Rómovia a cigánska otázka v Maďarsku po zmene politického systému
1. Rómovia v Maďarsku v historickej perspektíve

Cieľom štúdie je zobraziť situáciu Rómov, respektíve ľudí „považovaných za Rómov“ v Maďarsku, so zreteľom na spoločenské, hospodárske a politické procesy a diskurzy, ktoré sa so spomenutou problematikou spájajú.

Predložený prehľad je však fragmentárny, pretože na dôkladné preskúmanie parciálnych problémov nie je v tejto štúdii dostatok priestoru. Avšak budú nastolené otázky, ktoré sa môžu stať podnetom na ďalšie úvahy. Kde to bude možné, poukážem na paralelné črty a podobné aspekty „rómskej otázky“ v Maďarsku a na Slovensku, keďže v oboch krajinách je prítomná početná rómska menšina, ktorá v mnohých ohľadoch zdieľa spoločnú historickú minulosť.

Existuje pomerne malé množstvo prebádaných prameňov, no aj tie často nie sú podrobené dostatočnej kritickej analýze, a preto sa v súvislosti s príchodom Rómov objavuje viacero názorov (porovnaj: Jurová, 2003; Kemény, 2005).

Možno predpokladať, že v stredovekom Uhorsku sa skupiny Rómov prvýkrát objavujú na konci 14. storočia – prvý doteraz známy písomný prameň pochádza z roku 1417 (Brašov v dnešnom Rumunsku), (Nagy, 2004).

Skupiny zárobkovo činného rómskeho obyvateľstva podľa profesie (1893)

Napriek tomu, že spočiatku skupiny Rómov iba prechádzali cez Uhorsko a putovali ďalej do západnej Európy, väčšina rómskeho obyvateľstva kontinentu v súčasnosti žije v krajinách východnej Európy. Dôvodom sú pravdepodobne rozdiely v spoločenskom a hospodárskom vývoji týchto dvoch regiónov.

Komunity Rómov sa vždy prispôsobovali miestnym podmienkam a snažili sa zaplniť existujúce „medzery na trhu“ – ryžovali zlato, pracovali ako korytári, kováčski majstri alebo ako hudobníci v zábavných podnikoch; boli populárni, no zároveň aj opovrhovaní.

V západnej Európe však v dôsledku existencie rozvinutého systému cechov a väčšej hustoty obyvateľstva Rómovia spomenuté medzery na trhu práce nenašli, resp. ich bolo veľmi málo, takže zo strany stavovskej spoločnosti sa spravidla stretávali s politikou vylúčenia zo society (por. Fraser, 1995).

Rómske obyvateľstvo, ktoré žilo na území dnešného Maďarska a Slovenska, bolo až do konca prvej svetovej vojny takmer v totožnej situácii. Z hľadiska zamestnanosti a typických jazykových a kultúrnych čŕt môžeme cenné údaje získať z celoštátneho súpisu Rómov z roku 1893. Podľa tohto prameňa v Uhorsku žilo takmer 280 000 Rómov, predstavovali teda 1,8 % obyvateľstva. (Podľa určitých výpočtov žilo v roku 1893 na území dnešného Maďarska 65 000 Rómov, na Slovensku ich bolo 36-tisíc – 40-tisíc.)

Na dolnej časti strany: Delenie dospelého rómskeho obyvateľstva (1893)

Aj keď súpis nariadil minister vnútra pre otázku usídlenia potulných Rómov, takýchto potulných našli nakoniec len 8 938; 20 406 Rómov patrilo do kategórie „čiastočne potulných“ a 243 432 ľudí žilo usadlým spôsobom života. Pri spomenutom súpise vyšlo najavo, že obraz tejto spoločnosti je aj z náboženského a jazykového hľadiska veľmi rôznorodý. Tí Rómovia, ktorí sa usadili, žili zvyčajne v rovnakej viere ako väčšina miestneho obyvateľstva. Kočovní Rómovia vyznávali zväčša pravoslávnu (ortodoxnú) vieru, čo poukazuje na sedmohradský, resp. rumunský pôvod. Spomedzi všetkých Rómov 30 % uviedlo ako materinský jazyk rómsky, 38 % maďarský, 24,4 % rumunský a 7,5 % uviedlo iný jazyk (Hermann, 1895).

Väčšina Rómov pracovala v poľnohospodárstve, resp. vyrábala pre pracovné sily v poľnohospodárstve rôzne nástroje. Súbežne s rozvojom priemyslu a zmenou štruktúry ekonomiky výrazne klesol či dokonca zanikol dopyt po tradičných „rómskych výrobkoch“ (korytá, koše, metly, kotly) a po službách Rómov (drôtovanie, kotlárske práce). Vo významnej miere sa zhoršilo aj postavenie rómskych hudobníkov, ktorí poskytovali služby šľachticom, mešťanom i sedliakom: ich počet narastal, avšak dopyt po ich službách klesal.

Marginalizácia rómskej spoločnosti trvala až do 50. a 60. rokov minulého storočia, teda do začiatku socialistickej industrializácie: v spomenutom období sa tradičné rómske komunity rozpadli a mnohí Rómovia sa stali súčasťou priemyselného robotníctva. Týmto spôsobom sa od 60. rokov začal dôležitý integračný a asimilačný proces, ktorý sa však v 80. rokoch spomalil a po zmene politického systému na prelome 80. – 90. rokov sa úplne zastavil.

Preklad: László G. Kovács

Redakcia: Csaba Zahorán

Jazyková a odborná redakcia: Slávka Otčenášová

Súvisiace články:

• + 2. Etnografia, demografia
• + 3. Štátna „rómska politika” a „rómska otázka”
• + 4. Obraz Rómov, stereotypy, médiá a obraz budúcnosti
• + Nadácia Terra Recognita a projekt Neznámy sused