SME

Politická korektnosť. Zatvorí nám ústa?

Róm ukradol zemiaky. Róma zbili a on to považuje za rasový útok. Prvá veta sa považuje za politicky nekorektnú, druhá je v poriadku. Je v poriadku princíp politickej korektnosti?

Róm ukradol zemiaky. Róma zbili a on to považuje za rasový útok. Prvá veta sa považuje za politicky nekorektnú, druhá je v poriadku. Je však v poriadku samotný princíp politickej korektnosti?

Spojeniu „politická korektnosť“ bežný človek zväčša nerozumie. Čo si za ním predstaviť? To, že politici budú korektní? Alebo my budeme korektní k politikom? Slovo „korektný“ podľa slovníka cudzích slov znamená správny, presný či bezchybný, zodpovedajúci zásadám slušného styku medzi ľuďmi.

Podľa toho by teda politická korektnosť mala znamenať čosi ako politickú „slušnosť“. Pre mnohých občianskych aktivistov a politikov sú princípy politickej korektnosti v poriadku, pre iných je politická korektnosť nezmyslom a pokusom zaviesť novodobú cenzúru, keď opäť nebudeme môcť hovoriť to, čo si myslíme a keď tak urobíme, budeme za to potrestaní.

Každý je menšina

V severnej Amerike a v západnej Európe sa už desaťročia vo verejnej debate dbá na to, aby nikto slovne neublížil nejakej menšine. Z negrov sa tak stali čierni a z čiernych Afroameričania. Každý cíti, že slovo „neger“ nie je v poriadku, pretože je urážajúce. Nejde však len o černochov. Indiánov už neradno nazývať Indiánmi, ale skôr Native Americans.

Z Eskimákov sa stali Inuiti, homosexuálom prekáža výraz homosexuál, pretože ich spája len so sexualitou, a preto majú radšej výraz gay. Organizácie, ktoré o sebe tvrdia, že zastupujú ženy, sa snažia presadiť rodovo vyvážený jazyk. Znamená to, že sa prestáva používať napríklad slovo fireman (požiarnik) a zavádza sa slovo firefighter (doslova bojovník s ohňom). Pýtate sa prečo? Pretože angličtina nepozná ženský rod pre požiarnika. U nás je to požiarnička, v angličtine by to musela byť firewoman.

Keď príslušník etnickej menšiny spácha zločin, noviny napíšu „len“ o zločine a nie o etnicite páchateľa. Keď niekto skarikuje Mohameda, ozývajú sa hlasy, že toto by sa skutočne nemalo, pretože to uráža vyznavačov Alaha. Veď kto by chcel byť zosmiešnený, urážaný a dehonestovaný?

obr_1.jpg

Je na tomto bilborde Róm alebo človek so zlatou reťazou na krku? Bilbord SNS
vyvolal počas minuloročnej predvolebnej kampane búrlivú diskusiu. V Ústí nad
Labem o pár mesiacov neskôr vyvolal debatu bilbord kandidáta na primátora.
Pýtal sa na ňom, prečo by mal ľutovať, že je vo svojej krajine národnostnou
väčšinou. Oba bilbordy boli novinármi označené za neprijateľné

Už sme citlivejší

Na Slovensku a celkovo v strednej a východnej Európe to zatiaľ také vypuklé nie je. Zatiaľ ešte stále hovoríme o Vietnamcoch a nie o Slovákoch ázijského pôvodu. V slovenčine sa našťastie, na rozdiel od angličtiny, slovo človek nezhoduje so slovom muž a máme aj slovo policajtka a preto nemusíme vymýšľať ženský ekvivalent slova policeman. Slovo gay nahrádza slovo homosexuál len pomaly a ani k telesne postihnutým nie sme v reči veľmi citliví.

Niekto to považuje za výraz našej bigotnosti a neznášanlivosti, iný za známku toho, že sme si dokázali zachovať zdravý rozum. Pravdou však je, že situácia sa od deväťdesiatych rokov určite zmenila. Zoberme si napríklad týždenník Zmena, ktorý možno pokojne (aj preto, že o tom rozhodol súd) nazvať antisemitským. To, čo predvádzal ešte v druhej polovici deväťdesiatych rokov, si dnes nedovolí hádam ani mesačník Extra plus.

