Policajný prezident JAROSLAV SPIŠIAK si myslí, že slovenská politika mohla fungovať tak, ako je to opísané v údajnom spise SIS Gorila. Tajná služba sa už veľmi veľa ráz pokúšala diskreditovať policajtov, dodáva. Veriť vraj treba polícii.
Stihli ste si prečítať spis Gorila?
„Prečítal som ho.“
Spomína aj osoby, ktoré osobne poznáte?
„Áno sú tam aj také, ktoré poznám osobne.“
Kto?
„Teraz tu nebudem prezentovať verejne, koho poznám osobne a koho len z počutia. Prípadne osoby, s ktorými som sa stretol pri výkone práce.“
Sú tam aj ľudia, ktorých ste vyšetrovali?
„Sú tam aj také osoby, ktoré boli predmetom operatívneho alebo trestnoprocesného záujmu rôznych súčastí policajného zboru.“
Prekvapilo vás niečo v tom spise?
„Prekvapilo ma to, že v čase, keď sa tie deje diali a podľa medializácie online nahrávali, ak to možno považovať za pravdu, neboli o tom informované príslušné zložky policajného zboru. Ak naozaj v tom čase tajná služba mala tak blízko k priamym informáciám o tom, čo sa tu má udiať, spojila by sa s nami a my by sme to vedeli trestnoprocesne zadokumentovať, žiaden problém Gorila by tu nebol.“
Prečo to tajná služba neurobila?
„To je otázka na tajnú službu. Oni veľa vecí vedia a už z minulosti je zrejmé, zo všetkých možných afér, ktoré tu boli, že nikdy nevysvetlili, prečo niečo robili a komu tým chceli pomôcť.“
Nakoľko je ten materiál dôveryhodný?
„Vzhľadom k tomu, že situáciu dosť dôverne poznám, pretože už od roku 2001 som bol prvým viceprezidentom zboru a dostal som rôzne informácie, tak je možné konštatovať, že mohli sa tie deje udiať, ako sú tam opisované?“
Je to celé pravda?
„Nechcem prejudikovať to, čo ešte nie je trestnoprocesne dokázané. Už aj kvôli tomu, že sme v tých časoch a aj teraz začali určité trestnoprocesné úkony a moje vyjadrenie, či môže byť niečo pravdivé a na koľko percent, by to zrejme skresľovalo. Politici sa môžu vyjadrovať koľko chcú, aj novinári a aj rôzne dotknuté osoby. Ale ja, keďže som momentálne policajným prezidentom, nemôžem hovoriť, čo si myslím. To môže hovoriť len samotné vyšetrovanie.“
Kedy ste sa vy so spisom stretli?
„Keď som nastúpil do funkcie policajného prezidenta, tak som sa oboznámil aj s problémom, ktorý sa nazýva Gorila. Stretol som sa s novinárom Tomom Nicholsonom, ktorý ma informoval o tom, čo všetko s týmto spisom zažil a či teraz by nebolo vhodné sa ním podrobnejšie zaoberať.“
Odvtedy začala polícia pod vašim vedením zaoberať?
„Polícia na tom pracovala už aj predtým, od prvého stretnutia s Nicholsonom. My sme si všetky dokumenty, spisy a záznamy o ich práci sústredili, analyzovali a rozmýšľali o tom, ako postupovať ďalej. Aby sme zbytočne nerobili to, čo už bolo urobené, ale urobili niečo iné a ináč, aby sme sa dopracovali ku konkrétnemu záveru. To sme mali naplánované. Nie robiť to, aby sme mohli teraz mediálne prezentovať, že koho všetkého sme vypočuli, že sme urobili všetko možné. Na prvý pohľad by sme vyzerali ako superpolicajti, ale k ničomu by sme sa nedopracovali.“
Minister vnútra hovorí, že aj za vášho vedenia polícia postupovala málo razantne. Vy vidíte nejaké nedostatky?
„Teraz, keď je to tak mohutne medializované, sa možno vidí, že sme postupovali málo razantne, lebo teraz už k tomu pristupujú razantne všetci. Z trestnoprocesného pohľadu, aby sme sa mohli dopracovať k nejakým pozitívnym výsledkom, nemohli sme postupovať ináč, ako sme postupovali.“
Sú teraz všetci razantnejší, lebo sa blížia voľby?
„Ako som zachytil z médií rôzne vyjadrenia politikov, ako aj dotknutých osôb, vyzerá, že o tom všetci vedeli, ale nikto nič nerobil. Ani novinári, okrem jedného, nevyvíjali žiadne iniciatívy. Tým pádom ani politici, ktorí by možno mohli, keď o tom vedeli, prísť a povedať, čo vedia alebo nejako sa snažiť vyriešiť tento problém. Až teraz reagujú všetci, keď sa na to novinári pýtajú.“
Súvisí to s voľbami?
„Určite súvisí. Určite to nesúvisí s tým, že teraz zrazu niekoho napadlo, že je potrebné očistiť Slovensko od nejakých nekalostí.“
Keď doposiaľ vyšetrovania nikam neviedli, prečo by mala verejnosť teraz veriť, že polícia bude zrazu úspešnejšia?
