Klávesové zkratky na tomto webu - rozšířené
Preskočiť hlavičku portálu
Sme.sk | Z domova | Imrich Šuba: Ľudia sú pokrytci, lovia zver v supermarketoch

ROZHOVOR KAROLA SUDORA
Imrich Šuba: Ľudia sú pokrytci, lovia zver v supermarketoch

Socializmus sa už skončil, tak nech si každý majiteľ psa uvedomí, že nemôže ísť hocikedy a hocikam, tvrdí v otvorenom rozhovore pre SME.sk šéf slovenských poľovníkov.

Je pojem poľovník výstižný, ak tvrdíte, že veľká časť vašej práce nespočíva v love?

Pravdou je, že v Česku majú ten pojem určite výstižnejší – myslivec.

Skúste sa odosobniť a povedať, ako vnímate ľudí, ktorým je ľúto, že niekto zabíja zvieratá. Nemám na mysli mačky a psov, ale zvieratá všeobecne.

Nebudem reagovať radikálne až extrémisticky, ako tá pani aktivistka (Iveta Haulíková, pozn. autora) vo vašom rozhovore. Priznám sa, že som to ani nečítal, nestihol som, ale reakcie, ktoré prišli na jej vyjadrenia, mi umožňujú predstaviť si, čo asi hovorila. Od tej chvíle totiž za mnou bolo veľa novinárov, televíziu nevynímajúc.

K samotnej otázke – takí ľudia sú pokrytci. Je ním každý, kto povie, že niekto strieľa do zvierat len zo zábavy. Veď každý z tých kritikov loví dennodenne už tým, že ide do supermarketu a kúpi si kura, paštétu či akékoľvek iné mäso. To všetko sú produkty z mŕtvych zvierat. Poľovníci pritom zver zabíjajú kultúrne, má šancu zachrániť sa, lov prebieha eticky.

Čo je etické na tom, keď si nejaký politik zabije zviera pre trofej, alebo na tom, že Majský ide do Afriky zabíjať z pasie? O akej šanci pre zviera hovoríte?

Súhlasím s vami v tom, že Majský to robil cestou, ktorou sa to robiť nemá. Ale časť obyvateľstva v Namíbii potom mohla žiť niekoľko mesiacov z peňazí, ktoré tam nechal. Navyše niekoľko ďalších rokov sú tamojší ľudia motivovaní, aby chránili zver, lebo len vďaka tomu príde na poľovačku iný boháč. Takto fungujú napríklad aj niektoré postsocialistické krajiny v Ázii. Nehrajme sa tu na to, že všetci budeme vegetariáni, poľovníctvo je jediná činnosť, v rámci ktorej ľudia dobrovoľne obetujú svoj voľný čas a peniaze v záujme zachovania našej prírody.

autor: Karol Sudor

VIDEO

Imrich Šuba: Poľovníci ani majitelia zvierat nesmú zneužívať svoje práva
video

Poľovníci majú legálne právo na odmenu, teda na lov

Nie je úchylnou zábavkou vystreliť si na bezbranné zviera? Nehovorím o sebaobrane ani o prípadoch, keď zviera ohrozuje ľudí, ale o strieľaní pre radosť.

A nie je úchylnou zábavkou to, keď si niekto kupuje kura, ktoré je nadopované liekmi a vakcínami, a o ktorom vie, že šlo na popravu?

Ja som už 22 rokov vegetarián, myslím si o tom svoje, ale to nie je podstatné.

Buďme radi, že máme poľovníkov, lebo potom tu máme aj isté pravidlá hry. Ľudia sa dnes odtrhli od vidieka, nevedia, čo je vidiecky život, či im na ich pozemok priletí alebo nepriletí nejaký vrabec. Ja to viem, lebo odkedy mám za susedu fanatickú chovateľku mačiek – má ich trinásť, na mojom pozemku nenájdete jediného spevavca. Podotýkam, že som tie mačky v záujme dobrých vzťahov nelikvidoval.

Trinásť mačiek je extrém, nie bežný počet mačiek v domácnosti. Otázka znela inak – nie je svojím spôsobom úchylné, že človek vezme zbraň, ide do lesa a zastrelí bezbranné zviera?

Podľa vás by potom boli úchylní všetci naši predkovia. Od praveku sme lovci aj zberači. V každom z nás je kus loveckého pudu, ktorý je popri rozmnožovacom jeden z tých základných na prežitie. Ten pud sa síce pretvoril do iných foriem, lebo dnes lovíme potraviny a kožené šatstvo v obchodoch, na podstate to ale nič nemení. Že my, poľovníci, ideme na posed, kde ulovíme nejaké zviera, je veľmi vážny akt, na ktorý musíme byť veľmi dobre pripravení. Už len preto, aby bol taký zásah do prírody trvale udržateľný. 