Podobne je to v Čechách, kde deväťdesiatych rokoch existoval televízny program Česká soda. Dnes je asi nepredstaviteľné, aby niekto nakrútil scénku o pracom prášku Árijec, ktorý z malého černoška urobí belocha, hoci by to myslel ako ostrú satiru proti neonacistom.

Kriminalita a bilbord

Aj pre tento posun u nás v posledných dvoch rokoch zarezonovali dve kauzy, ktoré súvisia s pohľadom na Rómov. Prvou bol nápad bývalého ministra vnútra Vladimíra Palka zverejňovať štatistiky rómskej kriminality. Na Palka sa vtedy zniesla vlna kritiky, pretože vraj národnosť a etnicita so zločinom nesúvisia. Kritikov nahneval aj spôsob, akým chcel Palko zisťovať, či je niekto Róm. Ako vravel, použil by metódu „pozriem sa a vidím“.

Druhou kauzou bol predvolebný bilbord SNS zobrazujúci človeka tmavšej pleti s hrubou zlatou reťazou, na ktorom bol nápis „Aby sme neživili tých, ktorí nechcú pracovať.“ Novinári v človeku na bilborde videli Róma, čo im nakoniec so zjavnou škodoradosťou podpredsedníčka SNS Anna Belousovová otrieskala o hlavu s argumentom, podľa čoho vedia, že ide práve o Róma.

Ako to súvisí s korektnosťou? Jednoducho. Palkov nápad sa považuje za nekorektný z toho dôvodu, že spája kriminalitu s určitým etnikom. Belousovovej bilbord je nekorektný z toho dôvodu, že s tým istým etnikom spája neochotu pracovať. Zamýšľal by sa nad tým u nás niekto pred pätnástimi rokmi? Keď, tak určite menej ako dnes.

obr_2.jpg
Samuel Abrahám tvrdí, že politická korektnosť splnila svoj účel. Napríklad v Kanade, kde žil, si deti vyvinuli akúsi farbosleposť. Ako hovorí: Deti nerozoznávajú, že je niekto Indián, černoch alebo beloch, ale všetko sú to spolužiaci



Dobrý zámer

Naša cesta ku krásnemu novému svetu, kde nikto na nikoho nebude útočiť pre jeho vzhľad, pohlavie, náboženstvo, rasu a sexuálnu orientáciu, ešte nie je veľmi dlhá. Inde majú skúseností viac. „V Spojených štátoch bola ešte v šesťdesiatych rokoch segregácia, rozdiely, ktoré spoločnosť postupne riešila,“ vysvetľuje príčiny vzniku politickej korektnosti politológ a rektor vysokej školy BISLA Samuel Abrahám. Problémom sa začali zaoberať univerzity, najmä katedry anglickej literatúry.

Otcovia a matky myšlienky si povedali, že jediný spôsob, ako zlepšiť situáciu, je odstrániť z jazyka slová, ktoré nejakým spôsobom urážali niekoho dôstojnosť či telesný vzhľad. Ako hovorí Abrahám: „Bolo to treba odstrániť radikálne a cez zákony, nie cez diskusiu. Predstava bola taká, že keď to už raz bude nariadené, mladí sa politicky korektný jazyk naučia používať.“

Absurdný záver

Podľa Romana Jocha, poradcu českého premiéra, mala zo začiatku politická korektnosť svoj zmysel: „Časom sa menila spoločenská atmosféra a neslušné predsudky začali byť považované za spoločensky neprijateľné. V tomto štádiu môže byť politická korektnosť spoločensky užitočný postoj.“ Všetko sa to však zlomilo v osemdesiatych rokoch: „Prehuplo sa to do patologického stavu.

Politická korektnosť v mene ochrany menšín pred urážlivými poznámkami dramaticky obmedzovala slobodu slova. Nielenže obmedzovala napríklad rozprávanie vtipov o menšinách, ale znemožňovala racionálnu diskusiu o témach, ktoré sa postupne tabuizovali.“ Jednou z nich bola vraj aj otázka: Nie je náhodou pravda, že niektoré menšiny majú štatisticky vyššiu zločinnosť?