„Preto, lebo teraz ideme na to tak, ako sme mali vlastne aj naplánované. Teraz dokážeme využiť aj mediálny tlak. Teraz, pod tlakom volieb, sa každý musí nejako vyjadriť. Ak by neboli voľby, alebo boli o tri až štyri roky, tak by tie vyjadrenia boli striedme alebo nijaké. Teraz sa politici, či sa im to páči, alebo nie, vyjadriť musia. Chceme využiť túto vlnu, že keď sa vyjadruje, nech sa vyjadruje aj trestnoprocesne.“
Takže novinári vám teraz pomáhajú?
„Samozrejme. Však to je ich hlavné poslanie.“
Prečo má verejnosť dôverovať, že to polícia vyšetrí, keď sa v spise spomína aj Oszkár Világi, o ktorom je známe, že vás v minulosti zamestnal a dobre sa s ním poznáte?
„Verejnosť môže urobiť to, že ak vie a má informácie a doposiaľ sa bála, tak môže teraz prísť a pomôcť a nielen čakať, ako to dopadne. Vrátane novinárov a všetkých, ktorí sa teraz tvária, že majú všetko zanalyzované. Každá maličkosť pomôže.“
Ste ešte v kontakte s pánom Világim?
„Teraz nie. Ak by som nemusel odísť z polície, tak by som ani nebol. Musel som sa niekde zamestnať a celé moje pôsobenie v civile som orientoval tak, že som rátal, že ak sa niekedy budem môcť vrátiť do polície, tak aby som sa mohol rozhodnúť slobodne. Nie preto, že už nemôžem, ale preto že nechcem alebo chcem.“
Keď ste boli v civile, tak ste informácie, ktoré Gorila v súvislosti s Világim spomína, napríklad o údajných províziách z privatizácie teplární, nemali?
„Nie. Ja som mal na starosti ochranu Slovnaftu a s tým súvisiace majetkové záujmy skupiny Mol. Nezaoberal som sa v tom čase ničím iným.“
Minister hovoril o tom, že očakáva, že budú tlaky, aby sa vyšetrovanie zabrzdilo. Stretli ste sa s nejakými tlakmi?
„Nie. Žiadne tlaky nikdy som ja ani kolegovia, s ktorými sme v kontakte, nepociťovali.“
Bolo potrebné zriadiť špeciálny tím, hoci aj predtým už tie isté zložky Gorilu riešili?
„Plánovali sme tento postup už dávnejšie. Prvý krok mal byť zbavenie mlčanlivosti. To sme mohli urobiť trestnoprocesnými metódami tak, ako sme sa o to pokúšali. Potom sme mali zvolený presne tento postup, ktorý robíme. Ale vzhľadom k tomu, že nastala iná situácia a že sa tu krížom-krážom vyjadrujú všetci, tak musíme použiť túto metódu skôr, ako sme ju mali naplánovanú, aby sme využili túto situáciu.“
V čom je to iné, keď prípad začne riešiť jeden tím?
„Je to úplne bežná prax. Máme dva špecializované útvary. Jeden je proti organizovanej kriminalite, teda zločineckým štruktúram a druhý na boj proti korupcii a veľkým finančným transakciám napádajúcim štátny rozpočet. V každom útvare sú špecialisti. Ideme na to tak, že existuje zločinecká skupina, ktorá pácha ekonomickú a korupčnú trestnú činnosť. Preto musia byť špecialisti z jednej a j druhej oblasti a sú zaradení do jedného tímu. Každý dostal svoju úlohu a robia koordinovane.“
Za aký čas môžu kauzu vyriešiť?
„Záleží od veľa okolností. Plánujeme do konca krátkej doby, asi tak do mesiaca, nejaké dielčie výsledky, ktoré budú vedieť povedať, či týmto spôsobom sme vôbec schopní sa dopracovať k nejakým ďalším krokom a zvoliť ďalšie metódy postupu.“
Stihne ten tím uzavrieť prípad do volieb?
„To by boli špekulácie. Ako policajný prezident v podstate nemám ani právo zasahovať do samotného vyšetrovania a rozhodovania toho tímu. Ich úlohou je neodkladne konať bez zbytočných prieťahov.“
Veríte, že bude ten tím pokračovať aj po voľbách?
„Verím, že ak sa urobí v pravidelných intervaloch analýza ich výsledkov a keď sa potvrdí, že idú dobrým smerom a môže to priniesť pozitívne riešenie, tak že ho potom nezrušia. Ak by ho zrušili alebo zvolili inú metódu, tak verím, že aj potom sa budete pýtať, prečo to bolo zrušené.“
Aký vplyv budete mať na ten tím?
„Nemám naň žiaden vplyv. Mojou kompetenciou je len zabezpečiť ich chod.“
Spomínate si, kedy v minulosti vznikol takýto špeciálny tím?
„Keď som bol prvým viceprezidentom, tak všetko sme riešili pomocou takýchto tímov a myslím si, že vtedy sme mali aj výsledky.“
O aké kauzy išlo?
