Sedembolestná - lebo viac bolesti sa už naložiť nedá

Veriaci si dnes pripomínajú sviatok patrónky Slovenska, Sedembolestnej Panny Márie. Kým mnohí tento deň vnímajú len ako pracovné voľno, v Šaštíne sa koná národná púť a v katolíckych chrámoch po celej republike sa slávia sväté omše.

Šaštínsky chrám sa začal stavať v roku 1736 a je zasvätený práve Sedembolestnej. V roku 1964 ho pápež Pavol VI. vyhlásil za takzvanú menšiu baziliku (Basilica minor). Hovorca Konferencie biskupov Slovenska Jozef Kováčik označuje Šaštín za osobitné miesto úcty k matke Ježiša Krista.

Podľa Kováčika nejde o takzvaný prikázaný sviatok, „ale jednoznačne o významný deň pre všetkých veriacich katolíkov. Sviatok vznikol ako potreba mať niekoho blízkeho.

Už pápež Ján Pavol II. pri návšteve Šaštína povedal, že je dobré, ak ľudia majú niekoho, za kým môžu prísť, vyplakať sa, podeliť sa s bolesťami a problémami. Sedembolestná Panna Mária patrí k dejinám Slovákov, je súčasťou ich tradície.“

Na otázku, prečo sa neoslavuje skôr radostná Panna Mária, Kováčik odpovedal, že „možno preto, lebo slovenský národ prešiel mnohými ťažkosťami a problémami, preto potreboval niekoho, kto mu dokáže rozumieť a pochopiť ho.“

Podľa hovorcu KBS si len ťažko možno predstaviť väčšiu bolesť, ako keď je matka prítomná pri utrpení a zomieraní vlastného syna, či keď stojí nad jeho hrobom.

„Z histórie vychádzajú aj rôzne formy uctievania. Vo svete nachádzame Pannu Máriu ako bolestnú alebo ako sedembolestnú. Sedem je biblický výraz a značí plnosť. Preložené do laickej reči to znamená, že viac bolesti sa už na človeka naložiť nedá. Panna Mária tak prežila najväčšiu bolesť, akú človek na tejto zemi vôbec môže prežiť.“

Tlačová kancelária KBS deň pred sviatkom vydala správu, v ktorej uvádza, že prvú zmienku o sviatku je možné nájsť v roku 1412, keď sa spomenul na cirkevnom sneme v Kolíne nad Rýnom. „Celá cirkev ho slávi od roku 1927. Ustanovil ho pápež Pius XI., ktorý tiež povolil, aby sa Panna Mária Sedembolestná uctievala ako patrónka Slovenska.“