Ten argument o love nesedí – človek bol kedysi na lov odkázaný, dnes nie je. Na naše prežitie nie je potrebné zabíjať zver v lesoch pre trofeje a podobné veci.

Poľovníctvo však produkuje aj veľa pozitívnych vecí – vidiecku turistiku, relax v prírode a tak ďalej. Platí tiež, že divina ulovená v prírode je oveľa zdravšia ako ostatné mäso.

Poľovník zabíja v mene snahy o zdravšie potraviny?

Poľovníci sú skupina ľudí, ktorá má najväčšiu možnosť dostať sa k najzdravšej potrave. Človek bude loviť vždy, podstatné je len to, aby to robil v súlade so zákonmi a princípmi, ktoré garantujú, že ten alebo onen druh zveri ostane zachovaný.

Poviem príklad - v Gruzínsku si po rozpade ZSSR povedali, že poľovníctvo je socialistický prežitok, a tak rozpustili tamojší poľovnícky zväz. Päťdesiattisíc poľovníkov sa však zo dňa na deň premenilo na päťdesiattisíc pytliakov. V roku 1996 si to uvedomili, a tak poľovníctvo zakázali úplne. Ľudia však pytliačili ďalej. Štát si potom na pomoc zavolal expertov z EÚ, ako konzultant som tam bol aj ja, pričom sa znovu snaží zaviesť systém poľovníctva, garantujúci ochranu a trvalú udržateľnosť. Moje odporúčanie bolo, aby teraz päť rokov zver len chránili a nič nelovili, a k tomu schválili exemplárne sankcie za pytliačenie. Tento príklad krásne ukazuje, čo sa stane, ak sa zakáže poľovanie.

Stále ste mi neodpovedali – na základe čoho strieľate zvieratá v prírode?

Ak sa o zver staráme, máme aj legálne právo na odmenu, teda lov. To zviera je teda produktom našej práce. Je to de facto to isté, ako keď poľnohospodár zaseje na poli a potom zožne úrodu.

Poľnohospodár svoj produkt zaseje, polieva, hnojí, postrekuje proti burine. Poľovník síce zver prikrmuje, ale ani zďaleka nie každý, pričom niet pochýb, že divá zver by prežila aj bez existencie poľovníkov. Srny, diviaky aj bažanty tu boli aj pred vami.

My sme však tým srnám a diviakom vytvorili také podmienky, aby ich bolo dosť. V roku 1920 sme mali na Slovensku len 10 medveďov a 15 vlkov, čo bol dôsledok perzekúcie veľkých šeliem. Doktor Červíček, ktorého bustu ste videli pri vchode do našej budovy, vtedy povedal, že zver treba začať chrániť. Bol to pritom poľovník, ktorý založil organizované poľovníctvo na Slovensku, takzvaný Lovecký ochranný spolok. Jednoducho prírodu využívajme, ale robme to tak, aby sme ju zanechali aj pre ďalšie generácie. Poľovníci sú garantmi toho, že jednotlivé druhy zvierat ostanú aj tým, čo prídu po nás. Môj dedko lovil a choval, otec bol poľovník, ja som poľovník, lovím, pričom verím, že poľovníkmi budú aj moji vnuci.

3.jpg

Ako je možné, že si do nás hocikto kopne?

Rozumiem, že poľovníctvo nie je len o love. Kto však môže za katastrofálny imidž poľovníkov na Slovensku?

To je dané tým, že ľudia nemajú informácie.

Nezodpovedáte za ne vy sami? Množstvo ľudí si pod pojmom poľovník predstavuje vypaseného a ochľastaného chlapa v zelenom obleku a flintou, ktorý sa vyžíva v zabíjaní.

To je len predstava niektorých ľudí, ktorí žijú v mestách. V júni sme napríklad robili veľkú výstavu, ktorá bola hodnotená ako jedna z najlepších, aká sa kedy v Inchebe konala. Prišlo na ňu 20 tisíc ľudí.

Kto môže za váš zlý imidž?

Kto zodpovedá za imidž šoférov? Pozrite sa, ako vyzerá dnešná spoločnosť. Veď tu nám umierajú ľudia pod nohami a my ich pokojne obchádzame.

Na vine sú teda ľudia?

Preboha, aká je táto spoločnosť? My sme predsa len jej súčasťou. Ako je možné, že si dnes do nás, poľovníkov, hocikto dovolí kopnúť? Že si dovolí kopnúť aj do prezidenta, do premiéra, do ktoréhokoľvek politika?

Čo je na tom? Politikov si platíme zo svojich daní, sú našimi sluhami, nie nedotknuteľnými nadsamcami.

Lenže nech aj mne ako poľovníkovi dá každý kritik šancu, aby som s ním mohol viesť takú diskusiu, ako teraz s vami. Až keď si všetko vysvetlíme, môžeme vynášať nejaké súdy.