„Všelijaké možné.“
Môže zriadenie vyšetrovacieho tímu na Generálnej prokuratúre ovplyvniť prácu policajného tímu?
„O existencii alebo vôle zriadiť nejaký tím na Generálnej prokuratúre máme informácie len z médií. Nám, policajtom, nedošla žiadna informácia, aký je to tím, či hodlá spolupracovať s políciou alebo s čím sa vôbec chce zaoberať. My sme polícia a my sa jednoducho sami môžeme rozhodnúť ako konať. Spojili sme všetky sily všetkých kompetentných úradov a policajtov. Na základe toho, čo tu už bolo nazbierané od roku 2009 sme postavili uznesenie, podľa ktorého ide o zločineckú skupinu a silnú korupciu. V tomto prípade zo zákona je oprávnená dozorovať túto vec špeciálna prokuratúra. Špeciálna prokuratúra, s ktorou bol tento postup prerokovaný, s tým súhlasí. Uznesenie nebolo zrušené. K tímu na Generálnej prokuratúre sa nemám tým pádom čo vyjadrovať.“
Vy ste ich vyzvali, aby sa vyjadrili?
„My sme polícia, my nemusíme nikoho vyzývať. My konáme.“
Bude pre ďalšie vyšetrovanie kľúčová spolupráca so SIS?
„Samozrejme.“
Prečo by mala tajná služba začať s vami spolupracovať, keď tomu doposiaľ nebola naklonená?
„To sú hypotetické otázky, na ktoré neviem odpovedať. Jednoducho, musia, ak chcú byť na strane spravodlivosti a nápravy mravov na Slovensku.“
Viete v akej podobe je spis Gorila archivovaný?
„Neviem, nebol som nikdy oprávnený oboznamovať s informáciami, v akej forme sú archivované písomnosti alebo čokoľvek v SIS.“
Spoliehate sa len na výpovede príslušníkov SIS, ktorí by mali byť zbavení mlčanlivosti?
„V prvom rade, ak budú zbavení, tak sa spoliehame na ich výpovede. Potom uvidíme, čo z nich vyplynie a budeme postupovať ďalej.“
Potvrdil súd to, či dal súhlas na odposluchy uvedené v Gorile?
„Zo súdu sme dostali odpoveď po viacnásobných urgenciách, že môžeme nahliadnuť do tých písomností. Nevieme presne, do čoho sme mohli nahliadnuť, ale zrejme to s tým súviselo. Túto odpoveď sme dostali vtedy, keď nám vojenská prokuratúra tú vec odňala a dostali sme zákaz čokoľvek konať. Ani sme teda nemohli do tých písomností nahliadnuť.“
Nenahliadli ste do nich ani odvtedy, ako ste začali na kauze znovu robiť?
„To nie je také kľúčové teraz, pretože ak tam tá písomnosť je, tak je jedno či nahliadneme teraz alebo o dva mesiace. To umožní zistiť len to, či pod nejakým číslom dostal súd žiadosť na použitie informačno-technických prostriedkov a či ju vybavil kladne alebo záporne. To ešte nič v tejto veci nedokazuje ani nevyvracia.“
Nebol by to dôkaz, že tie odposluchy boli legálne?
„Bol by to dôkaz o tom, že čísla, ktoré sa spomínajú, reálne boli poslané na súd a ten reálne súhlasil s nejakými úkonmi. My ale nevieme, či pod tými číslami tajná služba reálne robila tú akciu, o ktorej hovoríme.“
Existuje ešte nejaká nahrávka odposluchov?
„Na toto je ťažko odpovedať. My ju nemáme, možno ju niekto má, ale nevieme kto. Možno neexistuje.“
Máte informáciu o tom, že by finančné skupiny ovplyvňovali ľudí v polícii a presadzovali si cez nich svoje záujmy?
„Samozrejme.“
Sú stále policajtmi?
„Nie.“
Spis spomína policajta Jána Rejdu, ktorý mal pre finančnú skupinu predávať informácie. On hovorí, že sa ho SIS touto informáciou snažila diskreditovať, tajná služba to považovala za výhovorku. Ktorej verzii veríte vy?
„Na oboch je niečo pravdy.“
Stretli ste sa s tým, že by sa SIS pokúšala diskreditovať policajtov, ktorí riešili ich prípady?
„Veľmi veľakrát.“
Napríklad?
„Nemôžem povedať, ale nie je to nič neobvyklé.“
Sú takéto spravodajské hry medzi políciou a tajnou službou bežné?
„Môžeme to nazvať ako chceme, ale policajti sú vždy v nevýhode, lebo oni musia vždy vystupovať verejne, konať na základe dôkazov a ešte ich šetrí aj inšpekcia. Agentov tajných služieb nešetrí nikto, nikto nevie, čo robia a nikdy sa verejne nezodpovedajú za to, čo urobili alebo nie, takže oni sú vždy vo výhode v týchto hrách.“
Ako sa v prostredí, kde sa hrajú rôzne spravodajské hry, má človek vyznať, komu veriť?
„Verte polícii.“