Problém v západnej Európe a v severnej Amerike nastal vtedy, keď niektorí zvlášť citliví ľudia zatiahli koncept politickej korektnosti do čírej absurdity, ktorú najlepšie vidieť na boji proti starším umeleckým dielam, ktoré nekonvenujú dnešnej predstave.

V USA by napríklad malo v týchto dňoch vyjsť nové vydanie Dobrodružstiev Huckleberryho Finna od Marka Twaina, z ktorého zmizne slovo neger. Nahradiť by ho malo slovo otrok. Ironicky by sme sa mohli spýtať, či sa teraz neohlásia Američania slovanského pôvodu, keďže v angličtine má slovo otrok (slave) rovnaký pôvod ako slovo Slovan.

Problém má dokonca aj priamo antirasistická kniha Ako zabiť vtáčika od Harper Leeovej. Problém je ten istý: hanlivé označenie neger sa v nej vyskytuje presne 48-krát. (Huckleberry Finn ho obsahuje 219-krát.)

obr_3.jpgPodľa poradcu českého premiéra Romana Jocha mala zo začiatku politická korektnosť svoj zmysel. Situácia sa však podľa neho prehupla do patologického stavu a politická korektnosť začala v mene ochrany práv menšín pred urážlivými poznámkami obmedzovať slobodu slova

Hlavne nie Mekku

Nedávno sa v médiách objavila správa, že kanadské rádiá nehrajú štvrťstoročia starý hit skupiny Dire Straits Money for Nothing, pretože vraj uráža homosexuálov. V Belgicku mal zase problém komiksový hrdina Tintin. Jeden Konžan podal žalobu preto, že Tintinov malý čierny pomocník, ktorý sa objavuje v jednom príbehu o Kongu, je vraj vykreslený ako hlúpa postava, čo malo sugerovať dojem, že černosi sú úplne zaostalí.

Podobný prípad nastal pre rokom aj v Česku, keď niekoľko rómskych združení vyjadrilo znepokojenie nad rasistickým prístupom českej kultúry. Tŕňom v oku im boli knihy Josefa Ladu o kocúrovi Mikešovi z tridsiatych rokov. Dôvod? „V jednej pasáži zakončuje autor napadnutie kocúra s tým, že Milé deti, tí ľudia boli cigáni.“ Máločo z týchto nápadov sa podarilo presadiť, ale predstava, že niekto bude prepisovať napríklad Shakespearovho Kupca benátskeho pre to, že sa nám nepáči, ako je v hre zobrazený židovský obchodník Shylock, je hrozná.

Hoci priama cenzúra asi neexistuje, autocenzúra funguje dobre. Jedným z najnovších príkladov autocenzúry je apokalyptický film Rolanda Emmericha 2012. Vo filme o konci sveta sa rúca všeličo. Rozlamuje sa Ježiš nad Riom, rúca sa Chrám svätého Petra vo Vatikáne, v ktorého troskách zomiera množstvo pútnikov. Emmerich neušetrí ani tibetských mníchov, ktorých zmetie gigantická vlna. Ako však režisér dodal: „Pri ničení sme vynechali Mekku, inak by sme na svoju hlavu privolali fatwu.“ Najsvätejšie miesto islamu tak pre istotu zostalo ušetrené.

Byvol = černoch?

Nejde však len o filmy a knihy. Ide aj o miesta na univerzitách či v bankách. Azda najznámejším prípadom bol tzv. water buffalo incident na Pennsylvánskej univerzite z roku 1993. Miestny študent Eden Jakobowitz tu raz večer zakričal na hlučnú skupinu študentov, medzi ktorými bolo niekoľko černochov, aby neručali ako vodné byvoly.

Nasledovalo vyšetrovanie, či jeho poznámky neboli rasistické a debatu sprevádzali otázky typu, či tento druh byvolov náhodou nežije v Afrike a či teda poznámka nemohla uraziť Afroameričanov. Podľa Romana Jocha sú tieto príklady dôkazom, toho, že sa politická korektnosť stala nástrojom, ktorý znemožňuje diskusiu. Ako tvrdí: „Isté skupiny ľudí dostali špeciálny štatút, ktorý iné nemali.

