Nawara Belalová sedela v aute, keď vedľa nej zastalo iné auto a dôstojník za volantom mal na ňu sprosté poznámky. „Vystúpila som z auta, otvorila som dvere na jeho aute a vylepila mu zaucho,“ povedala pre televíziu CNN. „Predtým by som toho nikdy nebola schopná,“ povedala 24-ročná Káhirčanka.
Nawara bola pritom, keď za 18 dní zvrhli Egypťania 30 rokov vládnuceho prezidenta Husního Mubaraka. Na námestí Tahrír, kde prežila niekoľko dní a nocí, sa nerobila len politika, ale menila sa spoločnosť, ktorú ovládajú muži.
Zažili to ženy v Egypte či v Tunisku, do ulíc vyšli v Jemene, Bahrajne či Ománe. Medzinárodný deň žien má teraz v arabskom svete celkom inú príchuť.
Tiché utrpenie
Fakty
- v postkomunistických krajinách je to často zavrhované dedičstvo komunizmu
- viaže sa však na tragédiu v továrni Triangle Shirtwaist v roku 1911, keď pri požiari zahynulo 146 ľudí, hlavne žien, ktoré tam pracovali ako krajčírky, tie začali bojovať za lepšie pracovné podmienky
- prvýkrát sa začal oslavovať v roku 1911 v Nemecku, Rakúsko-Uhorsku, Švajčiarsku, Dánsku a Spojených štátoch, ženy žiadali hlavne volebné právo
- dátum 8. marec sa ustálil po 1. svetovej vojne
- od roku 1975 sa berie viac ako deň medzinárodnej solidarity žien v ich boji za rovnoprávnosť
Muži napravo, ženy naľavo, bolo počuť hlas na moste Qasr-Nil pri vstupe na káhirské námestie Tahrír.
Pre ženy, ktoré trpezlivo čakali na kontrolu, to bol v ten deň jediný moment, ktorý im pripomínal, ako veľmi záleží v ich krajine na pohlaví. Preto prišli na námestie, ktorého meno v preklade znamená oslobodenie.
Podľa Mubarakovej ústavy sú rovnoprávne s mužmi a volebné právo majú od roku 1956, ale to všetko je len na papieri.
Problémy so sexuálnym obťažovaním, aké zažila Nawara, má v krajine podľa egyptského centra pre ženské práva 83 percent Egypťaniek. V tichosti trpia sprosté narážky i útoky vlastných manželov. Keď sa chcú rozviesť, zažijú peklo ako 28-ročná Nevine Sabryová.
V Egypte muži ohľadom rozvodu ani nemusia ísť pred súd, ženy musia dokazovať, že nemajú dobrého manžela. Mnohé z nich sa buď rozvedú rýchlo a skončia bez peňazí, alebo čakajú roky. Nevine Sabryová to dokázala.
Dnes býva u rodičov v Káhire, našla si dobrú prácu a robí si, čo chce. Chodí nakupovať, do kina, farbí si vlasy a denne vyfajčí škatuľku cigariet.
Deväť z desiatich žien je zahalených
Kedysi chodili Egypťanky na námestí Tahrír v krátkom rukáve, dnes je podľa ženských organizácií deväť z desiatich žien v Egypte zahalených. Do práce však chodia. Buď preto, že to samy chcú, väčšinou však preto, že musia.
Mnohé rodiny sú chudobné a odkázané na zárobky dievčat a žien, ktoré chodia upratovať, vypomáhajú v domácnostiach alebo predávajú na ulici. Ženy z vyšších vrstiev študujú na univerzitách a pracujú potom ako učiteľky, profesorky či lekárky. Mnohé z nich sú na čele firiem, pracujú v ropnom priemysle.
Egyptská politologička Hoda Salahová tvrdí, že žien je na vedúcich pozíciách vo firmách viac ako v niektorých západoeurópskych krajinách.
„Problém je, že keď prídu domov, ich rovnoprávnosť sa končí. Či sú to moslimky, alebo kresťanky, doma musia byť poslušnými ženami svojich manželov,“ hovorí pre Deutschlandradio a pripomína, že je to tak v mnohých arabských krajinách, kde vládne patriarchálna konzervatívna spoločnosť.
Keď nebude vláda mužov v rodinách odstránená, čo sme potom zmenili?
Nawal al-Saadawiová, egyptská aktivistka
Dokážu všetko
Na námestie Tahrír prišli ženy zo všetkých vrstiev. Z veľkých miest i malých dedín, mladé študentky či staršie ženy v domácnosti s rozpustenými vlasmi i zahalené, upratovačky i intelektuálky. Prvýkrát v dejinách krajiny stáli vedľa mužov a robili revolúciu. Odvážne rozprávali západným novinárom svoje príbehy a prekonávali vlastný strach. Mnohé z nich zatkli alebo zmizli.
„Ako žena som mala najprv strach ísť na námestie, bála som sa Mubarakových mužov,“ hovorí pre Die Welt fotografka Amria Koutanová. To, čo tam zažila, ju prekvapilo. Muži ju bránili a podporovali, aby fotila, čo sa u nich deje. „Bola som po dlhom čase hrdá, že som Egypťanka,“ dodáva.
Odvaha žien mužov zaskočila. „Vždy som si myslel, že ženy môžu robiť len určité povolania ako učiteľky alebo lekárky. Za posledné dni ma presvedčili, že dokážu robiť všetko,“ povedal egyptským médiám 40-ročný Abdel Gawad Haggag, ktorý je členom obávaného Moslimského bratstva.
Mubarak ako pyramídy
V dave demonštrantov na Tahríre bola aj najznámejšia egyptská aktivistka za práva žien, lekárka a spisovateľka Nawal al-Saadawiová. Za svoje názory sedela vo väzení a neskôr musela žiť v exile, pretože sa jej islamskí extrémisti vyhrážali smrťou. „Bola som ako znovuzrodená,“ spomínala na revolučné dni dnes už 80-ročná žena.
„To bola celkom spontánna revolúcia, bez nejakej ideológie alebo náboženstva. Prišli obyčajní ľudia, muži a ženy, ktorí predtým nemali s politikou nič spoločné,“ povedala pre Süddeutsche Zeitung. Príbeh rozvedenej Newiny to potvrdzuje. Politika ju nezaujímala a voliť nechodila.
„Mubarak patril k Egyptu ako pyramídy a sfingy, víťazstvo vo voľbách bolo vopred isté,“ hovorí mladá žena. Keď sa však v Egypte dokázala rozviesť, prišla na námestie Tahrír a žiadala symbolický rozvod národa s jeho autoritatívnym vodcom.
Protesty na káhirskom námestí sa skončili, teraz čakajú krajinu ťažké rozhodnutia. Al-Saadawiová vie, že toho treba zmeniť veľa.
„Keď rodinné právo nebude sekulárne, keď polygamia, sexuálna promiskuita mužov v mene náboženstva a vláda mužov v rodinách nebude odstránená, čo sme potom zmenili?“ pýta sa.
Nepáči sa jej, že v komisii, ktorá v krajine pripravuje prvé slobodné voľby a zmenu ústavy, nesedí ani jedna žena, len konzervatívni muži, väčšinou spriaznení s režimom. Kým sa podľa nej nevypustia všetky zákony, ktoré v nejakej forme vychádzajú z islamského práva, nenastane v krajine skutočná zmena.