Nemal by však aj poľovnícky zväz vyvinúť väčšiu aktivitu, aby zmenil obraz poľovníkov – podľa vás nespravodlivý – v očiach ľudí?

Ukážem vám termínový kalendár našich podujatí. Máme ich viac ako 300 ročne, peniaze našich členov okrem iného investujeme aj do chovu psov či do osvetových podujatí. Na spomínanej výstave sme sa venovali deťom, robili tam lesnú pedagogiku. Ktorá spoločenská organizácie dnes – tak ako my – dáva deťom rôzne predmety ako jojo, reflexná vesta, reflexný pás, USB kľúč, ale najmä informácie o prírode? Dnes si v mestách plno ľudí myslí, že keď srnka vyrastie, bude z nej jeleň! Veď to je choré.

To je pravda, plno detí z Bratislavy ešte nevidelo živú kravu.

Súhlasím s tým, že propagácie nie je nikdy dosť, treba jej viac. Napríklad Dni svätého Huberta vo Svätom Antone však každý rok prilákajú šesť až desaťtisíc ľudí.

Ak však na ulici zastavíte 100 ľudí, 99 z nich nebude vedieť o žiadnom vašom podujatí.

Lebo 99 z nich ani nevie, čo je príroda. Možno preháňam, a týka sa to len Bratislavy, ale určite ich je veľa.

4.jpg

Nech si majitelia psov a mačiek uvedomia, že príroda nie je rodeo

V zákone sú isté, ale predsa len benevolentné pravidlá pre odstrel psov a mačiek poľovníkmi. Teraz konkrétny príklad ich porušenia spred pár rokov z Dunajskej Lužnej – poľovníci tam priamo z auta zastrelili psa na poli, ktorý odbehol pár metrov od majiteľov. Keď sa to nahlásilo, poľovníci rýchlo zabezpečili náhradné šteňa, aby nevznikol škandál.

To je správne, že to hovoríte. Viete, koľko takýchto prípadov sa už stalo? Od Mária Kerna z policajného odboru environmentálnej kriminality som pritom opakovane žiadal, aby mi ukázal, koľko takých poľovníkov už potrestali. Chcem, aby tí, čo nám robia zlé meno, lebo niekomu zastrelili psa, hoci majiteľ bol nablízku, boli zverejnení a potrestaní. Lenže tu všetci len kričia do médií a nik mi nevie ukázať jediný konkrétny prípad trestu.

V médiách aj na internete sú prípadov arogancie poľovníkov desiatky, ak nie stovky. V mojom rozhovore s Haulíkovou sú opísané minimálne tri konkrétne zabitia, napríklad deväťmesačnej fenky vyžly, ktorú poľovník postrelil a potom ju ležiacu dorazil guľovnicou do krku.“

Lenže nikto nebol potrestaný. Ako je to možné?

Netuším, ale písali o tom aj iné noviny, dokonca uviedli meno poľovníka. Ten sa bránil, že konal v sebaobrane a podľa zákona.

Nehnevajte sa na mňa, to akože takýto jeho argument obstál? Kde je potom polícia?

Takže chyba nie je v darebnom poľovníkovi, ale v polícii?

Problém je, že tie prípady vôbec nie sú dotiahnuté do konca. A to je chyba tak majiteľov psov, úradov, ako aj polície. Takí poľovníci majú byť potrestaní, a kým sa tak nestane, nič sa nezmení. Ja som v tejto funkcii osem rokov a počul som o veľkom množstve podobných prípadov. Keď som sa pýtal, či boli dotyční potrestaní, odpoveďou bolo, že ani jeden z nich. My však nemôžeme odobrať poľovnícke osvedčenie niekomu, kto nebol legálne odsúdený. Ak to spravíme neprávom, poľovník nás zažaluje. Poznám trebárs prípad, keď poľovník zastrelil psa, ktorý ležal pri majiteľovi. Absolútne nechápem, prečo ešte stále vlastní zbraň.

Koľko percent územia Slovenska tvoria poľovné revíry? Hovorí sa, že až okolo 90 percent.

Môže byť. Na Slovensku máme 4,4 milióna hektárov poľovnej plochy. Poľovný revír je každé prírodné územie, uznané v rámci určitých hraníc, v ktorom žije zver.

Revíry však nie sú nijako vyznačené a bežný človek tak nemá ako zistiť, že do nejakého vstupuje. Pochopí, až keď mu nejaký dobrák zastrelí psa alebo mačku.

Ak mám psa alebo mačku, sú to zvieratá, za ktoré zodpovedám. Nech si majitelia takýchto zvierat uvedomia, že ak chovajú psa v činžiaku, hoci to nie je prirodzené...

Tu vám skočím do reči, lebo to nie je pravda. Existujú plemená, ktoré v bytoch netrpia. Nehovoríme predsa o pitbuloch v garsónke.

