Štát vrátil lesy v bývalom vojenskom obvode Javorina pôvodným vlastníkom bez dôkladnej pyrotechnickej sanácie.
IHĽANY. „Dostal som ranu, až ma odhodilo na pár metrov. Slávka kričala - hlava, hlava. Bola asi popálená. Eva mala v nohe trhlinu. Hľadal som rýchlo mobil, volali sme pomoc,“ opísal sekundy po výbuchu v bývalom vojenskom priestore Javorina Peter Horváth, jeden z lesných robotníkov. Prišlo to v utorok ráno nad obcou Ihľany.
„Bola len otázka času, kedy a kde to buchne. Odniesla si to moja žena. Našťastie, rana na hlave potrebovala len dva stehy,“ hovoril Miroslav Buxár, otec štyroch detí.
Strávil takmer celý deň v nemocnici v Starej Ľubovni pri lôžku manželky Slávky.
Zranené ženy
- Vojenský obvod Javorina s rozlohou 31 640 hektárov fungoval od roku 1953,
- slúžil najmä na výcvik tankistov a protivzdušnej obrany, výcvik ukončili v roku 2005,
- územie 1. januára 2011 rozdelili okolitým obciam a na 26 katastrálnych území, priestor je prístupný verejnosti,
- o lesné pozemky sa bude desať rokov po zrušení vojenského obvodu starať štátny podnik Vojenské lesy a majetky SR v Pliešovciach.
Žena s ďalšími dvanástimi sezónnymi robotníkmi pracovala od rána v obecných lesoch nad dedinou. Pri spaľovaní odpadu z ťažby došlo k mohutnej explózii.
Tlaková vlna odhodila 35-ročnú ženu ako pierko. Aj keď zranenie nie je vážne, lekári si ju nechali na pozorovanie.
Horšie dopadla 38-ročná Eva Trembová. Zrejme črepina jej vážne poranila nohu.
„Založili sme na poľnej ceste oheň a pol hodiny nato to vybuchlo. Lietali triesky, vlastne všetko dookola. Bol tam obrovský dym,“ povedal Miroslav Mišalko.
Šťastie v nešťastí
Traktorista Vladimír Šromovský pracoval neďaleko skupiny lesných robotníkov: „Sťahoval som z hory drevo. Pracovali tam ženy. Dve ukladali odpad na kopu a zapálili ho. Vtom to buchlo.“
„Tie ženy mali obrovské šťastie v nešťastí. Mohlo sa to skončiť aj horšie,“ vzdychá.
Lesník Obecných lesov v Ihľanoch Ondrej Jankura tvrdí, že majú povolenie na hospodársku činnosť a nik nemohol tušiť, že priamo na lesnej ceste, kde k explózii došlo, sa nájde granát. „So spaľovaním odpadu sme však skončili.“
Podľa ministra obrany Ľubomíra Galka udalosť ide na vrub obce. „Zlyhal ľudský faktor,“ hovoril minister.
Starosta Ján Turek zlyhanie vylučuje: „Lesné pozemky pred vrátením sanovali pyrotechnici. Počas štrnástich rokov, odkedy na nich hospodárime, sa nič podobné nestalo. V lesoch sa odpad bežne spaľuje. Mali sme aj súhlas hasičov.“
Lesy plné munície
Pyrotechnici, ktorí miesto výbuchu včera skontrolovali, potvrdili, že explóziu pravdepodobne spôsobil nevybuchnutý delostrelecký granát.
„Presnejšie informácie prinesie až kriminalistickoexpertízne skúmanie,“ povedala krajská policajná hovorkyňa v Prešove Jana Karnišová.
Obec Ihľany hospodári na 590 hektárov lesných pozemkov od roku 1997. Dovtedy boli súčasťou vojenského priestoru Javorina. Štát ho vytvoril na ploche takmer 32-tisíc hektárov vo februári 1952.
Bezohľadne zoštátnil územia obcí Blažov, Dvorce, Ľubické Kúpele, Ruskinovce a časti území 22 obcí spišského regiónu. Vláda vlani rozhodla, že vojenský obvod Javorina k 1. januáru 2011 zanikne.
Strely z tankovej a protileteckej strelnice desaťročia dopadali aj do ihlianskych lesov.
„Armáda pyrotechnicky sanovala len časť územia. Sám som našiel v našom katastri zopár striel. Tento stav nezavinili pôvodní vlastníci, ale štát, štát by mal teda vrátiť pozemky v pôvodnom stave,“ myslí si predseda občianskeho združenia Za obnovu obce Ruskinovce a bojovník za zrušenie vojenského priestoru Javorina Martin Pitoňák.
Výbušná Javorina
Vyčistiť úplne les, kde cvičili tankisti a protivzdušná obrana, je nemožné. Najmä ak tam strieľala aj sovietska armáda.
JAVORINA. Vojenské lesy Javorina využívali najmä na výcvik tankových vojsk a protivzdušnej obrany.
Sovietske vojská mali svoj priestor s panelákom.
„Mali zakázané nevybuchnutú muníciu likvidovať, a tak ju zakopávali hlboko do zeme. Neexistujú nijaké záznamy, kam ju zakopávali,“ povedal minister obrany Ľubomír Galko.