Predpokladalo sa, že akákoľvek kritika voči imigrantom môže vyvolať predsudky, fóbiu až násilné činy. Otázka imigrácie je legitímna otázka a ktokoľvek v spoločnosti má mať právo vysloviť svoj názor, aký počet imigrantov, prípadne z akých krajín, by mala krajina prijať.“

Druhý problém podľa Jocha spočíva v tom, že inštitúcie, ktoré prijali kódexy politickej korektnosti, napríklad univerzity či štátne úrady, tak pôsobia proti duchu akademickej slobody, slobody skúmania: „znemožnili klásť si niektoré otázky. Je nehodné slobodnej spoločnosti, aby boli určité témy tabu“.

Ústup, ale úspech

„Explodovalo to do tej miery, že každý, kto sa cítil dotknutý, vzniesol svoju námietku a slovník politickej korektnosti sa začal rozširovať natoľko, že človek mal pomaly začať rozprávať len v inotajoch, takmer orwellovskou nezmyselnou rečou,“ hovorí Samuel Abrahám, ktorý študoval v Toronte. Pripomínalo to vraj až akúsi honbu na čarodejnice.

Dnes je podľa Abraháma už na Západe lepšie: „Pre spoločnosti, ako je naša, je to pripomenutie toho, ako sa tu rozprávalo za socializmu, nehovorili sme to, čo si naozaj myslíme. Tá honba však upadla a už to nikto neberie príliš vážne.“ Zaujímavé však podľa politológa je, že v Amerike už nikto nepovie černochovi neger. (Už tak hovoria len niektorí černosi sami sebe.)

Čiže, predsa len úspech? Hlavný predpoklad autorov politickej korektnosti bol, že keď sa deti naučia rozprávať politicky korektne, vstrebú to do seba a keď vyrastú, budú tento citlivý jazyk používať. To sa podľa Abraháma splnilo: „V Kanade si deti vyvinuli to, čo sa nazýva farbosleposť. Nerozoznávajú, že je niekto Indián, černoch alebo beloch, ale všetko sú to spolužiaci. Vplyv na to mala určite aj politická korektnosť. Myslíme cez jazyk a podľa toho sa tiež správame.“

Paríž a my

Pred piatimi rokmi začali na parížskych predmestiach horieť desiatky áut. Francúzske noviny spočiatku informovali, že za incidenty sú zodpovedaní akísi mladí ľudia. Prakticky až potom, ako do debaty razantne vstúpil vtedajší minister vnútra Nicolas Sarkozy, začali písať, že ide o deti imigrantov zo severnej Afriky.

Dnes Sarkozy, Angela Merkelová či David Cameron otvorene hovoria o tom, že projekt multikulturalizmu a prisťahovalecká politika sa neveľmi podarili. Keď nič iné, je to aspoň odklon od stavu, keď sa o týchto témach nehovorilo nahlas.

A čo my? Vyzerá to tak, že takých excesov ako na Západe sa u nás asi nedočkáme. Sme tak na pol ceste. Dokážeme odsúdiť bilbord SNS, v novinách si už zväčša dávame pozor, aby sme neuviedli národnosť zločinca. A debata o zverejňovaní štatistiky rómskej kriminality sa nenesie len v iracionálnom tóne, podľa ktorého ten, kto to navrhuje, je určite rasista.

V televíznych humoristických sitkomoch, ako sú napríklad Mafstory či Profesionáli, sa bežne a v rámci umeleckého zveličenia používajú slová ako cigáň, teploš či homoš a ušetrení nezostávajú ani židia, Maďari, východniari či Stredoslováci. Ani v Slovenskom rozhlase ešte nikto nezakázal hrať ľudové piesne Cigáň, čierny cigáň, Cikánko ty krásna alebo Cigánsky barón.

Vyzerá to tak, že ešte stále máme dosť zdravého rozumu, aby sme vedeli odlíšiť zveličenie od urážky bez toho, aby nám to niekto dával príkazom. Otázka je, dokedy nám to vydrží a kedy sa dostanú k slovu príčinliví strážcovia slušnosti.

Korektnosť v médiách

Politicky korektný jazyk sa šíri najmä prostredníctvom médií. Spýtali sme sa novinárov, nakoľko sa u nich prejavuje.