Lenže poznám aj majiteľov, ktorí v nich chovajú veľkých psov. A nech si teda majitelia psov a mačiek uvedomia, že príroda nie je priestor pre rodeo. A to platí nielen pre chovateľov zvierat, ale aj pre motorkárov, štvorkolkárov, cyklistov a ďalších.

Rozumiem tomu správne, že ak niekto vlastní psa, nemá s ním chodiť do prírody? Pes predsa potrebuje aj výbeh. Mnohé obce a mestá nemajú zriadené žiadne oficiálne priestory na venčenie. Otázka teda znie – kde má majiteľ vybehať svojho psa?

Každý jeden meter štvorcový v tejto krajine niekomu patrí, má naň vlastnícke práva. My, poľovníci, za to, že sa staráme o prírodu a pomáhame zveri, za to síce máme isté benefity, ale zároveň platíme nemalé nájomné. Socializmus sa už skončil, tak nech si každý majiteľ psa uvedomí, že nemôže ísť hocikedy a hocikam. Keď mi na mojom pozemku bude behať štvorkolkár, tak ho odtiaľ odoženiem, nie? To isté urobím, ak prídete na môj pozemok so psom. Opakujem príroda nie je rodeo pre majiteľov psov. Je normálne, aby majiteľ v jarnom období pustil psa na poli alebo v lese len tak na špacír, a ten potom chytal malé zajačiky, bažanty a podobne?

6.jpg

Čo oprávňuje majiteľa psa, aby s ním šiel do prírody a púšťal ho tam?

Paušálne obviňujete všetkých majiteľov psov z toho, že ak ich pustia, okamžite naháňajú a zabíjajú zver. Sám som vyrastal s rôznymi psami a garantujem, že nikdy žiadne zviera nenaháňali ani nenapadli, to isté platí aj pre psov ostatných majiteľov, čo poznám. Schválne – čo hovorí štatistika o počte psami napadnutých či zahrdúsených bažantov a zajacov? Podľa mňa také podklady nemáte.

Pes podľa vás vôbec nemá pud na lovenie?

Ešte raz – ani naše psy, ani psy iných majiteľov, ktorých poznám, nič také nerobili. Nevravím, že sa to nestáva, ale odmietam generalizovanie.

Asi ste ich mali dobre vychované, ale ukážte mi, či sú také všetky psy.

Veď preto sa pýtam na exaktné čísla – koľko bažantov a zajacov na poliach vám zahrdúsili domáce psy?

Prečo by sme to mali mať podchytené štatisticky?

Čiže paušálne obviňujete majiteľov a ich psov len kvôli hypotéze?

To predsa nie je hypotéza. Pes je šelma, má svoje pudy, výborný čuch. Nie každé plemeno dokáže naháňať zver, ale vlčiak, teriéry a iné s tým nemajú problém.

Ak hovoríte o relevantnej hrozbe, mali by ste mať podklady. Navyše sa tu ignoruje fakt, že pes obvykle poslúcha majiteľa. Netvrdím, že žiadny ešte nenapadol zviera na poli, respektíve že žiadny neignoruje pokyny svojho pána, ale odmietam generalizovať, tobôž, ak o tom nemáte štatistiky.

Nehnevajte sa, ale veď my tých majiteľov psov ani nevieme chytiť, respektíve ak ich aj chytíme a dáme na priestupkové konanie, nič sa nevyrieši. A vy chcete čísla? Hádam nebudete spochybňovať, že pes je lovec. Keď ho pustíte do voľnej prírody, bude loviť zver.

Nie som si istý, či ide o natoľko vážnu hrozbu, aby zákon umožňoval okamžitý odstrel každého psa. Opakujem, nie každý venčený pes napáda zvieratá.

Čo oprávňuje majiteľa psa, aby s ním šiel do prírody a svojvoľne ho tam púšťal? Podotýkam, že sám som majiteľom troch psov. Zodpovedným majiteľom.

Vy apriori predpokladáte, že každý pes je zabijak a každý majiteľ nezodpovedný diletant.

Lebo mám svoje poznatky z dediny.

Ak nevieme, koľko takých prípadov sa naozaj stalo, ako môžeme hovoriť, že tie psy sú veľkou hrozbou? Možno naozaj sú, ale nemáme sa čoho chytiť.

Opýtam sa ja vás – čo má väčšie právo na život v prírode? Umelo chovaný pes, alebo voľne žijúca zver, o ktorú sa staráme a platíme za ňu?

Aj za domáceho psa niekto platí a stará sa o neho. Hovoríte o práve na život pre lesnú zver, pritom ju sami z pasie a pre trofeje zabíjate.

Nelovíme z pasie, ale podľa pravidiel a zákona.

Nesúhlasím, dokázateľne tiež umožňujete z pasie strieľať tak politikom, ako aj iným boháčom. To je jednoducho fakt.