Práce na odmínovaní v roku 2006 robilo viac ako 150 ľudí s detektormi. Po okrajoch odmínovávali len do hĺbky asi 15 centimetrov a na miestach, kde dopadali strely, do hĺbky 70 centimetrov.
Niektorých „odmínovačov“ našli prostredníctvom úradu práce, iní sa prihlásili ako bývalí vojaci a po dvojtýždňovom kurze vyrazili s detektorom do terénu.
„Preskúmali sme iba niektoré lokality povrchovou asanáciou a robili sa monitorovacie práce. V roku 2006 sa práce prerušili a ďalej sa na nich nepokračovalo, “ hovorí riaditeľ Vojenského technického a skúšobného ústavu Záhorie František Petráš.
Potom už žiadna vláda na ďalšie práce nedala peniaze. Petráš hovorí, že čistili okrajové územia, ktoré neboli až tak silno kontaminované.
„Na časti územia sa vôbec nepokračovalo, rovnako v priestore, ktorý bol najviac používaný.“
Bývalý minister obrany Juraj Liška (2002 - 2006) hovorí, že náklady na ďalšie čistenie priestorov presahovali miliardu korún.
knm, sen, trs, bum
Minister: Nie je to naša chyba
Minister obrany ĽUBOMÍR GALKO z SaS obhajuje rozhodnutie viacerých vlád otvoriť vojenský priestor Javorina a vrátiť lesy ich vlastníkom.
Bolo správne a dobré rozhodnutie otvoriť Javorinu verejnosti?
„Určite. V prípade, že by sme sa zaoberali muníciou, ktorá môže byť zakopaná po cvičiacich ruských vojskách či druhej svetovej vojne, tak by sme museli pozatvárať všetky lesy.“
Časť Javoriny odmínovávali naposledy v roku 2006. Nebola to chyba?
„Bolo to rozhodnutie vlády aj preto, že sa ukázalo, že na dvadsaťcentimetrovú asanáciu nielenže nie sú peniaze, ale je aj neefektívna. Množstvo munície je nielen na Javorine v oveľa väčšej hĺbke, a prekopať všetko dva alebo tri metre hlboko sa prakticky nedá.“
Sú dané pravidlá, čo sa tam môže a čo nie?
„Každý vlastník, v tomto prípade obec bola upozornená, že v lesoch je špeciálny režim, keďže išlo o vojenský priestor. Rozhodnutie, že tam budú páliť konáre, je už na človeku alebo firme, ktorá ich tam pošle.“
Zmení táto udalosť nejako predpisy?
„Nestalo sa to na území vojenského obvodu. Ak by sa to stalo na Dukle, ministerstvo obrany s tým predsa nebude nič robiť. Či ministerstvo pôdohospodárstva, kam lesy patria, neviem. Nechcem to hádzať na starostu, ale nikto by nemal takto hazardovať. Urobiť oheň na mieste, kde sa predtým cvičilo, pokladám za nezodpovedné.“
Armáda necíti za túto udalosť zodpovednosť?
„Nie. Dnes ešte ani nevieme, či nešlo napríklad o muníciu z druhej svetovej vojny. Ani to, že tam cvičili ruskí vojaci a niečo tam zakopali, nemôže byť zodpovednosť rezortu obrany.
Michal Trško
SaS na sprístupnení záleží
Plány sprístupniť lesy po vojakoch verejnosti ministerstvo nemení.
BRATISLAVA. Otvorenie vojenských lesov verejnosti sa stalo pre SaS a jej ministra obrany Ľubomíra Galka v posledných týždňoch jednou z najviditeľnejších tém.
Presadenie zákona, ktorý sprístupní vojenské lesy verejnosti, bola jedna z podmienok SaS po rozpade vládnej koalície a následnej debaty, za akých podmienok je ochotná podporiť štátny rozpočet.
Galko predložil zmenu zákona o vojenských lesoch na dnešné rokovanie vlády. Navrhuje, aby sa v lesoch mohli konať športové a kultúrne podujatia.
Priestupkom bude, ak niekto zostane v lesoch bez povolenia viac ako 24 hodín a bude manipulovať s nájdenou výbušninou.
Galko už od januára verejnosť pripravoval na to, že otvorí roky uzatvorené priestor. V januári ohlásil neďaleko Zemplínskej šíravy otvorenie turistického chodníka.
Na vstup do vojenských lesov na Záhorí sa od jari sa tešia hubári. Ani včerajší výbuch na týchto plánoch nič nemení.
„Na Záhorí otvoríme len bezpečné časti, kde sa necvičilo,“ presviedča Galko. V lese pribudnú trojjazyčné nápisy, ktoré budú varovať pred vstupom na strelnicu. „To čo ideme spraviť, prispeje k oveľa väčšej bezpečnosti.“
Povoleniek na vstup do lesov na Záhorie je asi 14–tisíc, podobné je to na východe.
„Z 800 obyvateľov si povolenie na vstup vybavilo asi sto. Ostatní to z princípu ignorujú,“ povedal v januári starosta východoslovenskej obce Jovsa Michal Homrok.
trš, juk, knm
