Spisovateľa Vladimira Sorokina, autora románu Belasá slanina, predvolali na prokuratúruV Sorokinovej retrospektívnej sci-fi Belasá slanina, spolu okrem iného súložia klonovaní sovietski činitelia. Belasá slanina Sorokina vo svete preslávila. V Rusku ho za ňu zažalovala organizácia Spoločná cesta, ktorú volajú tiež Putinova mládež. Spoločná cesta tiahne proti Sorokinovi dôsledne. Naposledy v kampani, v ktorej hádzali jeho knihy do veľkého záchoda z tvrdého papiera. Sorokin ťahá ruskú literatúru do bahna, volajú, a chcú literatúru „očistiť“. Aj mnohí ruskí kritici sú toho názoru, že Sorokin „robí z ruskej literatúry brak“.
Minulý týždeň Sorokina predvolala na výsluch generálna prokuratúra - začali ho stíhať za pornografiu. Pred prokuratúrou sa zhromaždilo asi dvadsaťpäť členov liberálnej strany Jabloko a PEN-klubu a demonštrovali za ochranu tvorivej slobody. Poslanec Dumy za Jabloko Sergej Mitrochin označil proces za „premyslenú politiku úradníkov“ a Spoločnú cestu za v podstate nastrčenú organizáciu. Ruský minister kultúry Michail Švydkoj povedal, že trestné stíhanie Sorokina je „nebezpečný precedens“.
Z podnetu funkcionára mládežníckej organizácie Spoločná cesta vás začala stíhať generálna prokuratúra, lebo váš román Belasá slanina obsahuje pornografiu. Hrozí v Rusku nová cenzúra?
„Ešte nie. Ale toto je nový a škaredý pokus znovu ju zaviesť. Tá organizácia na pokyn štátnych mocenských štruktúr testuje spoločnosť, ako je pripravená akceptovať cenzúru.“
Prečo ste na prokuratúre odmietli vypovedať?
„Ani mi nenapadne v tom absurdnom predstavení nejakým spôsobom figurovať. To hovorím stále.“
Aký máte pocit z toho, že vás stíha prokurátor?
„Celú túto aféru považujem za ponižujúcu. Pre mňa ako spisovateľa, pre celú ruskú literatúru aj pre naše slávne vyšetrovacie orgány.“
Hrozí vám vysoká peňažná pokuta alebo dokonca väzenie až na dva roky. Neuvažujete o emigrácii?
„Nie. Nedokážem dlhšie žiť na Západe. Chýba mi tam ruský vzduch, ruská nevypočítateľnosť, absurdno.“
Členov organizácie Spoločná cesta nazývajú aj Putinova mládež. V Moskve verejne trhali a pálili vaše knihy. Vidíte paralely k páleniu kníh v Nemecku v roku 1933?
„Spoločná cesta je ocukrené SS. Ľudia z SS boli presvedčení o národnom socializme, Spoločná cesta si však mladých ľudí na svoje akcie kupuje. Toto je skôr kapitalistická, než totalitná záležitosť.“
Kde zostala solidarita vašich ruských kolegov? Prečo vás nebránia viac?
„Nemám ten pocit. Podporujú ma niektorí z najlepších spisovateľov.“
Ktorí?
„Andrej Bitov, šéf ruského PEN-klubu, Viktor Jerofejev, Vladimir Makanin, Dimitrij Prigov, Ľudmila Ulickaja.“
A čo tí starší autori?
„Spisovatelia šesťdesiatych rokov sú presvedčení, že ničím ruskú literatúru. Mali by vziať do úvahy, že ak štát vyhrá toto stíhanie, začnú sa desiatky procesov. Bude to zvrat, pokiaľ ide o slobodu slova v Rusku. Situácia je vážna.“
Váš kolega-spisovateľ Eduard Limonov tvrdí, že Rusko je niečo ako policajný štát. Súhlasíte s tým?
„Nie. Keby sme v Rusku už mali policajný štát, moje knihy by nemohli vychádzať. A zatiaľ vychádzajú.“
Ale tiež ich trhajú a pália, nie?
„Ešte stále by som netvrdil, že je to policajný štát.“