Lenže ak idú strieľať politici, je za tým poctivá robota mnohých iných ľudí, inak by ani nemali čo loviť. Tú tvrdú prácu okolo niekto odrobí.

Potom ale nehovorme o nadradenom práve na život, keď sami poľovníci umožňujú jeho potieranie kvôli zábave papalášov.

Na začiatku sme zabudli povedať jednu dôležitú vec - chovanie psa v domácnosti je úzky záujem jedného človeka, poľovníctvo je záujem celej spoločnosti. Pozrite si presné štatistiky lesnej zveri na Slovensku. Ich počty jasne stúpajú. My už nemáme problém s tým, že zveri je málo, ale že jej je veľa. Napríklad počet kusov jelenej zveri sa od roku 1967 zdvojnásobil. Desia ma však čísla jarabíc, bažantov a zajacov. Tie klesajú.

Dôvod?

Musí sa zmeniť štátna politika. Tak, že bude dotovať poľnohospodárov, aby mohli nechať pôdu úhorovať, aby vznikali remízky a podobne, lebo tým sa vytvorí dobrý priestor na život malej zveri. Mačky a psy spôsobujú veľké škody najmä na nej.

To neviete doložiť.

Ok, môžeme cez Národné lesnícke centrum a Ministerstvo pôdohospodárstva požiadať, aby takú kolónku zaviedli a sledovali to.

7.jpg

Normálny poľovník označeného psa nezastrelí

V poľovníckej ročenke zato uvádzate, že minulý rok bolo poľovníkmi zastrelených necelých desaťtisíc mačiek a okolo sedem a pol tisíca psov.

A čo to je v rámci celého Slovenska? Veď si to prepočítajte.

Pointou je, že zabíjate veľa domácich psov a mačiek, ale neviete podložiť, akú škodu na zveri spôsobujú.

To sú štatistiky Ministerstva pôdohospodárstva.

Na tom nezáleží.

Hovoríte o nafúknutých počtoch. Včera som bol v revíri a videl tam 12 mačiek. Čo tam robili?

Tie nafúknuté čísla sú z vašich ročeniek. Ešte raz – máte štatistiku, koľko ste zabili psov a mačiek, ale nemáte fakty o tom, aké škody tie zvieratá údajne spôsobujú. 

V poriadku, môže sa zaviesť. Ale veď mačka, ktorá žije v revíri, predsa nežije zo vzduchu. Uživí sa jedine lovom.

Mačky domáce vám po lesoch isto nebehajú.

Veď teraz som hovoril, že včera som ich 12 videl v Trnovci nad Váhom.

V lese?

Príroda nie je len les, ale aj pole.

Novela zákona o poľovníctve, ktorá je aktuálne na programe parlamentu, smeruje k obmedzeniu práv poľovníkov v strieľaní na mačky a psov. Napríklad aj v tom, že nebude možné zabiť psa, ktorý bude označený, teda mať obojok. Prekáža vám to?

Normálny poľovník nikdy nič také neurobí, na to nepotrebuje zákon. Hovorím teraz aj sám za seba. Človek by mal vždy zvážiť, čo urobí, a vedieť, že ak raz potiahne kohútik na zbrani, je to nezvratný jav. U nás v dedine má jeden 35-ročný chlapec vlčiaka a nikdy som mu ho nezastrelil, hoci som ikskrát mohol. Vždy som ho radšej pribrzdil, ako rovno strieľal, hoci keby naháňal srnu, tak by som neváhal. Podľa mňa je vždy lepšie hľadať cestu, ktorá nikomu neublíži. Pes totiž nikdy nemôže za chybu majiteľa. Bohužiaľ je veľa takých, ktorí skončia v prírode spôsobom, že po prázdninách zastaví na ceste auto, vysotí ho a hotovo. Taký pes nemá inú šancu na prežite, než lov. V takom prípade je najväčším nepriateľom živej prírody.

Rozumiem, ale pýtal som sa, či by vám prekážalo, ak by bolo v zákone spomínané obmedzenie. Hovoríte, že normálny poľovník ho nepotrebuje, ale vieme, že je aj dosť nenormálnych.

Ak by sa zmenil zákon, dialo by sa to, že napríklad ten chlap z našej dediny svojho psa označí, pustí ho, a bude sa tešiť, ako naháňa zver. Ja sa na to budem musieť pozerať bez možnosti niečo urobiť.

Môžete zasiahnuť aj inak. Kvôli jednotlivcovi má ostať v zákone benevolentné povolenie na streľbu?

Takých ľudí je predsa viac, nie jeden. Celá tá zmena zákona vznikla len kvôli emóciám. Určitá politická strana sa rozhodla meniť zabehané veci, a tak sa teraz zaoberáme strieľaním do psov a mačiek, hoci tu ešte ani jeden z poľovníkov nebol potrestaný.