Igor Guttler, vedúci spravodajstva Rádia Expres hovorí, že v rádiu napríklad nespomínajú a nerozdeľujú, či trestný čin spáchal Róm alebo nie. Tvrdí tiež, že „ak by sa štátu úspešne darilo riešiť problémy etnických menšín, som presvedčený, že by médiá boli prirodzene politicky korektné“.

Spravodajkyňa AFP na Slovensku Tatiana Bednáriková hovorí, že v agentúre majú isté pravidlá, ktoré napríklad určujú, kedy môžu použiť slová ako terorista, extrémista či nacionalista: „Pamätám si, ako sme s editormi vymýšľali, aký prívlastok budeme dávať SNS, aby si čitatelia pod tou stranou vedeli niečo predstaviť - chvíľku sme písali „krajná pravica“, ale nakoniec myslím vyhral korektnejší vyraz „nacionalistická strana“. Podľa Bednárikovej sa Slovensko na vlne korektnosti nevezie až tak ako západné médiá. „To však neznamená, že by sme jej potrebovali viac,“ dodáva.

Aké sú skúsenosti SME? Šéfredaktor Matúš Kostolný hovorí, že politická korektnosť sa uplatňuje napríklad tak, že „v novinách nepíšeme, či bol dolapený zločinec Róm alebo nie, čo sa napríklad v agentúrnych textoch objavovalo bežne“. Podľa Kostolného to nie je pre danú informáciu dôležité. Americká podoba politickej korektnosti sa v SME však nevyskytuje: „Myslím, že je to dobre, pretože ten extrém, do ktorého sa to preklopilo, je hlúposť.

Na druhej strane, sú medze, za ktoré by sme nemali ísť. Napríklad holokaust. Myslím, že v tomto prípade je správne brániť ľuďom, ktorí ho ospevujú, v tom, aby takýto názor šírili cez naše noviny.“

Rado Ondřejíček vedie internetový magazín Humno. Hovorí, že na stránke dbajú jedine na to, aby sa ich autori mohli slobodne vyjadrovať. Politická korektnosť nie je nič, čo by sa ich týkalo. Ondřejíček a jeho spolupracovníci si zároveň autorov vyberajú „spomedzi ľudí s podobnými hodnotami, aké považujeme za správne my sami a teda medzi nimi nie sú ľudia so slovníkom Kotlebu, či nebodaj Matoviča“.

Podľa Ondřejíčka je politická korektnosť a súvisiaci pretláčaný newspeak „obyčajné pokrytectvo úradníkov a ľudí úradníckeho myslenia, ktoré vymysleli vulgárni hlupáci, aby vyzerali ako vznešení mudrci“. Korektnosť je vraj zo svojej podstaty kontraproduktívna a vyslovene škodí všetkým kauzám, do ktorých sa ju jej vyznávači snažia vniesť v naivnej viere, že niečo vyrieši.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 18 299
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 549
  3. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 12 498
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 11 016
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 693
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 533
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 8 041
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 265
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Desať stredných škôl v kraji zlepší vďaka grantu svoje prostredie.


SITA
Výstrahy na piatok.

Platia výstrahy.


TASR
Vlajky pred Prezidentským palácom v Bratislave.

Aliancia je základným pilierom bezpečnosti, komentujú politici.


SITA a 1 ďalší
Európsky parlament.

Voľby do europarlamentu budú na Slovensku 8. júna.


TASR

Sportnet

Futbalisti 1. FC Tatran Prešov.

Druhý tím tabuľky stráca jeden bod na Komárno, ktoré má zápas k dobru.


TASR
Juraj Slafkovský.

Slovenský krídelník je vo výbornej forme. Bodoval v deviatich dueloch v rade a pripísal si v nich desať bodov.


TASR
Momentka zo zápasu Ferencváros Budapešť - Tatran Prešov.

Stovka fanúšikov Prešova sa postarala o búrlivú atmosféru aj v Budapešti.


SITA
Slovenský stredopoliar Stanislav Lobotka v zápase proti Nórsku.

Futbalisti odohrali prvé zápasy v príprave na EURO.


SkryťZatvoriť reklamu