Krízu však vidí okolo seba.

„V celom Grécku sa zatvára množstvo spoločností, najmä reštaurácií.  V tomto roku by ich malo zaniknúť asi 15­tisíc,“ dodáva.

Grécko sa už dohodlo s trojkou, že prepustí 15­tisíc zamestnancov verejnej sféry. Celkovo už predtým oznámilo, že sa do roku 2015 zbaví  150­-tisíc zo 750­-tisíc takýchto zamestnancov.

Ďalšou podmienkou, ktorú žiadali, malo byť zníženie minimálnej mzdy v krajine o 20 percent. V súčasnosti je 871 eur, po zmene by mohla padnúť na 700. Od minimálnej mzdy sa podľa denníka Kathimerini odrážajú aj ostatné platy.

Medzinárodný menový fond verí, že nižšie mzdy zvýšia konkurencieshcopnosť krajiny, čo znova naštartuje rast. Grécka ekonomika padá  od roku 2008, tento rok sa má zmenšiť o dve percentá.

Odbory: Je to vydieranie

Odbory štátnych a súkromných zamestnancov na to v utorok reagovali znova 24­hodinových štrajkom. Do ulíc Atén v daždi vyšli tisícky ľudí.

„Požiadavky trojky sú brutálnym, cynickým vydieraním celého národa,“ povedal podľa Wall Street Journal šéf odborov Yannis Panagopoulos. Odbory tvrdia, že to konkurencieschopnosť nezvýši.

S tým súhlasí aj ekonóm  Kalloniatis. „Mzdy už klesli, no na konkurencieschopnosti sa to neprejavilo,“ vraví. Ľudia sú podľa neho už vyčerpaní a nevidia nádej, že by sa situácia v najbližších rokoch zlepšila.