Za mačky, ktoré som kedysi zastrelil, by som mal dostať metál

Sám ste priznali, že takých prípadov poznáte veľké množstvo. Ako mali byť potrestaní, keď zákon umožňuje legálne strieľanie?

Zastreliť psa pri nohách majiteľa? No nehnevajte sa na mňa... Prípady, o ktorých ste hovorili, boli jasným porušením zákona.

Keby ste čítali rozhovor s Haulíkovou, tak by ste o tých prípadoch vedeli aj podrobnosti. Poľovníci sa bežne bránia, že to bolo podľa zákona a majiteľ nemá šancu dokázať opak. Ako, keď pes je mŕtvy a udialo sa to bez svedkov?

Tlačíte tento rozhovor do extrémov. Ja jednoducho tvrdím, že v tých prípadoch v Malinove aj inde bol jednoznačne porušený zákon. Nie ten je zlý, ale tí, čo nekonali a poľovníka nepotrestali.

Ešte raz – poľovník postrelil deväťmesačnú fenku vyžly do nohy a potom ju dorazil guľovnicou do krku. Bola pritom jasne označená. Poľovník sa obhajoval tým, že pes sa rozbehol k nemu a preto konal v sebaobrane a v zmysle zákona. Ako mu má niekto dokázať opak, hoci je jasné, že konal ako blázon?

Preboha, ale o akú sebaobranu by mohlo ísť? Veď aj sám viete, že to je nezmysel.

Samozrejme, ale nie je šanca mu to dokázať. Nemáte svedka a pes neprehovorí, navyše je mŕtvy. Nebyť zlého znenia dnešného zákona, ten poľovník by mal vážny problém.

No tak potom nemajme v prírode vôbec žiadne zvieratá a pusťme tam len psov, nech sa venčia. Toto chceme?

Nerozumiem vám. Vy neustále naznačujete, že majiteľom psov a mačiek nejde o nič iné, len o poškodzovanie prírody? Z takého paušalizovania je odvodený aj súčasný zákon.

Pán redaktor, sám som majiteľom viacerých psov. V žiadnom prípade ich neberiem von do prírody len tak a hocikam, v jarných mesiacoch už vôbec. Ľudia tu ani nevedia, že jarné mesiace sú zrodom života, že vtedy so psom do prírody nemajú čo vstupovať. Osobne by som to úplne zakázal.

Zákon však platí po celý rok, nielen v jarných mesiacoch, takže to na obhajobu súčasného znenia nestačí.

Medzi ľuďmi existujú aj extrémisti, ktorí majú radšej svojich psov ako svoje deti. Mali by sme sa tu baviť skôr o tom, prečo nie sú deti riadne vychovávané pre túto spoločnosť. Tu sa ide niekto zaoberať zmenou zákona len preto, lebo nejakí poslanci z toho chcú vytĺkať politický kapitál?

Je demokracia, občania aj politici majú právo povedať, že ten alebo oný zákon je zlý a treba ho zmeniť.

A kde sú riešenia ekonomických problémov tejto krajiny? Veď tu sa dejú také veci, že...

Riešenia problémov v iných oblastiach nie sú obmedzované tým, že chce niekto diskutovať o zmene poľovníckeho zákona.

Máme tu podstatne väčšie problémy, než tento. Ja chcem, aby bol v prírode poriadok a zároveň tvrdím, že vôbec netúžim strieľať psov a mačky.

Že vy ste rozumný poľovník neznamená, že vo vašich radoch nemáte kolegov, ktorí súčasný zákon zneužívajú. Dôkazov je dosť.

Spolu s vedením zväzu sa snažíme formovať aj ostatných poľovníkov. Bohužiaľ, spoločnosť je taká, aká je. Totálne rozvrátená, tu brat nepozná brata, ľudia sú na seba zlí. Ak to takto pôjde ďalej, nedopadneme dobre. Potrebujeme ľudskosť. Lenže ako, keď existujú také radikálne názory na poľovníkov z radov aktivistov? Mne osobne došli napríklad aj e-maily v duchu, že nás všetkých postrieľajú. Nie je to choré?

To neplatí len pre protistranu, mne do e-mailu aj do diskusie niektorí priaznivci poľovníkov vypisovali, že treba vystrieľať všetkých psov aj mačky, padali dokonca vyhrážky. Extrémisti a hlupáci sú na oboch stranách. Aby sme to však uzavreli – máte nejaký problém s tým, že poľovník sa miesto streľby do zatúlaného zvieraťa najskôr pozrie, či nemajú obojok, známku, kontakt na majiteľa a zavolá jemu, respektíve do útulku?

Ale veď takéto konanie by malo byť úplne prirodzené. Nekonajú tak len jednotlivci, kvôli ktorým tu teraz sedíme. Tí ľudia mali byť už dávno potrestaní.

