Vláda verí, že spoločná mena priláka investorov. Občania sa obávajú drahých potravín a tiež,
že najchudobnejší člen bude musieť platiť dlhy bohatých krajín.
TALLINN, BRATISLAVA. Cesta do bohatej Európy či posledný lístok na Titanic?
V Estónsku sa všetko pripravuje na to, aby s príchodom nového roku ľudia začali platiť eurom. Pobaltská krajina sa od 1. januára stane sedemnástym členom eurozóny. Vstupuje do nej v čase, keď jej mnohí prestávajú veriť.
Silné uzdravenie
Estónsko dokázalo splniť všetky podmienky vrátane v tomto období pre mnohé štáty nedosiahnuteľnej položky - deficitu štátu pod tromi percentami HDP. Krajinu pritom vážne zasiahla finančná kríza. Niekdajší pobaltský tiger utrpel vlani 15 percentný prepad ekonomiky, jeden z najhorších v Európe.
„Kým väčšina krajín reagovala finančnými stimulmi ako šrotovné, my sme na to išli presne naopak. Znížili sme výdavky, aby sme nezadlžovali krajinu,“ hovorí analytik konzultačnej spoločnosti Tark Investor Kristjan Lepik. „Kým iné krajiny takéto ťažké kroky ešte len čakajú, my ich máme za sebou, čo nám dáva výhodu,“ dodal.
Nezamestnanosť v krajine narástla na 16 percent, no ekonomika sa prebudila. HDP krajiny stúplo tento rok o 2,4 percenta, budúci rok Eurostat odhaduje rast 4,4 percenta. „Estónska ekonomika sa pozviechala po kríze ohromným spôsobom,“ pochválil krajinu podľa AP aj guvernér fínskej centrálnej banky.
Prídu investori?
Vláda v Estónsku verí, že prechod na euro by mohlo prilákať do krajiny investorov, ktorí sa v minulosti obávali najmä neistej estónskej koruny. Zahraničné firmy by mohli prísť vzhľadom na polohu krajiny práve zo Škandinávie.
Podpora eura medzi Estóncami v súčasnosti nie je taká, aká bola pred dvoma rokmi na Slovensku. Podľa vládnych prieskumov viac ako 50 percent obyvateľov malého štátu spoločnú menu podporuje, no nezávislejšie prieskumy majú pesimistickejšie čísla. Včera zverejnený prieskum Inštitútu ekonomického výskum hovorí, že za je 25 percent občanov, proti 34 percent.
Najmä chudobnejší ľudia sa obávajú inflácie, ktorá bola sprievodným javom vstupu do eurozóny v niektorých krajinách. Podľa Lepika však súčasná globálna ekonomika inflácii nepraje, výrazný nárast cien nečaká.
Najmenej zadlžení
Aj v Estónsku sa diskutuje o tom, do čoho to vlastne krajina vstupuje. Jedným z prvých krokov Estóncov v eurozóne bude pripojenie sa k eurovalu, ktorým sa majú zachraňovať problémové štáty. Estónsko sľubuje v prípade potreby pomoc až 800 miliónov eur. Samotná krajina má pritom celkový štátny dlh okolo miliardy eur (7,2 percenta HDP), čo je najmenej zo všetkých členov eurozóny.
„Nikdy sme nežili nad naše pomery. Teraz však budeme musieť platiť účty za zlé banky a vyplácať írskych bankárov,“ povedal pre BBC Anti Poolamets, jeden z hlavných aktivistov proti euru. Pre bývalú sovietsku krajinu bola ich koruna, ktorú mali 20 rokov, symbolom nezávislosti. Aj preto novú menu nazýva európskym rubľom.
Mnohí Estónci sa na euro pozerajú z iného pohľadu – veria, že im dodá väčšiu istotu pred Ruskom. „Euro estónsku bezpečnosť zvýši,“ povedal Reuters analytik Andres Kasekamp.