Jednotlivci? Za jeden rok bolo odstrelených okolo 16 až 17 tisíc mačiek a psov.

Preboha, veď hovoríme o 4,4 miliónoch hektároch. Vy ten problém nafukujete.

Vy ho zľahčujete.

Keď som bol mladší a veľa času som trávil vonku, v našom poľovnom revíri som za rok zastrelil aj dvanásť mačiek. Môžete sa na mňa pozerať ako chcete, ale dobre som urobil, spoločnosť na ochranu vtáctva by mi za to mala dať metál. Tie mačky boli vyhodené, a tak jednoducho lovili.

8.jpg

Ak tu nie je besnota, tak vďaka poľovníkom a vakcinácii

Tiež sa to dalo riešiť inak. Poďme však ďalej. Poslanec Smeru Martinák, inak tiež poľovník, na sedení parlamentného výboru obhajoval súčasný zákon tým, že mačka domáca vraj môže ohroziť genofond mačky divej tým, že sa spária.

Mačka domáca nemá čo hľadať v našich lesoch. Genofond mačky divej je krížením naozaj ohrozený.

Koľko sa ich už spárilo?

Tá možnosť reálne existuje.

Zase hovoríme len o potenciálnej hrozbe? Mačku divú v lese ledva stretnete a mačka domáca do lesa naozaj nechodí.

Už sa to stalo.

Koľkokrát?

To sú živočíchy, ktoré žijú skrytým spôsobom života. Ak sa to stalo len raz, už je to tragédia.

V čom? Ak sa spária, udeje sa to v prírode. Tá sa s tým vyrovná.

Aká príroda? Mačka domáca je príroda? Je to domáce zviera, pričom má mať svojho majiteľa, ktorý jej bude dávať potravu. Ak nedá, začne loviť.

Znovu – čo zlého sa stane, ak sa spári mačka domáca s mačkou divou?

Mačka divá zdegeneruje natoľko, že stratí svoje pôvodné vlastnosti. Obvykle je plachá, pozorovať ju môžete len málokde, ja sám som ju videl možno trikrát. Mačka domáca taká plachá nie je. A my chceme párením z mačky divej urobiť zviera, ktoré stratí svoju pôvodnú vlastnosť, teda plachosť?

Je to riziko také veľké, že treba mačky domáce strieľať hneď, ako sa vzdialia za dedinu?

Pravdou je, že argument o párení sa mačky divej s mačkou domácou by som použil ako jeden z posledných v celej tejto diskusii.

Poďme na konkrétne riešenie – mám psa, chcem ho niekde venčiť a vybehať ho, ale bez rizika, že mi ho niekto zastrelí. Kam mám ísť?

Nech si takí ľudia založia kynologický klub. Máme ich aj my, takéto kluby vytvárajú pre členov vhodné podmienky, vznikajú tak aj rôzne cvičiská. Ďalším riešením je, aby sa majitelia zvierat dohodli so svojimi samosprávami na vyčlenení nejakej plochy, na ktorú môžu chodiť. Koniec koncov, na tom by mala mať záujem aj samospráva.

Prečo existuje zákonná možnosť, že právo na odstrel psov a mačiek sa dá z  poľovnej stráže preniesť na každého držiteľa poľovníckeho preukazu? U člena poľovnej stráže sa predpokladá väčšia schopnosť správne vyhodnotiť situáciu.

Kedysi v zákone nebolo žiadne obmedzenie, teraz je aspoň nejaké. Člen poľovnej stráže by to povolenie mal preniesť len na človeka, ktorý je na adekvátnej úrovni. Ak ju prenesie na niekoho nezodpovedného, mal by niesť následky. Prenos tejto kompetencie je však nutný, lebo jeden člen poľovnej stráže funguje na asi 500 hektároch, takže nemá šancu postihnúť všetko potrebné.

Haulíková v rozhovore tvrdila, že ústava občanom garantuje právo na majetok a jeho ochranu. Odstrelom mačky alebo psa vraj poľovníci toto právo narúšajú.

Ak to naozaj povedala, je to zaujímavé. Ústava totiž zaručuje aj vlastníctvo pozemku, s čím je spojený aj výkon práv a povinností. A ak poľovník majiteľovi pozemku platí za prenájom, tak je jasné, že ona jeho právo poruší hneď, ako tam vojde so svojím psom. Za ten pozemok totiž nič neplatila. Vstúpila na cudzí pozemok a hotovo.

Nemohli by samotní poľovníci v dedinách prísť s tým, že určia priestor, kde by majitelia mohli vybehať svojich psov? Napríklad z Malinova je známy aj príklad opitého poľovníka na bicykli s puškou na pleci, ktorý sa štrnásťročnej dievčine, ktorá venčila psa v parku, teda nie v poľovnom revíri, vyhrážal, že jej ho odstrelí. Keby mal rozum, tak jej skôr poradí.

Samozrejme, mohli by odporučiť nejaké miesto, kde by sa to dalo. Koniec koncov, poznám prípady, kde sa to tak aj rieši.

Koľko poľovníkov je na Slovenku?

Päťdesiatsedemtisíc.

Haulíková tvrdí, že osemdesiattisíc. Prirovnávala to k Bavorsku, kde vraj žije 12 miliónov obyvateľov, pričom poľovníkov je len štrnásťtisíc.

S tým nech na mňa ani nejde, lebo jej vytiahnem celoeurópske štatistiky a hneď prestane skresľovať. U nás je poľovníkom možno každý päťdesiaty občan, vo Fínsku každý šiesty.

Zástancovia súčasného zákona tiež argumentujú, že mačky treba strieľať aj preto, lebo môžu prenášať choroby. Faktom je, že besnota tu nebola zaznamenaná celé roky. Je potom tá obava reálna?

Ak tu nebola zaznamenaná besnota, tak vďaka poľovníkom a vakcinácii.

1.jpg

Starosta by schytal pár teplých slov

Fotografie aj videá aktivistov dokazujú, že poľovníci bežne zastrelia psa alebo mačku, a potom ich nechajú na mieste činu. Legislatíva pritom definuje, ako zlikvidovať uhynuté zvieratá. Ak bolo minulý rok zastrelených viac ako 16 tisíc psov a mačiek, kde skončili?

Mali by skončiť v kafilérii.

To sa nedeje, máme to overené.

Potom by mali byť zlikvidované zakopaním do jamy a zasypaním vápnom. Hygienicky je to v poriadku.

Ale nie podľa zákona. Navyše to sa tiež nedeje, inak by aktivisti nemohli nafotiť a natočiť zastrelené zvieratá. Porušujú poľovníci zákon?

Určite by tie zvieratá nemali nechať v lese ani na poli, to je najhoršia voľba. Za seba hovorím, že ak dotyčný na vhodnom mieste vykope jamu a zasype ju vápnom a zeminou, nikomu to nemôže ublížiť.

Ale to sa nedeje. Ťažko uveriť, že poľovník zastrelí psa, vráti sa domov po vápno, vykope jamu a potom ju zasype.  

Povedal som vám svoj prístup. V našom revíri neexistuje, aby poľovníci nechali to zviera len tak na mieste.

Viaceré útulky nám potvrdili, že majú hlásenia o tom, ako starostovia likvidujú túlavé zvieratá – dohodnú sa s poľovníkom, vyvlečú zvieratá 200 metrov od dediny a postrieľajú ich. Je to normálne?

Ak by mi niečo také starosta navrhol, schytal by pár teplých slov. To, čo opisujete, totiž nie je riešenie, ale scestný prístup. Poľovník nie je popravčia čata.

Jedna z výčitiek voči Slovenskému poľovníckemu zväzu je, že kde ako obyčajné občianske združenie beriete právo strieľať na zvieratá a rozhodovať, kde sa kto bude pohybovať so svojím psom alebo mačkou.

To je scestná informácia, ako občianske združenie by sme nič nemohli robiť. Od septembra 2009 sme poľovnícka organizácia. Odkiaľ to máte?

Z vašej webstránky

Pozriem sa na to... máte pravdu, je to chyba. Ďakujem za upozornenie. V iných častiach stránky sú však o tom uvedené správne informácie. (ešte v ten deň bola informácia o občianskom združení zmenená aj v záhlaví stránky na poľovnícku organizáciu, pozn. autora)

Rozhovor bol autorizovaný, Imrich Šuba v prepise nič nezmenil.

Medzititulky: redakcia

utorok 28. 6. 2011 0:22 | Karol Sudor | FOTO - Karol Sudor, archív I. Š.
© 2011 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.

Narodil sa v roku 1972 v Šali. Vyštudoval Pedagogickú fakultu na UKF v Nitre, odbor geografia a telesná výchova. Aktuálne si robí doktorát na Technickej univerzite vo Zvolene. Pracoval ako učiteľ na základnej škole a na gymnáziu, od roku 2003 je výkonným riaditeľom Slovenského poľovníckeho zväzu. Je ženatý, má dve deti, medzi jeho hobby patrí šport a príroda.

Narodil sa v roku 1972 v Šali. Vyštudoval Pedagogickú fakultu na UKF v Nitre, odbor geografia a telesná výchova. Aktuálne si robí doktorát na Technickej univerzite vo Zvolene. Pracoval ako učiteľ na základnej škole a na gymnáziu, od roku 2003 je výkonným riaditeľom Slovenského poľovníckeho zväzu. Je ženatý, má dve deti, medzi jeho hobby patrí šport a príroda.

Foto: Karol Sudor

najčítanejšie
  • 4 hodiny
  • 24h
  • 3dni
  • 7dní
  • PLATENÉ